Táto kniha je nádherným trpko-sladkým pohľadom na život. Majka si do nej vyliala svoju dušu, no ufňukané výlevy nečakajte. Všetko som jej uverila. Bolo to autentické. Jej životný príbeh sršal reálnosťou, ale nebol továrňou na citové vydieranie. To som ako čitateľka ocenila. Niektoré situácie mi boli veľmi povedomé, lebo moji rodičia si prežili to isté, aj keď je môj hendikep iný. Každý rodič s postihnutým dieťaťom musí bojovať s veternými mlynmi, na diagnóze nezáleží. To je smutné.
Knihu som mala doma šesť rokov, no nechcelo sa mi ju čítať. Až teraz som si uvedomila prečo. Majka píše skôr romány pre ženy a jej štýl mi vôbec nesadol. Prečítala som si začiatok Lásky od A po Zet a nemohla som pokračovať ďalej. Nebolo to podľa môjho gusta, a preto som sa vyhýbala aj tomuto dielu. Prekvapilo ma (v dobrom zmysle slova), ako sa tieto dve knihy líšia. Autorka vie písať nádherne. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, ak by sa úplne odklonila od románov pre ženy.



















