Roman Horňák - Kat

Je hrozné, ak človek preberie úlohu kata a niekoho odsúdi na smrť. Nikto nemá právo rozhodovať o živote a smrti. Čitateľ zostane paralyzovaný. Toto nik nečakal. Kto by povedal, že aj na Slovensku sa vraždí takým brutálnym spôsobom, aký opísal  Roman Horňák vo svojej piatej knihe? Neuveríte...

 

V diele sa nachádza viac vrážd (skôr popráv), ktoré sú opísané detailne. O čo ide vrahovi? Aký má motív? Prečo chcel napodobniť práve Umučenie Krista? Čo sa odohráva v jeho chorej hlave? Bude v tom pokračovať? Tieto a iné otázky budú zodpovedané. Treba ho však zastaviť. Ale ako?

Po Sexese som sa chcela pustiť do ďalšej autorovej tvorby, pretože sa mi jeho štýl písania páčil. Pohľad mi padol na Kata a musela som ho mať. Ak by bol iba z polovice taký dobrý ako jeho aktuálna novinka, bola by som šťastná.

Tak ako Sexeso, aj Kat je veľmi kvalitný. Síce jeho šiesta kniha sa mi páčila trošíčku viac, no myslím si, že je to len môj subjektívny názor. Asi sa zlepšuje každou novou detektívkou. Ak je to tak, už sa teším na ďalšiu.  

To minimum kože, ktorá na ňom zostala, z neho visela ako obtrhaný papier. Povievala vo vetre, rovnako ako vlasy. Boli dlhšie, mastné, zlepené zaschnutou krvou. V hlave mal zabodnutú korunu z tŕnia.
(str. 31)

Ak ste niečo od autora čítali, stretnete sa so známymi vyšetrovateľmi. Majú svoje muchy, no aj tak ich milujem. Ich situačný humor je nenahraditeľný. Zjemňuje celý dopad knihy na psychiku čitateľa. Hlavne teraz som zaň bola rada, pretože táto detektívka obsahovala neskutočný stupeň brutality. Prvýkrát ma pri knihe naťahovalo. Keď som si predstavila všetky tie príšerné veci, ktoré sa naozaj stali, bola som rada, že som nič nejedla. Romana by som prirovnala k Jo Nesbovi (fanúšikovia severských krimi upriamte svoju pozornosť), no s tým rozdielom, že keď čitateľ vie, že je niečo len výplodom fantázie spisovateľa, je omnoho ľahšie čítať to. Kniha je úžasne napísaná, kniha je brutálna a kniha je, bohužiaľ, reálna. Vždy mám z takýchto príbehov zimomriavky. Behá mi mráz po chrbte. Akých zverstiev sú ľudia ešte schopní? Nechcem si ani predstaviť...

Hľadeli sme si do očí. Iba niekoľko sekúnd. No aj tie sa mi zdali ako večnosť.
V tých jeho som badal iba prázdnotu. Akoby som sa díval do zakalenej vody. Aj napriek tomu, že bola plytká, dno som nevidel, lebo bola špinavá. Bola špinavá a plytká ako jeho svedomie.
(str. 315)

Na začiatku to je menej výrazné, ale kniha má nedokonalú jazykovú úpravu. Začiatok je ešte celkom dobre zvládnutý, ale s pribúdajúcimi stránkami sa čitateľovi môže javiť, že korektorka je už duchom neprítomná. Chvalabohu, že Horňák má taký návykový štýl písania, pretože si ma zas získal a aj keď som videla chyby, neodradili ma od čítania. Zbadala som ich, bolo ich veľa, no už som nemohla cúvnuť, lebo ma autor vtiahol do deja. Už som sa nedokázala odpútať. Myslím si, že keď mne (človeku posadnutému chybami a slovenčinou) nerobilo problém dielo čítať a „zhltla“ som ho za deň, nebude to prekážať ani iným ľuďom.

Horňák je podľa mňa lepší ako Dán. Teraz som sa v tom len utvrdila. Je to môj subjektívny názor. Ak vám však nevyhovoval štýl písania Dominika, mali by ste skúsiť tieto detektívky a neoľutujete. V Katovi nám zase Roman pootvorí dvere do svojho mrazivého sveta, ktorý je taký surový, že normálny smrteľník je rád, že doň nepatrí, no zároveň ho teší, že sa dozvedá o vyšetrovacích metódach z prvej ruky. Ich popis dokáže pochopiť aj široká verejnosť, a práve to spisovateľa robí zaujímavým a žiadaným. Už sa neviem dočkať jeho ďalších titulov. Určite to budem sledovať.

Pozrieť recenziu:

Sexeso

Hodnotenie: 4/5