Roman Horňák je späť s novou mrazivou detektívkou, pri ktorej tuhne krv v žilách. Ako sme už zvyknutí, toto čítanie nie je pre slabé povahy. Je to naozaj brutálne. Ale ak vám však autorovo meno nie je neznáme, viete, že bez humoru sa to aj tak nezaobíde.Známi detektívi sú na stope ďalšiemu psychopatovi. Tento raz je to ale omnoho nebezpečnejšie. Takéto besnenie ešte nezažili. Jeho smäd je neutíchajúci. Nikto nevie, čoho je schopný. Nemá zábrany a obetí pribúda. Brutalita sa stupňuje. Necháva po sebe zohavené telá. Koná bez štipky ľudskosti. Pudovo, no podľa vzorca. Nič mu nie je sväté. Avšak jedna obeť vôbec nezapadá do jeho schémy. Prečo? Roman Horňák a jeho kolegovia sa to snažia zistiť. Chce ich páchateľ len zmiasť alebo je za tým niečo iné? Nejaká iná okolnosť, ktorú zatiaľ nevidia?
Neskutočne som sa tešila na autorovu novú knihu. Stále som sliedila a pýtala sa vydavateľa, kedy už bude dostupná a ten deň nastal. Zhodou okolností som ju nezačala čítať hneď. Musela počkať. Vedela som ale, že Horňák píše tak úžasne, že ju dokážem prečítať za jeden deň. Veľmi by ma prekvapilo, ak by to nebola pravda. A nemýlila som sa. Tento príbeh ma zas prilepil ku knihe a nevedela som si predstaviť, že by som si rozuzlenie a úplný koniec nechala na ďalší deň. Bolo to nemysliteľné. Vlastne mi ani nedošlo, že sa dielo chýli ku koncu. Prosto som iba čítala, čítala a čítala a vôbec som si neuvedomila, že stránky ubúdajú. Keď som V sieti pavúka zavrela, s radosťou, ale zároveň aj so smútkom som skonštatovala, že čakanie sa vyplatilo, ale znamenalo to tiež, že ďalšie čakanie sa môže začať.
„Fakty! Opierame sa o fakty,“ uzemnil ho. „Nemôžem predsa...“ kývol rukou. „Fakty! Jasné? Na tvoju intuíciu zvysoka kašlem. A už žiadne asi ani nijaké chyby! Neviem, do akej miery si to uvedomujete, ale sme pod drobnohľadom,“ ukázal palcom na strop.
„Pod dohľadom Boha?“ opýtal sa Šturi a pozrel sa na plafón.
„Drbnem ti jednu?“ Kuba naznačil, že mu jednu vytne.
„Čo také som povedal?“ ohradil sa.
„Skôr som mal na mysli ministra. Prezídium, média,“ zdvihol obočie.
„Aha,“ pousmial sa Šturi hlúpo.
(str. 54)
Je pravdou, že Roman sa s každou knihou zlepšuje. Možno týmto počinom nastavil štandard, ktorý budem očakávať aj nabudúce. Dielo bolo vtipné ako vždy. Zbožňujem jeho humor a to, ako dokáže skákať medzi vážnymi situáciami a tými ľahkými. Robí to s citom, takže to čitateľa neirituje. Smejete sa a o dve sekundy vám je zle z opisov, ktoré sa vymykajú chápaniu. Viete, že tam budú, no aj tak napredujete, vedomí si toho, že na vás čaká niečo hrôzostrašné. Snažila som sa nemyslieť na to, že je autor kriminalista a príbeh je napísaný podľa skutočnej udalosti. Nedokázala by som to čítať. Nedokázala by som uvažovať o recenzii. Vôbec. Nesústredila by som sa na klady a zápory, ako to robievam pri obyčajných dielach. Radšej vždy zabudnem, že to viem. Je to lepšie pre moju duševnú pohodu. Spomenula som si na to, keď som si potrebovala utriediť myšlienky a rozmýšľala som nad dejom. Teraz mám dvojnásobné zimomriavky. Vraždy boli brutálne, ale zasiahne vás to viac, keď konečne pochopíte, že to nebola iba nejaká vymyslená detektívka. To sa už nedá ignorovať. No aj tak knihu vrelo odporúčam. Horňák je návykový. Rýchlo si ho obľúbite.
Príbeh ma udržiaval v napätí. Tušila som, že situácie sa budú zhoršovať. Stále som však nevedela, kto je vrahom. Mala som viacerých podozrivých, ale nikdy som si nebola istá. Bola som ako na ihlách aj vtedy, keď bol už vrah zrejmý. Postupom času som si to dala dokopy, aj keď nie úplne všetky súvislosti. Do poslednej chvíle som tŕpla, čo sa udeje ďalej, a moje obavy boli oprávnené. Taký zvrat som nečakala. Bolo to príšerné. No keď sa na to pozriem ako na klasický príbeh, bol to premyslený koniec. Desivý, vyrazil mi dych. Kniha vás úplne pohltí a neodlepíte sa od nej. Autor píše úžasne. Pracuje s faktami veľmi obozretne. Nikdy neprezradí príliš veľa. Len rozdúcha našu zvedavosť a podnieti myslenie. Pomaly odkrýva udalosti, aby nás napokon mohol prekvapiť. Podarilo sa mu to. Ja mu nemám čo vytknúť. Nenašla som ani jednu chybičku krásy. Škoda, že nemám poruke jeho ďalšiu novú knihu, no tento raz budem trpezlivejšia, pretože to čakanie stálo za to. Nechcem, aby chrlil jedno dielo za druhým a tým pádom by klesla kvalita. Nech sa o to ani nesnaží. Myslím, že hovorím za všetkých, keď napíšem, že si pokojne počkáme. Keď už viem, že tento počin bol geniálny, budem rada, ak si to udrží.
Oprel som sa o operadlo stoličky a vystrel nohy. Chvíľu som takto zotrval. Zdvihol som hlavu, zahľadel sa na biely strop a sledoval som pavúka na lustri. Spriadal sieť, aby chytil korisť.
Niečo mi to pripomenulo.
(str. 208)
V sieti pavúka je hrôzostrašný, no v niektorých momentoch veľmi vtipný príbeh, ktorý sa vyznačuje veľkou ľudskosťou rozprávača a brutalitou vraha. Typický Horňák. Raz sa rehocem, idem prasknúť od smiechu a náhle ma mrazí od ľaku. Ako sa už spomenula, jeho knihy sú pre silné žalúdky. Netuším, či mám ja silný žalúdok (s veľkou pravdepodobnosťou nie), ale aj tak ich dokážem čítať, lebo „zabudnem“ na to, že je tam dávka reality. Klamem samu seba, ale neprekáža mi to. Som šťastná, že som sa k jeho dielam dostala. Práve Roman ukazuje, ako napísať výbornú detektívku a pridať tam niečo navyše. Humor môže byť nečakaný, no v konečnom dôsledku je vítaný a vždy knihu posunie na vyššiu úroveň.
„Pod dohľadom Boha?“ opýtal sa Šturi a pozrel sa na plafón.
„Drbnem ti jednu?“ Kuba naznačil, že mu jednu vytne.
„Čo také som povedal?“ ohradil sa.
„Skôr som mal na mysli ministra. Prezídium, média,“ zdvihol obočie.
„Aha,“ pousmial sa Šturi hlúpo.
(str. 54)
Je pravdou, že Roman sa s každou knihou zlepšuje. Možno týmto počinom nastavil štandard, ktorý budem očakávať aj nabudúce. Dielo bolo vtipné ako vždy. Zbožňujem jeho humor a to, ako dokáže skákať medzi vážnymi situáciami a tými ľahkými. Robí to s citom, takže to čitateľa neirituje. Smejete sa a o dve sekundy vám je zle z opisov, ktoré sa vymykajú chápaniu. Viete, že tam budú, no aj tak napredujete, vedomí si toho, že na vás čaká niečo hrôzostrašné. Snažila som sa nemyslieť na to, že je autor kriminalista a príbeh je napísaný podľa skutočnej udalosti. Nedokázala by som to čítať. Nedokázala by som uvažovať o recenzii. Vôbec. Nesústredila by som sa na klady a zápory, ako to robievam pri obyčajných dielach. Radšej vždy zabudnem, že to viem. Je to lepšie pre moju duševnú pohodu. Spomenula som si na to, keď som si potrebovala utriediť myšlienky a rozmýšľala som nad dejom. Teraz mám dvojnásobné zimomriavky. Vraždy boli brutálne, ale zasiahne vás to viac, keď konečne pochopíte, že to nebola iba nejaká vymyslená detektívka. To sa už nedá ignorovať. No aj tak knihu vrelo odporúčam. Horňák je návykový. Rýchlo si ho obľúbite.
Príbeh ma udržiaval v napätí. Tušila som, že situácie sa budú zhoršovať. Stále som však nevedela, kto je vrahom. Mala som viacerých podozrivých, ale nikdy som si nebola istá. Bola som ako na ihlách aj vtedy, keď bol už vrah zrejmý. Postupom času som si to dala dokopy, aj keď nie úplne všetky súvislosti. Do poslednej chvíle som tŕpla, čo sa udeje ďalej, a moje obavy boli oprávnené. Taký zvrat som nečakala. Bolo to príšerné. No keď sa na to pozriem ako na klasický príbeh, bol to premyslený koniec. Desivý, vyrazil mi dych. Kniha vás úplne pohltí a neodlepíte sa od nej. Autor píše úžasne. Pracuje s faktami veľmi obozretne. Nikdy neprezradí príliš veľa. Len rozdúcha našu zvedavosť a podnieti myslenie. Pomaly odkrýva udalosti, aby nás napokon mohol prekvapiť. Podarilo sa mu to. Ja mu nemám čo vytknúť. Nenašla som ani jednu chybičku krásy. Škoda, že nemám poruke jeho ďalšiu novú knihu, no tento raz budem trpezlivejšia, pretože to čakanie stálo za to. Nechcem, aby chrlil jedno dielo za druhým a tým pádom by klesla kvalita. Nech sa o to ani nesnaží. Myslím, že hovorím za všetkých, keď napíšem, že si pokojne počkáme. Keď už viem, že tento počin bol geniálny, budem rada, ak si to udrží.
Oprel som sa o operadlo stoličky a vystrel nohy. Chvíľu som takto zotrval. Zdvihol som hlavu, zahľadel sa na biely strop a sledoval som pavúka na lustri. Spriadal sieť, aby chytil korisť.
Niečo mi to pripomenulo.
(str. 208)
V sieti pavúka je hrôzostrašný, no v niektorých momentoch veľmi vtipný príbeh, ktorý sa vyznačuje veľkou ľudskosťou rozprávača a brutalitou vraha. Typický Horňák. Raz sa rehocem, idem prasknúť od smiechu a náhle ma mrazí od ľaku. Ako sa už spomenula, jeho knihy sú pre silné žalúdky. Netuším, či mám ja silný žalúdok (s veľkou pravdepodobnosťou nie), ale aj tak ich dokážem čítať, lebo „zabudnem“ na to, že je tam dávka reality. Klamem samu seba, ale neprekáža mi to. Som šťastná, že som sa k jeho dielam dostala. Práve Roman ukazuje, ako napísať výbornú detektívku a pridať tam niečo navyše. Humor môže byť nečakaný, no v konečnom dôsledku je vítaný a vždy knihu posunie na vyššiu úroveň.
Hodnotenie: 5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly