Mike Gayle - Muž, ktorého asi poznám

Keď ste absolventom prestížnej školy, každý si myslí, že to máte v živote ľahké. Jediná cesta vedie nahor. Tak vám to hovorili počas štúdia a vy tomu veríte. No život je omnoho komplikovanejší a na vaše sny nedbá. Aj ľuďom so žiarivou budúcnosťou pripraví skúšky, ktoré otestujú ich charakter a vytrvalosť.
Danny a James boli žiakmi elitnej školy. Ubehlo pár rokov a nikto by nepredpokladal, že sa niekedy stretnú znova. Osud to však zariadil inak a spojil ich cesty dokopy v najneočakávanejšej chvíli. Opäť sa uvidia v domove sociálnych služieb. Čo tam ale títo úspešní muži robia?
Jeden je ošetrovateľ a druhý pacient. Nešťastie si nevyberá, na koho sadne. Obaja padli na úplné dno. Nepomysleli by si, že ich životy môžu nabrať takýto smer. Je to smutné, no človek nevie, čo sa mu prihodí. Nikdy si nemôžete byť svojim šťastím istí. Dannymu a Jamesovi sa však týmto otvoria oči. Nečakané stretnutie so sebou prinesie veľa výziev a otrasie ich svetom. Je čas na zmenu!

Na prvý pohľad sa mi zdala kniha čarovná. Mala som pocit (dobre, tento pocit ma v minulosti veľakrát sklamal), že príbeh bude úžasný. Mohla som iba dúfať, že sa teraz nemýlim. Musela som si ho prečítať a zistiť to. Čo ak by mi ušiel nejaký skvost? Viem, aj to vravím vždy a potom to skončí katastrofou. Som už raz taká. Čo sa týka kníh, nikdy sa nepoučím. Ale v tomto prípade som sa rozhodla správne. Dielo bolo nádherné, dojímavé a podľa mňa dokáže upútať aj toho najväčšieho ironika (mňa). Muž, ktorého asi poznám ma bavil od prvej stránky po poslednú. Nedokázala som prestať čítať. Čítala som dovtedy, dokým sa mi dalo. Večer som už bola unavená a boleli ma oči. Zostalo mi však do konca len päťdesiat strán. To som nemohla prežiť. No aj tak som sa porazenecky odšuchtala do postele. V noci som sa zobudila a zistila som, že sú tri hodiny a kniha na stole. Pomyslela som si, že keď som sa už teda zobudila, tak to dočítam. Inak by som naozaj nezaspala. Som knižný šialenec a nehanbím sa za to. Napokon som mala na tvári široký úsmev a v srdci dobrý pocit, že som dala tejto novinke šancu.

Hannes Råstam - Prípad Thomasa Quicka (Ako sa rodí sériový vrah)

Zo skutkov Thomasa Quicka žila celá krajina. Najhorší sériový vrah histórie kriminalistiky! A práve vo Švédsku! Ľudia sa báli, ale zároveň boli fascinovaní. No táto „senzácia“ nabrala zvláštny smer, keď sa zistilo, že sa jedná o justičný omyl a veľké pochybenie. Švédsko sa v živote tak nehanbilo. Nájsť pravdu pomohol jeden muž – novinár Hannes Råstam, ktorý sa ako jediný pustil do hĺbkového pátrania a zozbieral všetky materiály, ktoré boli potrebné na potvrdenie alebo vyvrátenie rozsudkov. To, k čomu dospel, bolo šokujúce.
Thomas Quick, vlastným menom Sture Bergwall, sa počas rokov postupne priznal k viac ako tridsiatim vraždám. Prečo to robil? Odpoveď nachádzame v knihe. Je to nepochopiteľné, prekvapujúce a smutné súčasne. Zisťujeme, že človek je naozaj nepredvídateľný tvor a ak by sme sa aj akokoľvek snažili, niekedy nevieme odhadnúť pohnútky, ktorú danú osobu vedú k nelogickým rozhodnutiam. Tak je to tiež s prípadom Thomasa Quicka. Stačí však len čítať a mať trochu porozumenia a sami to pochopíte.

Keď do vyhľadávača zadáte meno Thomas Quick, zistíte pravdu jedným kliknutím. Článkov je veľa, dokonca sa nájdu v slovenčine. Navyše nám to v predslove tejto knihy (časť z neho som prepísala aj tu) hneď ozrejmil kriminológ. Preto som sa rozhodla, že ja budem viesť túto recenziu otvorene. To, že som vám už prezradila, že je hlavný aktér nevinný, neberiem ako prezradenie deja. Po prvé: je to známa vec. Po druhé: je to literatúra faktu, takže čakať od investigatívneho novinára, že napíše nejaký dych berúci zvrat, je nereálne. Ja som vedela, o čom je dielo, takže som disponovala touto informáciou od začiatku a vôbec mi to v čítaní neprekážalo. Je to fakt. Nedá sa zmeniť. Moje dôvody, prečo si knihu prečítať, sa budú opierať o túto skutočnosť, takže nevidím dôvod, prečo by som to mala zahmlievať. Je to zrejmé a vo svojom článku som sa s tým rozhodla pracovať. Inak sa mi nedá poskladať názor. Dúfam, že sa na mňa nehneváte a chápete to.

Suzanne Redfearnová - V okamihu

Môžete povedať, že by ste boli dobrým človekom aj v hraničnej situácii? Keby ste si museli vybrať, koho zachrániť? Volili by ste seba alebo by ste sa rozhodli zachrániť život inej osobe? Odpovede na tieto otázky sú veľmi ťažké. Každý chce žiť, no ľudia túžia tiež pomáhať. Neexistuje správne riešenie. Niekto vždy zomrie.
Šestnásťročná Finn mala pred sebou celú budúcnosť. Tešila sa na ples a počítala s tým, že ak jedného dňa umrie, tak určite nie v mladom veku. Mýlila sa.
Išla s rodinou a priateľmi na víkend do hôr. Vyzeralo to ako nevinný plán. Ten sa však rýchlo zmenil na tragédiu. Počas rodinného výletu sa stretla so smrťou. Karavan, v ktorom sa všetci viezli, sa zásahom nešťastnej udalosti zrúti do rokliny a ju to stojí život. Vonku vládne metelica a nádej na záchranu je nízka. Finn, už ako vševediaca rozprávačka, objasňuje, čo sa odohrávalo ďalej a ako jeden okamih navždy pokazil vzťahy všetkých zúčastnených.

Táto kniha ma na prvý pohľad zaujala. Prečítala som si trošíčku z ukážky a zhodnotila som, že by som si ju mohla vychutnať. Bola napísaná pútavo. Domnievala som sa, že s ňou nebudem mať problém, aj keď young adult čítam iba sporadicky. Háčik sa objavil náhle v úvode. Zistila som totižto, že hlavná hrdinka mala rada nezvyčajné slová. Hneď prvá kapitola ma obrala o reč. Nazdávam sa, že ukážka zo strany 11 vám to vysvetlí lepšie.

Od oznámenia sestriných zásnub sa do nemoty, ba priam ad nauseam, rozpitváva itinerár jej svadby, a to jej veľký deň príde až o tri mesiace.

Naľakala som sa. Počas čítania som síce pochopila, že to nebude také hrozné, ako sa na začiatku zdalo, ale uznajte, keď vám na prvých stránkach vbehne do očí niečo podobné, máte strach pokračovať. Ja som mala. Odradilo ma to, no dočítať som to musela...

Yoko Ogawa - Ostrov bez pamäti

Na bezmennom ostrove mizne postupne všetko a ľudia sa s tým už zmierili. Keď nejaká vec zmizne, človek si na ňu nedokáže spomenúť. Zíde z očí, zíde z mysle. Avšak v tomto prípade je to brané veľmi doslovne. Na dodržiavanie zákonov dbá pamäťová polícia, ktorá zatýka podozrivých ľudí. Tých, ktorí majú spomienky na neexistujúce predmety. Poznať minulosť je veľmi nebezpečné.
Keď mladá spisovateľka odhalí, že jej redaktor patrí medzi nepohodlných ľudí, snaží sa ho za každú cenu ochrániť. Nebude to ľahké, no ona tomu podriadi celý svoj život. Nesmie sa mu nič stať. Potrebuje ho. Musia spolu dokončiť román, ktorý pretrvá. Ale jedným si nie sú vôbec istí. Môžu vo svete, kde sa všetko stráca, navždy stratiť seba?
Čo by ste dali za to, aby po vás napokon niečo zostalo? Išli by ste v ústrety možnej skaze, aby ste niečo zmenili? Čo by ste boli ochotní obetovať?

Na začiatku som mala pocit, že budem plakať. Všetko tomu nasvedčovalo. Ľudia v bezútešnej situácií, zatýkanie previnilcov, ktorí vlastne nerobili nič zlé, len mali tú „smolu“, že nezabudli. Na každej stránke sa nachádzala beznádej, ktorá ma drvila a nedovolila mi dýchať. Už som sa psychicky pripravovala na poriadny nával emócií, ktorý možno nezvládnem. Atmosféra bola ubíjajúca. Netušila som, čo očakávať ďalej. Bála som sa, pretože je to vraj orwellovský román. Ak ste čítali 1984, tak vám veľa netreba hovoriť a domyslíte si to rovnako ako ja. To ma poháňalo vpred. Chcela som zistiť, aké podobné znaky môže mať Ostrov bez pamäti s nehynúcou klasikou. Túžila som to rozlúsknuť. Musím sa však priznať. Toto prirovnanie som brala s rezervou a aj vy by ste mali. Dokáže sa niečo kvalitou vyrovnať 1984?

Maggie O'Farrellová - Hamnet

 Ako vznikla hra Hamlet a aká tragédia jej predchádzala? William Shakespeare písal tento príbeh v najväčšom žiali – stratil jediného syna. Potreboval sa s tým vyrovnať po svojom.
Kniha sleduje rodinu Shakespeara: od Williamovho detstva, cez to, ako sa stretol so svojou manželkou, až po moment, keď sa celá rodina snažila ako-tak spamätať z veľkej straty, ktorá ju poznačila navždy. Autorka opísala rodinné väzby do detailov, aby sme lepšie pochopili situácie, no sama zároveň priznáva, že niektoré okamihy v deji sú jej vlastné domnienky. Niekedy sa nemala o čo oprieť, tak si príbeh musela dotvoriť podľa seba. Čitateľa však môže po tomto zistení prekvapiť, ako dáva všetko dokonalý zmysel. Vynikajúca práca! Táto historická fikcia sa famózne opiera o piliere histórie, ale na druhej strane šikovne zapĺňa medzery fantáziou, ktorá bez nátlaku zapadá do prázdnych miest po neznámej udalosti.

O Shakespearovi som vedela mnohé veci, počnúc od faktov a končiac konšpiračnými teóriami. Jeho život mi teda nebol neznámy, práve naopak. Keď som sa dozvedela o tejto knihe, okamžite som ju musela mať. Bola som zvedavá, ako sa dokáže jeho osud a smrť jeho syna prevteliť do beletrie. Výsledkom som bola napokon nadšená. No začalo to bojom. Nedokázala som sa dostať do deja. Najprv mi štýl písania Maggie nevyhovoval. Hneď v úvode sa mi zdal veľmi pompézny. Viem, že chcela vystihnúť dobu, o ktorej hovorila, ale ja som mala ťažkosti zmieriť sa s tým a čítanie si vychutnať. Niečo mi bránilo v tom, aby som sa úplne dostala do príbehu. Siahodlhé opisy tomu vôbec nepomáhali a ja som netušila, čo budem robiť ďalej. Situácie sa mi zdali príliš rozťahané, zbytočne rozpísané, no nakoniec som zistila, že aj ten najmenší detail na niečo slúžil a nebol tam iba ako autorkin rozmar. Teraz sa na to pozerám inými očami. Dalo by sa to však napísať inak?

Deborah Feldmanová - Neortodoxná

Deborah vyrastala v satmárskej sekte, v spoločenstve odštiepeného od chasidského judaizmu, kde sa nič nesmie dostať na verejnosť. Tajomstvá sa neprezrádzajú. Ako to tam naozaj funguje, vedia iba členovia, ktorí sú zväzovaní prísnymi náboženskými pravidlami. Nezasvätení nemajú prakticky žiadnu šancu dozvedieť sa viac. Títo židia sú odstrihnutí od vonkajšieho sveta. Majú vlastnú bublinu, ktorá im vyhovuje a umožňuje, aby sa každý problém riešil len v rámci komunity. To vytvára priestor na ovládanie ľudí.
Mladá žena sa však nemieni prizerať a nič nerobiť. Už od detstva rozmýšľa inak a nenechá so sebou zametať. Stačilo! Svet musí zistiť pravdu, aj keď to bude bolieť – hlavne ju. Je pripravená aj na riziká. Uvedomuje si ich. No jej myseľ sa túži vymaniť z väzenia. Nedokáže takto prežívať. Je toho veľa, o čo ju zákazy pripravili. Chce žiť podľa seba. Niekedy si človek ani neuvedomí, koľko šťastia v živote má, kým si neprečíta takýto príbeh. Behal mi mráz po chrbte.

Podľa tohto diela vznikol na Netflixe aj seriál. Fanúšikovia tvrdia, že seriál sa knižnej predlohy držal iba trochu. Ja to nemôžem potvrdiť alebo vyvrátiť, pretože nemám Netflix. Zatiaľ mi stačí kniha, ktorá je vynikajúca a vôbec neľutujem, že som si ju prečítala. Bolo to veľmi zaujímavé, poučné, no na druhej strane to vo mne zanechalo strach, zvláštny pocit chladu a čistú zúrivosť. Toto sa stále deje v 21. storočí? Čo už, sektárske praktiky naďalej zostávajú sektárskymi a nič na tom nezmení ani fakt, že svet sa posunul míľovými krokmi dopredu. Staré zákazy a obmedzenia sú populárne aj v dnešnej dobe, v spoločenstvách, v ktorých by sme sa ocitnúť nechceli. No čo robiť, ak sa do takéhoto zriadenia narodíte? Nepoznáte nič, len svoj svet v bubline, ktorý vám iní ľudia nalinajkujú. Svoje techniky manipulácie skrývajú za božie úmysly, no so žiadnym bohom to nesúvisí. Človek sa vždy bál, keď mu bolo povedané, že svojím konaním môže nahnevať Boha. Vzoprieť sa je nemysliteľné. Dalo by sa povedať, že Boh je v týchto spoločenstvách skôr strašiak ako ochranca, a strach je ten najúčinnejší spôsob na podrobenie si jedinca a masy. Natíska sa zásadná otázka: Akú silu musí mať jedna mladá žena, aby prehovorila a preťala svoje rodinné korene? Nadľudskú.

Alice Feeneyová - Niekedy klamem

Amber je v kóme. Vôbec netuší, čo sa stalo. Prečo je v nemocnici? Prečo nedokáže pohnúť telom? Ako je to možné, keď vníma dianie okolo seba? Počuje každý rozhovor...
Snaží sa rozpamätať, ako sa do takého stavu dostala. Alebo to nie je jej vina? Niekto jej „pomohol“? Môže byť v nebezpečenstve? Zapína všetky sily, aby dokázala ako-tak rozmýšľať. Nebude to jednoduché. Udalosti sa jej zdajú zahmlené a nejasné. Potrebuje odpovede. Nevie, kto by jej mohol ublížiť a prečo. Rozhovory ľudí v jej izbe nedávajú zmysel. Oni si myslia, že nič nevníma, no ona rozumie viac, ako by chceli. Pomaly sa jej vracia pamäť a nevyzerá to pekne. Niečo nie je v poriadku. Amber to cíti až v kostiach. Musí sa prebrať! Je zúfalá. Nemá nad svojím telom kontrolu. Je ako handrová bábika, no mozog pracuje na plné obrátky a prichádza na to, čo by najradšej nevedela. Niekedy klame, ale to aj ostatní.

Už na začiatku je nám povedané, že hlavná hrdinka niekedy klame. Párkrát je to ešte v texte zopakované, aby sme nezabudli. Ja som to považovala za varovanie. V deji sa nachádzajú tri časové línie: staré denníky, to, čo sa dialo pred nehodou, a myšlienky v kóme. Neverila som ničomu a nikomu. Počítala som s tým, že celý príbeh je iba lož a úplnú pravdu sa dozviem až na konci. Takto som rozmýšľala. Čakala som na veľkolepé finále. Kniha bola napísaná úžasne. Dynamicky, pútavo. Udržiavala ma v stálom napätí. Netušila som, čo je výmysel a čo realita. V príbehu bolo toľko malých detailov, ktoré sa mi zdali podstatné, že som sa musela maximálne sústrediť. Mala som pocit, že mi nič nemôže uniknúť. Chcela som sa dostať až k rozuzleniu, pretože atmosféra bola taká zvláštna, že sa mohlo stať naozaj hocičo. Pozorne som sledovala každú zmenu v deji a analyzovala ju. Na všetko som bola pripravená, no na jeden fakt vôbec nie.