Chris Carter - Nočný lovec

Mohlo by sa zdať, že v L.A. sa objavuje jeden psychopat za druhým. Robert Hunter zo zvláštneho oddelenia vrážd nemá ani na chvíľu pokoj. Brutalita vrahov sa stupňuje. Tento prípad mu ukáže, že ešte nevidel veľa hrôzostrašných vecí.
Do márnice privezú znetvorené telo mladej ženy. Na prvý pohľad nejaví známky násilia, no keď sa patológ pozrie bližšie, vidí, že má zašité intímne partie. Keď sa pozrie ešte dôkladnejšie, zistí, že vo vnútri tela sa nachádza neznámy predmet. Prečo tam vrah niečo nechával? Má to byť odkaz? Súčasť jeho diabolského plánu? Hunter vie, že tento pomätenec sa pred ničím nezastaví, tak ho musí zastaviť on. Bude to veľmi nebezpečná hra na mačku a myš. Ako vždy. Detektívi urobia všetko, čo bude v ich silách, aby mesto zbavili ďalšej hrozby. Hodiny tikajú. Čas je ich druhý nepriateľ. Okolnosti im hádžu polená pod nohy. Tušia, že majú znova dočinenia s úplným šialencom, ktorý má jasný cieľ.

Po trochu slabšej druhej časti som sa na túto knihu pozerala s určitými obavami. Vedela som však, že autor píše úžasne. Zožierali ma ale otázky, či bude tento prípad taký výborný ako prvý. Nechcela som odhaliť spisovateľov zámer hneď. Nebavilo by ma to a na takýto sled udalostí som vážne nemala náladu. Túžila som, aby som vôbec nepoznala, čo sa tam odohráva. Asi som si to priala veľmi a úprimne, pretože túto novinku som hltala. Zlyhávala som v pokusoch zatvoriť dielo a venovať sa inej činnosti. Nedalo sa to. Kapitoly ubiehali a kniha sa mi nezdala hrubá. Chris ma dokázal zaujať do takej miery, že som prahla po ďalšom novom poznatku. Ako vždy, aj tu geniálne stupňoval hrôzu a napätie. Keby som nedržala dielo v oboch rukách, určite si hryziem nechty.

Daniel Kehlmann - Tyll

Tyll Ulenspiegel je muž, ktorý stratil všetko. Jeho príbeh sa odvíja na pozadí tridsaťročnej vojny a čitateľ sa nedokáže rozhodnúť, či je brutalita tejto udalosti horšia ako strasti hlavného hrdinu. Čo je utrpenie jedinca v porovnaní s utrpením sveta? A práve v tomto aspekte je sila. Áno, vojna je príšerná, no kniha je tak majstrovsky napísaná, že Tyllov osud prehlušuje krik, ktorý je schopná napáchať. Vnímame ju, uvedomujeme si celé politické dianie v dobe bojov, ale život hlavného protagonistu nás láka takým silným spôsobom, že nie je nič podstatnejšie. Zároveň však dokážeme oceniť historické vsuvky a fantáziu autora. Tieto dve veci sa prelínajú až do takej miery, že odrazu nevidíme rozdiel medzi faktom a fikciou. Je to ďalší diamant, ktorý mi skoro unikol.

A prečo mi takmer unikol? Sama nepoznám pravý dôvod. Prosto som si tento skvost hneď nevšimla. Asi bol medzi záplavou nových kníh nevýrazný, a keď som sa naň lepšie zamerala, obálka bola taká všedná a nič nehovoriaca, že sa z nej stala šedá myš. Ničím ma nelákala. V tom som sa mýlila. Až keď som ju uvidela naživo, získala si moje srdce. Pozrite si tento článok na Albatrose a dôjde vám, že výrezy v obálke sú  hotové umenie. Doteraz však neviem pochopiť, prečo som si, preboha, neprečítala ani anotáciu. To robím vždy, aj keď niečo navonok neoplýva krásou. Teraz išlo všetko mimo mňa a ja som sa tešila (vo svojej nevedomosti), že si radšej neprečítam žiadnu knihu, lebo by to mohol byť zase brak. Viac sklamania od Lindeni som nepotrebovala. Stále som rozmýšľala, či sa im pomenili ľudia, ktorí majú na starosti výber nových kníh, alebo som ja čoraz náročnejšia. Bola som zúfalá. S ničím som nebola spokojná. Kde sú diela ako Vášeň alebo Chlapec, ktorý patril moru? Je ťažké vyrovnať sa im, no ja som už veľmi potrebovala oddych od marketingových trikov, ktoré ma hnevali a tým pádom som strácala čas pri príbehoch, ktoré mi nemali čo ponúknuť.

Antonella Tomaselli, Massimo Vacchetta - 25 gramů štěstí

Ako vám môže zmeniť život jeden malý drobček vážiaci len 25 gramov? Veľmi. O tom sa presvedčil aj veterinár Massimo, ktorý pomaly strácal zmysel svojej existencie. Nevedel, na čo je predurčený. Nemal pocit, že to, čo robí, ho napĺňa. Ako veterinár sa špecializoval na dobytok. Nikdy by si ani nepomyslel, že sa v jeho rukách ocitne také krehké stvorenie, ako je ježko. Vôbec netušil, ako by sa oňho mal postarať, no vedel, že ho musí zachrániť. Iný výsledok si nepripúšťal. Pohľad na malý ňufáčik ho dojal. Takto sa začala jeho láska. Ježkovia mu úplne zmenili pohľad na svet. Zistil, že jeho poslaním je ich záchrana. Síce majú pichliače, ale tie ich neuchránia pred nástrahami, ktoré ich môžu stretnúť. Hlavne sa nedokážu brániť pred bezcitnými ľuďmi, ktorým chýba rešpekt voči prírode a myslia si, že si môžu dovoliť všetko. Malé bezbranné zvieratká sú v ohrození...

Ježkovia sú úžasní. Aj ja som ich pár stretla. Keď som zbadala knihu, chcela som si ju prečítať, pretože ma ich život zaujímal. Viem, že toto je príbeh veterinára, ktorý sa o ježkov stará, no logicky mi z toho vyplynulo, že to bude hlavne o nich. Nemýlila som sa. Aj Massimov život tam zohrával úlohu, ale všetko sa točilo okolo ježkov a okolo toho, ako im pomôcť. Vedela som si to živo predstaviť. Massimo opisoval udalosti farbisto ako básnik, ale mňa to vôbec nevyrušovalo pri čítaní. Antonella Tomaselli tomu dala túto knižnú podobu a tým zabezpečila, že si príbeh získal srdcia tisícok ľudí. Ako čitatelia sa pozeráme na nesmelé krôčiky záchrany týchto tvorov až po výborný projekt, ktorý zožal úspech.

Christy Lefteri - Včelár z Aleppa

Nádherná fikcia, ktorá má korene v pravde.

Včelár Nuri miluje svoje rodné mesto Aleppo, včely, no hlavne svojich najbližších. Rodinnú pohodu naruší nepredstaviteľné zlo, ktoré sa vkradne do jeho pokojného života, a plánuje mu zobrať všetku nádej a radosť. Krv cítiť aj na uliciach. Pach strachu sa vryl každému pod kožu. Buď ujdeš, alebo ťa zabijú. Všetci to už pochopili, ale Nuri a jeho manželka zostávajú, až kým sa nestane niečo, čo ich prinúti neodkladne odísť a zanechať za sebou to, čo roky budovali. No čo je horšie? Byť mŕtvy fyzicky alebo emocionálne? Byť iba schránkou bez duše, so živým telom? Dokáže sa človek ešte z niečoho úprimne tešiť?

Nevedela som, že si túto knihu chcem (a hlavne musím) prečítať. Vybrala som si ju s veľkými obavami, pretože som netušila, čo ma na jej stránkach čaká. Bála som sa, že ma ovládnu emócie a budem zničená. Neverila som, že príbeh nie je príliš ťažký. No napokon som zistila, že je nádherný. Smutný? Áno. Depresívny? Nie. Väčšinou sa dej sústredí na lásku, odpustenie a nádej. Bolesť tam má tiež svoje miesto, ale je vždy ochotná ustúpiť a dať priestor pozitívnym pocitom. Včelár z Aleppa rozpráva o túžbe nájsť bezpečnejší domov, aj keď sa to zdá neuskutočniteľné.

Aurélie Valognes - Naše milované nevesty

Martina a Jacques sú manželmi už toľko rokov, že by si na seba mohli zvyknúť. No vydržať s mrzutým manželom je čoraz náročnejšie. Jacquesova zložitá povaha vsadila klin aj medzi ich dospelé deti a nevesty. Vzťahy nie sú dobré, ale hlava rodiny to nechce vidieť a nástojčivo si presadzuje svoje názory, ktoré každého urážajú. Všetci sa dôsledkom toho hádajú a rodinná atmosféra je napätá.
Do tejto, nie práve ideálnej, situácie prichádza nová nevesta. Manželka prosí svojho večne namosúreného partnera, aby sa krotil. Načo nádejnú nevestu zbytočne strašiť? Ale nátura sa nedá tak ľahko zmeniť. Bude to boj. Na jednej, no aj na druhej strane. Nový človek prináša do rodiny nové problémy a my sledujeme, ako sa vzťahy čoraz viac rúcajú.
 

Počas svojho života som prečítala knihy asi od troch francúzskych spisovateľov. Musso je na vrchole môjho rebríčka – odporúčam vám ho z celého srdca. Ostatní autori boli v mojich očiach pomerne problematickí. Každý národ má svoje špecifické správanie, ktoré sa prejavuje aj v umení. Teraz som si tým istá. Iba Guillaume Musso dokáže utlmiť svoju francúzsku stránku a tváriť sa, že je Američan. Niekoho to môže nahnevať, no ja to milujem. Určite nemám rada typicky francúzske diela. Áno, konečne som to zistila. Až doteraz som si to veľmi neuvedomovala, ale tento príbeh predstavoval posledný klinec do rakvy nezáujmu o túto literatúru.

Guillaume Musso - Dívka a noc

Ak si chcete prečítať túto knihu, oficiálnu anotáciu si nečítajte! Odhaľuje viac, ako je potrebné. Moju anotáciu nižšie si však pozrieť môžete. Snažila som sa ju napísať neurčito.

Minulosť striehne, aby mohla zaútočiť plnou silou. Chystá sa zničiť zopár životov, pretože ona nezabúda. Môže čakať roky, no dobehne vás.
V roku 1992 zmizlo obľúbené dievča z prestížneho kampusu. Nikto ju už potom nevidel. Všetci si myslia, že ušla so svojou tajnou láskou. Stala sa záhadou školy. A záhady sú pre ľudí veľmi zaujímavé.
Senzácie nikdy neutíchnu, takže keď sa v roku 2017 koná triedny zraz, škola stále žije týmto príbehom. Čo sa stalo študentke? Odpoveď neprestajne hľadajú aj tí, ktorí ju poznali. Prečo je všetko okolo Vincy také zahmlené? Bola najobľúbenejšia v kolektíve, vedela očariť... No čo o nej skutočne vedeli?

Začnem prvou a poslednou výčitkou, inak čakajte iba superlatívy, lebo tohto autora zbožňujem. Áno, nedokážem byť objektívna. Vždy, keď vidím jeho meno, tak si zbežne pozriem anotáciu, aby sa nestalo, že som už dielo čítala, a netrpezlivo čakám, kedy ho budem mať. To sa stalo aj teraz. Až keď som príbeh prečítala, nemilo ma prekvapili dve veci: ten, kto písal českú anotáciu, sa pomýlil v menách postáv, takže obsah knihy na prebale nedáva zmysel a čitateľa iba zbytočne mätie. Kontrolovala som to s anglickým vydaním na Goodreads. Po druhé: anotácia prezrádza veľkú čas deja. To však nie je chyba Motta. Keď som zbadala anotácie z rôznych štátov, dospela som k názoru, že je všade vlastne skoro tá istá, len trochu pozmenená a nikto ju nemal snahu prepísať vlastnými slovami, aby sa neprezradilo to podstatné. Odštartovalo to francúzske vydanie a ostatné vydavateľstvá to skopírovali. Stále sa teším, že Motto prekladá tohto úžasného spisovateľa (začnite znova prekladať aj do slovenčiny, prosím), no musela som vás vopred varovať, aby ste si prebal nečítali.

Isaac Asimov - Nadácia

Nadčasová klasika ukazujúca nám, aké je ľahké manipulovať človekom, keď pociťuje strach a neistotu a ako sa zlé rozhodnutia a nepoctivé úmysly zastierajú vierou. Fakt, že ľudia vždy počúvnu autoritu, je zneužívaný. Môžeme tiež vidieť, ako sa určitý systém pravidiel využíva na zamaskovanie skutočných cieľov. Všetko sa pretvára nebadane, až napokon neviete, kedy sa to pokazilo.

Impérium je veľmi silné a v galaxii nie je nikto, kto by predpokladal jeho kolaps. Až na jedného človeka – zakladateľa vednej disciplíny, ktorá sa nazýva psychohistória. Pomocou nej predpovedá neblahé zmeny v systéme a rozhodne sa ich neprehliadať, skôr ako bude neskoro. A tak Hari Seldon vytvorí na odľahlom mieste útočisko pre najväčších géniov, ktoré nesie pomenovanie Nadácia. Má zachrániť vedomosti ľudstva a skrátiť roky chaosu – iba zmierniť, lebo odvrátiť sa úplne nedajú.

Veľmi som sa na knihu tešila. Klasiky, ktoré nám majú čo povedať aj v dnešnej dobe, milujem. Stará klasika, ktorá nepôsobí vôbec staro a získala si srdcia čitateľov, ako napríklad Kvety pre Algernona (vedeli ste, že ju musím spomenúť), si vždy získa aj moje srdce a Lindeni je moje top vydavateľstvo. Čo by sa mohlo pokaziť? Táto otázka je zákerná, lebo človek ju vysloví vtedy, keď si myslí, že sa nič nepokazí... Vtedy už máte istotu, že sa niečo nepekne zvrtne zlým smerom. Neočakávala som však, že to bude takéto. Som fanúšičkou sci-fi, no Nadácia je podľa mňa zle napísaná. Áno, teraz ma asi v myšlienkach všetci škrtíte, ale je to môj názor. Netuším, prečo sa mi príbeh nepáčil (klamstvo, viem presne, prečo sa mi nepozdával) a prečo som v ňom našla viac chýb ako dobrých vecí. Nejdem proti tým, ktorí si dielo vychutnali, chcem len napísať vlastný názor. Nechcem útočiť, iba vám vysvetliť, prečo to nie je moja šálka kávy. Budem sa snažiť byť mierna, ale niektoré skutočnosti sa nedajú vysvetliť bez istých prirovnaní. Vopred sa ospravedlňujem. Som sklamaná a zmätená. Čítala som inú knihu ako ostatní? Len tak by sa to dalo objasniť. Len tak by to bolo logické...