Táto zbierka poviedok je napísaná s ohľadom na rusínsko-slovenské tradície, takže v príbehoch sa vyskytujú nadprirodzené sily. Všetko, čomu naše babky a prababky verili. Toto je slovenský magický realizmus a ja som si ho naplno vychutnávala. Pristihla som sa pri myšlienke, že takto by som chcela vedieť písať aj ja. Tak ľahko a zároveň krásne.
Biele mesto - prvá poviedka sa mi zdala štylisticky najkrajšia (preto som vybrala ukážky iba z nej), no príbehovo nedotiahnutá, avšak potom si Dominika zachovala konštantne vysokú kvalitu, ktorej som nemala čo vyčítať. Každú poviedku som si užila. Pri každej som bola smutná, že skončila. Knihu som nedokázala pustiť z rúk. Nedokázala som sa prestať pozerať na tie nádherné obrázky. Každý úvod ma prilepil k čítačke a chcela som vedieť viac. Každý príbeh mal svoje osobité čaro, no zároveň fungoval v celku výborne.