Kolektív autorov - Vražedná sedmička

 Vražedná sedmička je zbierka krimi poviedok. Na to som sa túžila pozrieť. Je to vlastne sedem príbehov od našich slovenských autorov. Niektorých poznám, s inými som sa musela zoznámiť. Neprekážalo mi to však, pretože pri každej novej poviedke sa nachádzajú aj informácie o danom spisovateľovi. Na začiatku je dokonca zaujímavo zhrnutá história detektívky na Slovensku. Čitateľ si teda nič hľadať nemusí. To by som chcela pochváliť. Ja som niekedy lenivá stvora a teraz som bola naozaj rada, že som dostala všetko ako na podnose.
Síce som sa ku celej knihe dostala len tento rok, dve poviedky z nej som si mala možnosť prečítať oveľa skôr. Vtedy mi nešlo do hlavy, prečo sa mi nepozdávali. Napríklad Horňák je môj top autor a nepáčilo sa mi to. Nebolo to úplné fiasko, no jeho knihám to nesiahalo ani po päty. Čo sa stalo?

C.J. Sansom - Zánik

V roku 1537 bolo Anglicko zmietané nepokojom. Ľudia sa delili na tých, ktorí boli aj naďalej verní katolíckej cirkvi a tých, ktorí boli naklonení reformám – teda podporovali kráľa. Henrich VIII mal v pláne rozpustiť kláštory, čo sa stretlo s veľkou nevôľou. Keď kráľov generálny vikár Thomas Cromwell dostane správu, že na južnom pobreží Anglicka došlo k vražde komisára, poverí Matthewa Shardlaka, aby tento zločin prešetril a našiel vraha. Vražda veľaváženej osoby v kláštore je už poslednou kvapkou do pohára ich trpezlivosti.
Shardlake cestuje so svojím chránencom, ktorý mu bude pomáhať rozpliesť niť klamstiev, podvodov, ba aj velezrady. Na mieste, kde prebýva Boh, nie je veru všetko v poriadku. Vo vzduchu číha nebezpečenstvo. Svätí muži nie sú až takí svätí. Majú vlastných vnútorných démonov. Boli by schopní tiež zabiť? Shardlake urobí všetko, aby tomu prišiel na koreň. No nebude to také jednoduché. Ľudia sa boja a ani aktuálna situácia v spoločnosti vyšetrovaniu vôbec nepomáha. Stalo sa to v tom najhoršom období. Ako si s tým Matthew poradí?

Táto kniha má jednu zvláštnosť: ak na ňu nemáte práve náladu, dokáže vás unudiť na smrť. Ak vás hneď nezaujme, mali by ste jej dať šancu inokedy, pretože za to naozaj stojí. Lepšiu historickú detektívku som ešte nečítala. Bolo tam všetko, čo som očakávala. Na začiatku som však nevedela, že sa mi bude až tak veľmi páčiť, lebo ma hneď od prvej stránky nudila. Preboha, ako to prečítam? Prekonala som sa však a povedala som si, že kým neuvidím koniec, nebudem pokukovať po ďalšej knihe. Nepozdávalo sa mi to, no sľub, ktorý som si dala, som aj dodržala. Bojovala som s ňou. Preklínala som sa za to, aký bič som si na seba znovu uplietla. Bola som zúfalá. Dostávala som sa ale do deja a vtedy sa to prihodilo: Z nudného diela sa postupom času stala veľmi hodnotná detektívka a ja som sa čudovala, kde sa to tam nabralo. Nedokázala som pochopiť, ako je to možné. Odpoveď mi poskytol druhý deň čítania. Otvorilo mi to oči. Tak o toto celý čas išlo...

Chris Carter - Sochár smrti

 Tentoraz to bude brutálne! No také je to vždy, však? Detektívi si opäť myslia, že nič podobné ešte nevideli. Posmrtné umenie? Sochy z častí ľudského tela? Kam tento svet speje?
Obeťami sú vážení ľudia. Koho si znepriatelili? Súvisí to s ich prácou? Robert Hunter sa zas musí vžiť do chorej mysle, aby dokázal zastaviť toto zlo. Je vrahom umelec? Preto necháva na mieste činu morbídne diela? To potrebujú zistiť. Keď sa ale ponárajú do prípadu hlbšie, na povrch vyplávajú závažné skutočnosti. Psychopat je inteligentnejší, ako si mysleli. Zabíja s chladnou presnosťou a hrôzostrašným plánom. Chce dokončiť to, čo začal, a nezastaví sa, kým sa mu to nepodarí. Je to jeho príležitosť a on ju nemieni premárniť.
Kniha má znovu divoký spád a vtiahne vás do deja. Vrah je rýchly a nebezpečný. Zahráva sa s detektívmi ako mačka s myšou. Dokonca im zanecháva aj odkazy, ktoré sa snažia zo všetkých síl rozlúštiť. Prečo si na tom dáva tak záležať?

Na Cartera som sa tešila celý rok. Tretí diel bol bravúrny, takže som netrpezlivo čakala na pokračovanie. Vedela som, že sa od neho nepohnem. To sa aj stalo. Prečítala som ho zas extrémne rýchlo, no s veľkými výhradami. Ani úžasný štýl písania mi nezalepil oči. Videla som chyby, ktoré sa nedali ignorovať. Som z toho sklamaná. Túto časť som si predstavovala inak. Podľa anotácie to mal byť výborný príbeh. Zostal z toho však len príbeh, bez prívlastku. Smutné. Nedokážem sa s tým zmieriť. Prečo to hodnotím takto negatívne? Možno nie som objektívna. Až príliš som si túto sériu obľúbila. Neviem, ako by som knihu hodnotila vtedy, ak by bola prvým dielom. Asi miernejšie. Teraz si však nemôžem pomôcť. Uvedomujem si, že to nie je správne, no hovorí za mňa sklamanie. V mysli sa snažím prísť na to, čo sa mi páčilo, ale je to komplikované. Nie je to jednoznačný brak, no ani žiadne milé prekvapenie. Netuším, čo bolo dobré, ale som si istá tým, čo nebolo.

Nazanine Hozar - Aria

Aria je najdúch. Matka sa jej vzdala hneď po narodení. Nechala ju napospas osudu. Vojenský šofér Behrúz ju našiel v zastrčenej uličke, kde plakala, a nedokázal sa s ňou rozlúčiť. Ujal sa jej a pomenoval ju podľa hudobnej skladby. Chcel jej vytvoriť pekný domov, no jeho manželka nebola milá osoba. Aj keď sa veľmi snažil, nedokázal malé dievčatko uchrániť od tyranie, ktorá ho čakala v novom príbytku.
Od začiatku je zrejmé, že Aria nebude mať ľahký život. No stretne tiež dobrých ľudí, ktorí jej otvoria dvere do úplne iného sveta a ovplyvnia cestu, po ktorej sa vydá. Nie vždy sa však veci začnú uberať dobrým smerom a dievčina pocíti stratu, žiaľ, bezmocnosť, ale aj hnev. Situácii nepomáha ani to, že hlavná postava rieši svoje osobné problémy na pozadí veľkých politických zmien. Všade vládne strach a nedá sa pred ním ujsť. Vo vzduchu cítiť hrozbu. Ako sa Ariin príbeh nakoniec skončí?

Nad touto knihou som veľmi premýšľala. Netušila som, či sa mi bude páčiť. Predsa len opisuje vzdialený svet... No knihy sú tu na to, aby spájali ľudí a vzdelávali, takže som tomu napokon dala šancu. Vedela som, že nie všetko pochopím, ale budem sa snažiť. Keď som príbeh otvorila, rozprestrel sa mi pred očami čarovný svet, no aj svet plný tradícií a strachu. Okamžite som pocítila úzkosť. Ak máte depresiu, tá sa ešte viac prehĺbi, a ak ju nemáte, tak vás navštívi. Tušila som, že čítanie si vypýta svoju daň, takže som dielo prečítala čo najrýchlejšie, ako sa dalo. Ovplyvňovalo to môj psychický stav. Nechcela som v smutnej nálade stráviť ďalšie dni. Bolo to ubíjajúce. Toľko bolesti v jednom rozprávaní som dávno nevidela. Priam to na mňa kričalo a nedalo sa to ignorovať. Negatívne pocity sa hlásili o slovo a nechceli zostať nepovšimnuté. Už od prvej stránky som tušila, že ma to zničí. Ocitla som sa v cudzej krajine, ktorá mala vlastné pravidlá a zákony. Mohla som iba hádať, kam dej povedie. Všetko bolo také bolestivé, až som nemohla dýchať. To ale neznamená, že príbeh nebol svojím spôsobom dobrý. V určitých momentoch bol nádherný a magický.

Kristína Ježovičová - Vydrž to so mnou

 Dospievanie je veľmi zložité obdobie. Vtedy si človek začína uvedomovať rôzne nedostatky svojho vzhľadu (alebo ho okolie donúti pozrieť sa na ne). Zle zvolená poznámka a v tebe sa niečo zlomí. Rozmýšľaš, prečo máš chyby. Ako to zmeniť? V mysli sa ti začne tvoriť obraz dokonalého ja. Už niet cesty späť. Jediná veta, ktorú si málokto uvedomí, spustí nebezpečnú lavínu, na ktorej konci číha smrť.
Kaja prežíva ťažké chvíle. Všetko sa jej rúca pod nohami. Nedokáže sama seba oceniť. Nepáči sa jej, čo vidí v zrkadle. To dievča, ktoré v ňom vždy zbadá, sa jej vysmieva. Pochopila, že už nie je taká, aká bola pred rokmi. Už nemá takú postavu. Nespoznáva sa. Svoju pozornosť upriamuje veľmi zlým smerom. Je ochotná urobiť hocičo, aby bola so sebou aspoň trochu spokojná. Netuší však, že sa pohybuje na hrane. Najhoršie je ale to, že si vôbec neuvedomuje, aký má obrovský problém. Toto nezvládne sama. Musí požiadať o pomoc. No ako o ňu poprosiť, keď vlastne nevie, že ju potrebuje?

Kika je späť a ja sa neskutočne teším. Priznávam, je to moja kamarátka, no aj v recenziách na jej knihy sa snažím byť maximálne nezaujatá. Môžem za to, že píše tak výborne? Jej diela vždy prečítam na jeden nádych a potom sa čudujem, kde zmizli ďalšie strany. Ani táto novinka nebola výnimkou. Pozerala som sa na ňu dva dni, pretože som vedela, že keď ju raz otvorím, už ju nezatvorím, a veci, ktoré som mala urobiť, by išli bokom. Radšej som dokončila všetky povinnosti, aby som si mohla nerušene vychutnať tento skvost. Neviem prečo, ale najprv som začala čítať odzadu – bol tam autorkin doslov. Vohnal mi slzy do očí. Doteraz netuším, čo ma na konci tak lákalo, že som pozornosť upriamila práve tam, no hneď som pochopila, že príbeh bude pre mladých ľudí veľmi dôležitý. Mladosť je čas, keď si každý hľadá svoje miesto. Je to zlomový okamih, ale niekedy sa to príšerne pokazí a človeka to máta celý život. Tým chcem napísať, že kniha nie je určená iba pre mladých dospelých, no pre všetky vekové kategórie. Možno vám otvorí oči. Nezáleží na tom, koľko máte rokov, ak ste zničení a nedôverujete si, mali by ste si prečítať Vydrž to so mnou. Zistíte, čo je vážne podstatné.

Peter Derňár - Škrabot

Peter je v neustálom kolotoči stereotypu a zmarených plánov. Všetko, čo si zaumieni, nakoniec nesplní. Bahní sa vo svojom bezútešnom živote a je veľmi predvídateľný. Vidina nových zážitkov ho desí. Rád zostáva vo svojej komfortnej zóne a cíti sa veľmi nepríjemne, keď sa mu ju niekto snaží narušiť. Nikdy však nie je neskoro na zmenu. Navráva si, že terapia tmou je tým najlepším riešením napraviť pokazené vzťahy s okolím, no hlavne sám so sebou. Nechá sa zavrieť do miestnosti, ktorá je zvukotesná a nemá okná. Tam sa chce vzoprieť svojim démonom a prečistiť si hlavu.
Na druhej strane sa pozeráme na filmára Tomáša, ktorý má, naopak, veľké ambície a plány, ale tie mu razom spľasnú. Nevie len tak nečinne sedieť a čakať na ďalšiu príležitosť. Musí si ju vytvoriť sám. Akoby šmahom čarovného prútika sa dostane k možnosti, ako to zrealizovať. Teší sa, že sa konečne niekam posunie. Toto už vyjde!
Osud spojí týchto dvoch mužov. Ani jeden z nich si neuvedomí, aké to bude mať následky. Niektoré dvere by nemali byť zamknuté. Nikdy.

Knižný debut? Ďalší slovenský autor na scéne? Rada podporujem našu tvorbu. Rýchlo sa však na tomto území stane, že stúpite vedľa, pretože písať môže naozaj každý. Otázne je, či má talent. Ak nie, tak mu ani veľká pozornosť nepomôže. Skôr mu uškodí. Ako to dopadne teraz? Musela som sa na to pozrieť bližšie. Anotáciu to malo napísanú dobre. Až tak výborne, že som tam aj na diaľku začala cítiť silný marketing. Niekedy to môže knihu nepekne potopiť. Dokonca sa stáva, že takéto dielo je odpísané hneď. Čitateľom prílišné upriamenie jedným smerom prekáža. Hm, teda hlavne mne. Ale verím, že nie som jediná. Nájde sa nás viac. Chvály, ktoré nemajú konca kraja? Nie, neprosím si. Názor si vytvorím sama. Ak vás zaujíma, čo si myslím o Škrabote ja, čítajte ďalej. Samé chválospevy nečakajte. Táto recenzia je z iného súdka.

Ann Napolitano - Milý Edward

Boli milujúcou rodinou. Nič im nechýbalo. Nie vždy boli dokonalí, no dokázali spolu vychádzať bez väčších problémov. No cesta za novým domovom im kruto zobrala život. Došlo k havárii lietadla. Prežil len jeden z nich – dvanásťročný Edward, ktorý sa stal napokon aj jediným živým z toho letu.
Väčšina podobných kníh sa sústreďuje na situácie pred katastrofou. Milý Edward je však výnimočný príbeh, ktorý sa zaoberá tým, čo sa stalo predtým, rovnako intenzívne ako tým, čo nasledovalo potom. Pred očami sa nám odvíja ucelený obraz životov cestujúcich a čitateľovi puká srdce. Všetky postavy sa mu chtiac-nechtiac dostanú pod kožu, aj keď už na začiatku vie, že zomrú. Verila som na zázrak. Tušila som ale, že ten nepríde. Bolo to zdrvujúce. Nechcela som tomu uveriť. Stále som si vravela, že to musí dopadnú inak. Musí! No realita je iná. Stalo sa to, čo sa malo stať. Pociťovala som neskutočný smútok. Nakoniec ma to zasiahlo tak, akoby to bola nová informácia. Nedokázala som to pochopiť. V mojej duši nastal zmätok.

Je iba február, no aj tak som už prečítala dve úžasne knihy – jednu z Tatranu. Poháňaná týmto úspechom (verte mi, som náročná, takže je to niečo výnimočné) som sa rozhodla, že sa hneď pustím aj do tohto príbehu. Vybrala som si ho už minulý rok. Nebola som si úplne istá, či robím správnu vec, pretože na konci roka som bola veľmi zdeptaná zo situácie, ktorá sa deje okolo nás. Zvládnem ešte nejakú smutnú správu v diele, ktoré budem čítať? Nepoznám dôvod prečo, ale rozhodla som sa, že to skúsim. Začala som sa však báť, že som urobila krok vedľa a Milý Edward doplatí na moju frustráciu. Chcela som ho otvoriť, keď mi bude dobre, ale lákal ma skôr. Povedala som si, že ak to dopadne katastrofálne, nikde sa nebudem ponáhľať a prečítam si ho znovu vtedy, keď mi to nálada dovolí. Vždy sa snažím čítať a recenzovať rýchlo – nie preto, že sa toho chcem zbaviť, no preto, že ma to veľmi baví. Niekedy sa to ale nedá. Okolnosti človeka zabrzdia a nedokáže sa pohnúť z miesta. Na moje veľké prekvapenie som túto knihu nemusela čítať dvakrát. Paradoxne by som to druhýkrát nezvládla. Zvláštne, obávala som sa, ako dielo prečítam prvý raz, a problém teraz predstavuje ten druhý...