Isaac Asimov - Nadácia

Nadčasová klasika ukazujúca nám, aké je ľahké manipulovať človekom, keď pociťuje strach a neistotu a ako sa zlé rozhodnutia a nepoctivé úmysly zastierajú vierou. Fakt, že ľudia vždy počúvnu autoritu, je zneužívaný. Môžeme tiež vidieť, ako sa určitý systém pravidiel využíva na zamaskovanie skutočných cieľov. Všetko sa pretvára nebadane, až napokon neviete, kedy sa to pokazilo.

Impérium je veľmi silné a v galaxii nie je nikto, kto by predpokladal jeho kolaps. Až na jedného človeka – zakladateľa vednej disciplíny, ktorá sa nazýva psychohistória. Pomocou nej predpovedá neblahé zmeny v systéme a rozhodne sa ich neprehliadať, skôr ako bude neskoro. A tak Hari Seldon vytvorí na odľahlom mieste útočisko pre najväčších géniov, ktoré nesie pomenovanie Nadácia. Má zachrániť vedomosti ľudstva a skrátiť roky chaosu – iba zmierniť, lebo odvrátiť sa úplne nedajú.

Veľmi som sa na knihu tešila. Klasiky, ktoré nám majú čo povedať aj v dnešnej dobe, milujem. Stará klasika, ktorá nepôsobí vôbec staro a získala si srdcia čitateľov, ako napríklad Kvety pre Algernona (vedeli ste, že ju musím spomenúť), si vždy získa aj moje srdce a Lindeni je moje top vydavateľstvo. Čo by sa mohlo pokaziť? Táto otázka je zákerná, lebo človek ju vysloví vtedy, keď si myslí, že sa nič nepokazí... Vtedy už máte istotu, že sa niečo nepekne zvrtne zlým smerom. Neočakávala som však, že to bude takéto. Som fanúšičkou sci-fi, no Nadácia je podľa mňa zle napísaná. Áno, teraz ma asi v myšlienkach všetci škrtíte, ale je to môj názor. Netuším, prečo sa mi príbeh nepáčil (klamstvo, viem presne, prečo sa mi nepozdával) a prečo som v ňom našla viac chýb ako dobrých vecí. Nejdem proti tým, ktorí si dielo vychutnali, chcem len napísať vlastný názor. Nechcem útočiť, iba vám vysvetliť, prečo to nie je moja šálka kávy. Budem sa snažiť byť mierna, ale niektoré skutočnosti sa nedajú vysvetliť bez istých prirovnaní. Vopred sa ospravedlňujem. Som sklamaná a zmätená. Čítala som inú knihu ako ostatní? Len tak by sa to dalo objasniť. Len tak by to bolo logické...

Luis Alberto Urrea - Dom zlomených anjelov

Veľký Angel zomiera. Je vodcom rozvetvenej mexickej rodiny prisťahovalcov. Má pocit, že bez neho si nikto neporadí. Všetci sú od neho až príliš závislí. Chvalabohu, že jeho matka zomrela skôr ako on. Aspoň môže zariadiť slušný pohreb a byť každému oporou, aj keď by to malo byť naopak. No on je na to už zvyknutý. Takto to funguje roky. Všetky oči sa upierajú na neho a čakajú, že vyrieši problémy. Robí to do posledného dychu. Vie, že jeho čas sa kráti a rozmýšľa, čo bude nasledovať.
Deň po pohrebe matky má narodeniny. Chce si ich užiť. Cíti, že sú to jeho posledné. Zíde sa celá rodina a snaží sa vykúzliť príjemnú atmosféru. Príbuzní sú ale napätí. Uvedomujú si, že na Veľkého Angela striehne smrť a vyčkáva, kedy si ho bude môcť zobrať so sebou. Nemá zmysel vzpierať sa osudu, ale netušia, ako to zvládnu. Oslava sa zmení na nostalgické spomínanie a každý člen rodiny sa ocitá vo vlastnom svete spomienok na minulosť.

Ďalšia hodnotná kniha? To som si naivne myslela, no mala som problém stotožniť sa s postavami. Nazdávala som sa, že to možno časom odznie, že treba iba vydržať. Snažila som sa zvládnuť úvodné stránky, no akoby pre mňa príbeh nebol stvorený a nepatril do mojich rúk. Najprv sa zdalo, že toto je niečo, čo bežne čítam – komplikované rodinné vzťahy, veľmi silný príbeh odhodlania a viery na pozadí prebiehajúcej tragédie, veľmi zjavná národnostná príslušnosť a hrdosť na to, odkiaľ všetci pochádzali. Mám rada, keď sú osoby v knihách odhodlané a nesú si so sebou svoje dedičstvo, ktoré ich definuje, a nechcú sa ho vzdať, aj keď im to spôsobuje problémy. Vždy ocením, keď sú samy sebou a nemaskujú to, čím sú a ani to, čím nikdy nebudú. Znie to výborne, však? Človek si hneď povie, že toto je dielo, ktoré musí mať. Háčik je v tom, že tieto komponenty ešte nie sú zárukou, že si ho vychutná. Keď sa autor snaží znásobiť spomenuté atribúty, je to pre čitateľa frustrujúce a nemá chuť pokračovať ďalej.

Sophie Kinsella - Dokonalé prekvapenie

Sú jedno telo a myseľ. Vedia sa rozprávať bez slov. Manželmi sú už desať rokov a nie je nič, čo by ich mohlo rozdeliť. To si mysleli dovtedy, kým neabsolvovali rutinné lekárske vyšetrenie a nebolo im oznámené, že spolu prežijú dlhý život. Obaja začínajú panikáriť. Aj keď sa majú radi, teraz netušia, ako to zvládnu. Ešte ďalších šesťdesiatosem rokov! Je to výzva. Vôbec nepredpokladali, že to číslo bude také vysoké.
Snažia sa to brať pozitívne a prísť na niečo, čo by ich vytrhlo zo stereotypu. Dohodnú sa, že si budú navzájom pripravovať milé prekvapenia. No nič nejde podľa plánu a z milých prekvapení vznikajú katastrofy veľkých rozmerov. Čitateľ sa môže pozerať na tragikomický priebeh udalostí. Tajomstvo rodiny sa odkrýva a navždy otrasie ich „neotrasiteľným“ vzťahom. Už sa to nedá vrátiť späť.

V týchto dňoch je človek napätý a chce „vypnúť“ pri dobrej, a hlavne humornej knihe. To je dôvod, prečo som sa rozhodla, že si tento príbeh prečítam. Možno by som nad tým za iných okolností ani neuvažovala. No svet sa mení, priority sa menia a my teraz potrebujeme humor ako soľ, aby sme túto neľahkú situáciu zvládli. Bola som šťastná, že Dokonalé prekvapenie spĺňalo moje požiadavky. Tešila som sa, že nebudem myslieť na pochmúrne veci. Nazdávala som sa, že to skončí takto: Buď sa zasmejem, pretože to bude vtipné, alebo sa budem dobre baviť, lebo to bude hlúpe a pritiahnuté za vlasy. Tak či onak, čakala som, že prídem na iné myšlienky.

Sally Rooney - Normálni ľudia

Connell a Marianne sú každý z úplne iného cesta, no aj napriek tomu ich to k sebe veľmi priťahuje. Sú ako magnety. Nemôžu bez seba existovať. Ich vzťah je však komplikovaný. Aj keď obaja pochádzajú z rovnakého mesta, ich rodinné zázemie je odlišné. Marianne je dobre zabezpečená, zatiaľ čo Connellova matka robí všetko pre to, aby dokázala vytvoriť budúcnosť pre svojho jediného syna.
Život je zaujímavý. Niekedy spojí aj nespojiteľné. To len ľudia si vytvárajú bloky, prečo niečo nemôže byť tak, ako to je. No je to normálne. My sme predurčení na to, aby sme si  komplikovali život a to sa nezmení. Hrdinovia v diele si dobrovoľne sťažujú situácie a čitateľ sa z toho ide zblázniť. Vidí, čo postavy nevidia, a vie, čo zostáva nevyslovené. Počas čítania som si uvedomila, že by nebolo na škodu, ak by sme sa tiež mohli na svoj život pozrieť s odstupom a robiť iba tie správne rozhodnutia. Ale asi by nám to uškodilo, pretože človek potrebuje chyby na to, aby ho formovali, rovnako, ako boli zlé okamihy nevyhnutné pre tieto literárne postavy.

Prečítať či neprečítať? To bola otázka. Zas ma nalákal silný marketing tejto knihy. Je všade a oháňa sa všakovakými oceneniami. Hm, no to nič neznamená. Mohli by pokojne tvrdiť, že dielo napísal jednorožec, aby sa dobre predávalo. Marketingové ťahy sú účinné aj na mňa. Nerada to priznávam, ale je to tak. Z nudného braku dokážu vytvoriť strhujúci román, ktorý by si mal prečítať každý, lebo inak to neprežije. Neprežil by existenciu na Zemi bez daného veľdiela. Na druhej strane si to však takýto veľmi oceňovaný kúsok poriadne odskáče, ak nie je tým, čím tvrdí. Pár „zbožňovaných a oceňovaných“ príbehov už mám za sebou a bola to čistá katastrofa – hlavne pre mňa, potom pre vydavateľstvo a nakoniec pre samotnú knihu, ktorá ani nevedela, čoho sa dopustila. Keď som zbadala Normálnych ľudí, chcela som vedieť viac. No nejaký hlások mi šepkal: „Preboha, nerob to. Nestojí to za to! Od toho ruky preč. Hneď!“ To ma lákalo ešte viac. Ale až po osobnom odporúčaní som ignorovala všetky varovania. Toto musím mať!

Katherine Applegateová - Kocúr Krištof

Krištof je veľký chlpatý kocúr, ktorý sa zjavil vtedy, keď ho Jackson najviac potreboval. Chlapcov život nie je ľahký. Aj keď je ešte dieťa, zažil mnoho. Je veľmi inteligentný a rodinné problémy si pripúšťa viac, ako by sa patrilo. Zožiera ho to, ale s nikým o tom nehovorí. V kritických situáciách mu pomáha jeho vymyslený kamarát, ktorý ho chce nebadane nasmerovať na správnu cestu. Láskavo ho prinúti nazrieť do svojho vnútra a povedať nahlas to, čoho sa tak veľmi obáva.
Tento príbeh je zmesou krutej, priam bodavej reality a fantázie, ktorá je pre detského čitateľa nevyhnutná. Kniha je nádherná, no zároveň depresívna. Tento kontrast môžu rodičia milovať alebo nenávidieť.

Iba sporadicky recenzujem knižky pre deti, ale niekedy si aj dospelý človek túži prečítať milý príbeh. Tak som sa dostala ku Krištofovi. Na prvý pohľad sa mi zdal veľmi pekný. No zdanie môže občas klamať. Klamalo? Ešte pred samotným vydaním som si pozrela zahraničné recenzie. V nich sa písalo, že počas čítania ľudia pociťovali nevôľu pokračovať ďalej a tiež určité nepohodlie. Vôbec som teda netušila, čo na mňa zo stránok vyskočí. Očakávala som všetko. Nakoniec ma prekvapilo to, že ma nič neprekvapilo. Aby ste ma pochopili: Nebol tam žiaden moment, ktorý by dielo priviedol na pranier, aj keď sú rodičia tak veľmi zhrození.

Oznam

Zistila som, že som vám vôbec nenapísala, čo sa bude diať na blogu.

Chystám zopár článkov Na zamyslenie, verím, že sa mi podaria aj nejaké rozhovory s autormi. Stále však rozmýšľam nad niečím, čo by vás mohlo zaujať a čo by som aj ja s radosťou vytvárala. Recenzovanie kníh mám rada, recenzie tu nájdete každý mesiac, to sa nezmení, ale teraz som si sľúbila, že oživím blog. Prajte mi šťastie, aby sa mi všetko podarilo zrealizovať tak, ako som si to naplánovala.

Dúfam, že sa máte dobre a čítate. :)

Chris Carter - Kat

Blížia sa najkrajšie sviatky roka. L.A. dýcha vianočnou atmosférou. No vrahovia nespia ani v tomto nádhernom období.
Polícia je zavolaná na miesto činu do kostola. Niekto zavraždil kňaza. Zdá sa, že sa jedná o rituálnu vraždu. Keď však obetí pribúda, detektív Hunter musí prehodnotiť svoje závery a zistiť, o čo vlastne ide. Snaží sa dolapiť ďalšieho psychopata, ktorý nemá zľutovanie, a ľudí mučí bolestivo, pomaly a systematicky. Vie, čoho sa najviac boja. Zabíja ich strachom. Takým, ktorý predstavuje ich najväčšie nočné mory. Ale prečo? Prečo si na tom dáva až tak záležať? Tento prípad nie je ľahký a detektívi sú opäť pripravení na to, že nebudú mať pokojný spánok. Zverstvá, na ktoré sa pozerajú, by najradšej nikdy nevideli. Musia však zaistiť bezpečnosť obyvateľov. Sadistický vrah im nesmie uniknúť.

Druhý diel série sa čítal tak dobre ako prvý. Dej napredoval bez problémov, ničím ma nerušil a spisovateľovo písanie bolo znovu ľahké, aj keď boli situácie, ktoré opisoval, plné násilia a strachu. Možno za tento plynulý priebeh môžeme znova poďakovať prekladateľovi Patrikovi Roľkovi, ktorý sa dielo snažil preložiť čo najprirodzenejšie. A opäť sa mu to podarilo. Nie vždy chválim preklady, no keď sú kvalitné a človek nemá pocit, že ho má na svedomí nejaký robot, tak si to zaslúžia. Kniha tým získala vyššiu kvalitu. Čítala sa jedna radosť. Vedela som, že si ani neuvedomím ako a budem na konci. Potrebujem ďalší diel? Áno. Ak by ma k tomu nedonútil samotný príbeh, tak štýl písania určite.