
Po smrti babičky sa začnú odkrývať hlboké rodinné udalosti, ktoré z rodiny urobili to, čím je dnes. Všetko sa, totižto, začína práve tam. Každá rodina je popretkávaná niečím zvláštnym. Niečím, čo je bolestivé a príliš zraňujúce, aby sa to dokázalo ignorovať naveky. Každá má vlastné rany, ktoré sa snaží vyliečiť alebo sa tvári akoby ani neexistovali. Protagonisti sú nechaní napospas krutej pravde bez možnosti vysvetlenia.
Mať takýto spisovateľský talent je darom od Boha. V tomto pomerne krátkom diele autorka obnažila dušu svojich hrdinov. Bez námahy, ľahko, akoby bola takáto hlboká analýza vzťahov a života úplne normálna. No nie je. Nie je a hlavne v dobe, keď sa všetko kĺže po povrchu a súčasne je zámerne príliš zložité, pretože obsiahlosť a zložitosť sú vraj známkou kvality. Aký paradox! Kvalita je podľa mňa toto. Ísť k jadru veci priamo, no zároveň nádherne poeticky. Pripomínalo mi to písanie Ľudmily Ulickej. Okamžite sa mi jej meno vynorilo v mysli. Tie isté ťaživé pocity. Tá istá krása textu.





