Janne Teller - Nič

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Keď Pierre Anthon oznámi celej triede, že nič nemá zmysel, najprv sa to javí ako úplný nonsens. No v deťoch to vyvolalo reakciu. Nemôžu to nechať len tak. Ich spolužiak sa „odsťahoval“ na strom a odtiaľ na nich kričí múdrosti, ktoré zaváňajú nihilizmom. 

Mladí ľudia prehodnocujú vlastný postoj k bytiu. Odmietajú si však priznať, že by mohol mať pravdu. Chcú zmeniť jeho pohľad na svet. Vtedy nastáva problém. Akým spôsobom mu otvoriť oči? Kam až dokážu deti zájsť, aby presvedčili jeho (a hlavne seba), že ľudská existencia zmysel má?

Dospelý čitateľ hneď zachytí blížiacu sa zmenu atmosféry. Je to veľmi ťažké čítanie, no má čo ponúknuť. Dielo je schopné vyvolať v spoločnosti rôzne nálady, dajte mu ale šancu. Je znepokojivé a fascinujúce zároveň.

Autorka výborne popísala psychický stav postáv. Ich krehké a nalomené mysle nám naservírovala ako na podnose. Mladý človek je veľmi tvárny a ovplyvňuje ho prostredie. Je ľahké zľaknúť sa života. Každý z nás sa v ňom občas stráca, ale keď slová plné beznádeje kričí človek, ktorý má ešte celý život pred sebou, v neskúsených srdciach to zaseje pochybnosti. Prečo vlastne žijeme? Aké je naše poslanie? Prečo robím to, čo robím? Aj na dospelého človeka dopadne ťažoba, keď o tom premýšľa... Čo to spôsobí nevyzretej duši?

John Steinbeck - O myšiach a ľuďoch

O myšiach a ľuďoch je nádherne smutná novela. Rozpráva o ťažkom živote robotníkov pracujúcich na cudzej pôde, no snívajúcich o mieste, ktoré by konečne mohli nazvať svojím vlastným. Frustrácia sa strieda s nádejou. Všetci potrebujeme aspoň malé svetielko nádeje a sen, ktorý nás poháňa vpred. Inak to nepociťujú ani hlavné postavy tohto diela – silný, ale prostoduchý Lenny a šikovný George, ktorý sa vždy stará, aby sa jeho kamarát držal od problémov čo najďalej. No dokedy sa mu bude dariť dohliadať na každý jeho krok?

Lenny je ako malé dieťa – nevinný, no neuvedomujúci si následky svojich činov (a hlavne svoju ohromnú silu, ktorou môže veľmi ubližovať). Žije vo vlastnom svete: vraví, čo mu práve napadne a urobí, čo sa mu povie. Vie prejavovať lásku svojím spôsobom a ľuďom, ktorí ho nepoznajú, naháňa hrôzu. Komunikovať s ním vie iba George, ale ani on to s ním nemá ľahké. Čitateľ sa pozerá na túto dvojicu kamarátov a má slzy v očiach. Od začiatku ho sprevádza dotieravý a neutíchajúci pocit, že tento príbeh nedopadne dobre, ale aj tak stále verí...

Mária Blšáková a Jozef Blšák - Za dverami číha život

Táto kniha je nádherným trpko-sladkým pohľadom na život. Majka si do nej vyliala svoju dušu, no ufňukané výlevy nečakajte. Všetko som jej uverila. Bolo to autentické. Jej životný príbeh sršal reálnosťou, ale nebol továrňou na citové vydieranie. To som ako čitateľka ocenila. Niektoré situácie mi boli veľmi povedomé, lebo moji rodičia si prežili to isté, aj keď je môj hendikep iný. Každý rodič s postihnutým dieťaťom musí bojovať s veternými mlynmi, na diagnóze nezáleží. To je smutné. 

Knihu som mala doma šesť rokov, no nechcelo sa mi ju čítať. Až teraz som si uvedomila prečo. Majka píše skôr romány pre ženy a jej štýl mi vôbec nesadol. Prečítala som si začiatok Lásky od A po Zet a nemohla som pokračovať ďalej. Nebolo to podľa môjho gusta, a preto som sa vyhýbala aj tomuto dielu. Prekvapilo ma (v dobrom zmysle slova), ako sa tieto dve knihy líšia. Autorka vie písať nádherne. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo, ak by sa úplne odklonila od románov pre ženy. 

Virginia Woolfová - K majáku

Rodina Ramsayovcov je, zdá sa, rodina ako každá iná. S vlastnými problémami, so zábleskami radosti a s vidinou neľahkých časov. Tak by sa to čitateľovi mohlo javiť, ak by knihu nenapísala Virginia Woolfová, ktorá má svoj nezameniteľný štýl. S ničím podobným som sa ešte nestretla. Hypnotizovalo ma to. Pohltilo všetko navôkol. Dokázala som sa sústrediť iba na tento príbeh. Celé moje bytie sa upriamilo na analýzu tohto nezvyčajného diela. Netušila som, že to bude také zložité a jednoduché zároveň.

Virginia píše ako básnik. Nič nie je všedné. Všetko zrazu ožíva pred očami. Aj maličkosť, ktorú by si niekto nevšimol, dokázala opísať tak, akoby to bola najpodstatnejšia vec na svete. Vdýchla tomu život a prinútila nás pozrieť sa na to jej očami. Jej vnímanie okolia bolo netradičné. Videla som v tom nečakanú krásu a pátos, ktorý ma nerušil, no súčasne potrápil moje mozgové závity. Opisy sú nesmierne komplikované. O slovo sa hlási subjektívnosť. Vlastne, celá kniha je poskladaná iba z dojmov, pohybujeme sa vo vnútornej sfére (či už hovoríme o charakteristike postáv, alebo ich činoch). Niekedy som si musela prečítať text viackrát, aby som ho pochopila.

Ivan Alexandrovič Gončarov - Oblomov

Oblomov si zvykol na svoj stereotyp: ležať v posteli a nič nerobiť. Nedokáže si predstaviť, že by musel opustiť svoju izbu. Na toto si už zvykol. Takto je mu dobre. Márni jeden deň za druhým a mesiace ubiehajú. Starne, chradne. Jeho verný sluha Zachar je mu vždy k dispozícii, aby mu pomohol (alebo ho podpichol, keď už má dosť pánovej lenivosti). To so sebou prináša veľa vtipných situácií, no aj udalostí plných smútku. Pomaly sa dozvedáme, akým bezútešným človekom sa Oblomov stal. Ako ho formovala minulosť? Ako ho môže ovplyvniť prítomnosť? A aké prekážky na neho čakajú v budúcnosti?
Má okolo seba hyeny, ktoré chcú profitovať z jeho dobrosrdečnosti. Ako to napokon skončí? Vyhrá čistota srdca alebo sa stane ďalšou ruskou postavou s tragickým osudom?

Ruskú klasiku milujem a zároveň nenávidím. Milujem Dostojevského, Puškina, ale nepáči sa mi Tolstoj a... Gončarov. Toto mi nesadlo. Opisy boli niekedy nádherné a pútavé, inokedy nudné. Raz som žasla nad psychologickou analýzou autora, po niekoľkých stránkach ma to už prestávalo baviť. Akoby spisovateľ nepoznal mieru a písal, čo mu sily stačili. No mne sily nestačili. So všetkým sebazaprením som to dočítala, no už teraz viem, že sa ku knihe nevrátim.

John Boyne - Komnata ozvien

George má všetko: peniaze, úspech, prestíž, no to sa radikálne zmení. Jeden nešťastný príspevok na internete napísaný s dobrým úmyslom, spustí úplnú mediálnu a aj rodinnú katastrofu. Verejnosť jeho vyjadrenie zoberie veľmi negatívne a na jeho hlavu sa zosype spŕška kritiky. Atmosféra každou sekundou hustne a známy moderátor sa snaží svoj omyl napraviť, no tým celú vec len zhorší. Jeho pokus o nápravu prilieva olej do ohňa a hlavný aktér sa ocitá „v plameňoch svojho nerozvážneho konania“, pretože dnešná digitálna doba nič neodpúšťa. George rýchlo zisťuje, že by sa radšej vydal napospas vlkom ako čelil lynčovaniu rozhnevaných moderných ľudí, ktorí striehnu na každý chybný krok. A veru, on tých chýb postupne urobí mnoho...
Autor diela Chlapec v pásikavom pyžame prichádza na slovenský knižný trh so satirou, ktorá tu ešte nebola. S humorom vykresľuje nedostatky „človeka digitálneho“ a nastavuje nám tým zrkadlo. Závisí iba od nás, či sa do neho chceme pozrieť.

S veľkou hanbou sa priznávam, že doteraz som neprečítala žiadnu knihu od Johna Boyna. Videla som iba film Chlapec v pásikavom pyžame. Neviem, prečo som sa k nemu ako čitateľka nikdy nedostala. Možno ma odrádzal ten rozruch okolo neho, no teraz to ľutujem. Táto kniha bola geniálna. Určite si od autora ešte niečo prečítam. Týmto príbehom si ma získal. Skutočne vie písať brilantne. Síce niektorí zahraniční čitatelia tvrdia, že Komnata ozvien nie je napísaná jeho typickým štýlom, ale ja to nemám s čím porovnať. Páčilo sa mi to také, aké to bolo. Nič by som nezmenila. John má o jedného fanúšika navyše.

William Shakespeare - Zimná rozprávka

Zimná rozprávka nemá nič spoločné s týmto ročným obdobím. Iba ak chlad, ktorý sprevádza surové scény. Páčilo sa mi, že príbeh nebol na začiatku vôbec radostný, práve naopak. Čitateľ sa dozvedá o mnohých tragických udalostiach. To mi vyhovovalo. Bol to Shakespeare, akého poznám. Vytvoriť postavu žiarlivého sicílskeho kráľa a nechať, aby mu nesprávny úsudok zatienil myseľ, bol dobrý ťah. Taký typicky shakespearovský. Od toho sa potom odvíjali ďalšie situácie. Dej nás prenesie tiež do Čiech. Bolo zaujímavé sledovať, ako si Česko predstavoval spisovateľ. Myslel si, že sa tam nachádza more. Mne to však problém nerobilo a akceptovala som všetko, čo si vymyslel. Fantázia mu nikdy nechýbala.

Knihu skrášľuje čarovná atmosféra, ktorá je prítomná v každom počine tohto autora. Pre mňa čaro spočívalo v tom, ako mylne opísal Česko. To sa mi veľmi páčilo. Nechápte ma zle. Naši českí susedia môžu byť právom nahnevaní, no ja som práve v tomto postrehla výnimočnosť Shakespeara. Aj keď niečo nepoznal, nepredstavovalo to pre neho prekážku. Dokázal svoju nevedomosť vyplniť bezhraničnou predstavivosťou a vytvoriť iný svet.