Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Idiot

Knieža Myškin sa umára epileptickými záchvatmi, no všetci sa domnievajú, že je to znak duševnej choroby. Nikto nechápe, čím si mladý muž prechádza, a okolie ho tým pádom pokladá za idiota. On je však človek čistého srdca a urážky ho zraňujú. Chce s ľuďmi dobre vychádzať, preto im odpúšťa aj to, čo by iný na jeho mieste neodpustil. Má nádhernú dušu. Túži každému porozumieť, aj keď sa nikto nesnaží porozumieť jemu. V medziľudských vzťahoch sa stráca, pretože sú vždy presiaknuté intrigami, pretvárkou... Tieto pojmy sú pre knieža cudzie.
Ako sa ale vyznať v takomto svete? Vo svete, v ktorom je dobrosrdečnosť tá najväčšia slabosť? Všetci sa radšej ohovárajú za chrbtom, ako by si mali povedať pravdu priamo do očí. Do tohto prostredia prichádza naivný Myškin po dlhom liečení v zahraničí, vôbec si neuvedomujúc, do akej spoločnosti vstúpila jeho noha. Čitateľovi je na zaplakanie a priam sa mu láme srdce. Dokáže táto úprimná duša prežiť medzi zdeformovanými ľudskými charaktermi? Poznačí ju to?

Po prečítaní Netočky som okamžite začala zbožňovať Dostojevského. Otvoril mi dvere k ruskej klasike. Ako som už raz spomínala, najprv som začala Vojnou a mierom. Bolo evidentné, že Tolstoj ma neohúril, takže som bola právom skeptická voči inej ruskej klasike. Myslela som si, že Rusi takto zvyknú písať. Puškina do toho nerátam, pretože čítať básne je úplne niečo iné ako dlhý román. Myslela som si, že dlhé ruské príbehy budem zvládať s námahou. Viem, nemala som hádzať všetkých do jedného vreca, zvyčajne to ani nerobím, no ruskej klasiky som sa naozaj bála. Tolstoj ma vystrašil aj na niekoľko desaťročí. Z toho vyplýva, že keď vám nejaký velikán klasiky nesadne, nevzdávajte to. Hľadajte si svojho obľúbenca. Ak sa vám nepáči Dostojevskij, skúste Tolstoja a takto hľadajte dovtedy, kým nenájdete spisovateľa, ktorého budete milovať. Pre mňa je to Dostojevskij. Idiotom si iba upevnil svoju pozíciu génia a môjho najobľúbenejšieho ruského autora. Nedá sa ani slovami opísať, ako ho obdivujem.

Sarah Goodwin - Napospas

Opustený ostrov, osem ľudí, kamery, ktoré zaznamenávajú každý pohyb. Nie je úniku. Všetko uvidia diváci, ktorí striehnu na senzácie. A veru, tých bude neúrekom. Osoby sú vybrané tak, aby skôr či neskôr došlo k hádkam. Typická reality šou.
Maddy je žena, ktorá nezapadla do žiadneho kolektívu, no myslí si, že táto skúsenosť by to mohla zmeniť. Verí, že konečne nájde partiu, kde ju budú tolerovať takú, aká je. Žiaľ, viac naivná ani nemohla byť. Tento sociálny experiment sa pre ňu neskončí dobre. Od začiatku je vyčleňovaná. Zdá sa, že ostatní ju priam nenávidia. No bude horšie. Niečo sa nepekne zvrtne a vtedy prichádza na scénu boj o holý život.
Počítala s tým televízia? Ako sa môžu zachrániť? Príde im niekto na pomoc? Alebo je to len ťah na zvýšenie sledovanosti? Sú vydaní napospas osudu...

Túto knihu som si chcela prečítať už dávno pred vydaním. Anotácia sa mi zdala zaujímavá, aj keď okukaná, no Goodreads recenzie ju ospevovali, akoby bola najoriginálnejšia kniha posledného desaťročia. A keďže som veľmi zvedavý tvor, povedala som si, že si ju musím bezpodmienečne prečítať. Keď sa mi teda naskytla príležitosť, tak som si ju bez zaváhania kúpila. Teraz spätne uvažujem, že som mohla aspoň trochu zaváhať a počkať, čo na ňu povedia ďalší knižní recenzenti. Za rýchlosť sa niekedy platí. Chcela som byť medzi prvými, ktorí na ňu napíšu svoj názor, no nepredpokladala som, že ten názor bude negatívny. V tomto mám neskutočnú smolu. Knihy, ktoré si kúpim, sa mi väčšinou nepáčia a to je smutné. Čitateľ si nejde kupovať knihu s cieľom, aby sa mu nepáčila. Vždy verí, že si vyberie správne. Ja verím vždy, ale márne...

Kristína Ježovičová - Nelám mi srdce

V knihe sa stretávame s pohľadmi piatich tínedžerov, no v deji sa ich vyskytuje viac. Ak ste oboznámení s autorkinou tvorbou, niektorých z nich už dávno poznáte a budete sa tešiť, že sa môžete dozvedieť, ako ich život pokračuje ďalej.

Andrea je slušné dievča z kresťanskej rodiny, ktoré neurobilo nikdy nič zle. Snaží sa pomáhať svojim rodičom a zdá sa, že nikto nemôže narušiť jej imidž dokonalej dcéry. Všetko sa zmení, keď stretne Thomasa. Jeho rebelská krv jej imponuje. Preskákal si toho v živote veľa a poznačilo ho to. No premárni znovu ďalšiu šancu na lásku alebo si zhodí masku nedostupnosti? Thomas je v tomto nevyspytateľný.

Nora sa zaľúbila do Frederika, no nevie o jeho hroznej minulosti. Nevie, čo ho máta a nechce pustiť z pazúrov bezmocnosti. Aj ona sama bojuje s vnútornými démonmi. Má takýto vzťah šancu na úspech?

Andy Weir - Posledná šanca

 Ryland sa rúti vesmírom a vôbec nič si nepamätá. Ani to, ako sa tam vlastne dostal. Netuší ani to, že jeho poslaním je zachrániť ľudstvo pred úplnou skazou. Nič mu nedáva zmysel. Situácia vyzerá kriticky: on jediný prežil cestu a zároveň nevie, čo má robiť.
Keď sa o slovo prihlásia spomienky, začne si na všetko spomínať. Ide splniť veľmi náročnú úlohu. Zistí, že od neho závisí prežitie ľudstva a on musí pozbierať všetky sily, aby sa pokúsil o nemožné: pokračovať v stanovenom pláne. Zem sa naňho spolieha. Neúspech by znamenal katastrofu. Pomaly na neho dolieha ťažoba tohto zistenia. Treba sa vzchopiť a pokračovať v dohodnutých aktivitách.
Nikto mu na tejto misii nepomôže. Musí sa spoľahnúť sám na seba. Vyhliadky nie sú najlepšie. Je ďaleko od domova, nevie, kam smeruje, ale aj tak tomu chce prísť na kĺb. Dokáže však jeden človek odvrátiť zánik našej planéty?

Pred pár rokmi spôsobil Marťan veľké šialenstvo v knižnom a aj filmovom svete. Musím sa priznať, že ja som videla iba film. Knihe som sa vyhýbala, lebo som sa bála, že je napísaná príliš vedecky. Teraz to ľutujem, no som zároveň šťastná, že som neignorovala aspoň túto novinku. Bolo to úžasné. Keď si spomeniem na to, ako dlho som musela čakať, lebo vydavateľstvo stále posúvalo dátum vydania, a ja... Keď sa ku mne dielo konečne dostalo, tak som ho bola schopná prečítať za jeden deň a to ma hnevá asi najviac. Moja rýchlosť. Mesiace na niečo čakám ako sup a za deň je to fuč. No bolo by horšie, keby sa mi príbeh nepáčil a premáhala by som sa, aby som ho dočítala. Teraz mám na poličke knihu, pri ktorej sa zastavím a poviem si: „To bolo neopísateľne geniálne.“

Katherine Arden - The Bear and the Nightingale

I bought this book five years ago because it was supposed to be based on the russian fairy tales. I couldn't miss that. I was really looking forward to reading it. Winter, beautiful surroundings. It looked like The Bear and the Nightingale would be my cup of tea. However, I immediately found out that I made a mistake. I barely read 60 pages and then I gave up.
But I was so bored not long ago and my only unread book was this one. I tried to give it a second chance, but I have been more disappointed than the first time, even Morozko did not save it. I read this until the end, but I'm not happy and I don't need more parts. This is a trilogy, so it is very sad. I did not interested in it anymore. 

Sara Mia Velinská - Pomsta

Adam je finančník. „Žralok“. Pred ničím sa nikdy nezastavil. Nič ho neprinútilo spomaliť. Až dovtedy, kým sa v jeho súkromnom živote nestala tragédia, ktorá otriasla jeho svetom a zobrala mu všetko, čo miloval. Pri strašnej autonehode príde o ženu a dieťa. Súd však vinníkovi neuloží adekvátny trest a zdrvený Adam pripravuje v tichosti vlastnú pomstu. Za to, že stratil tých, ktorých ľúbil, musí niekto zaplatiť. A on už aj vie ako.
Vo víre vlastného ega a túžby po spravodlivosti sa neštíti naozaj ničoho. Využije svoj vplyv a šarm na dosiahnutie jediného cieľa, ktorý mu umožňuje zostať nažive. Iba vďaka nemu ešte stále dýcha. Musí svoj plán dokončiť za každú cenu.
Na tejto diabolskej ceste ale zisťuje, že pomsta môže ublížiť aj tomu, kto sa mstí. Ani on nie je imúnny voči pocitom a nechtiac sa zapletie do niečoho, čo by si nevedel predstaviť ani v najhorších snoch. Bude mať dosť síl, aby vyriešil zložitú situáciu, do ktorej sa dostal vlastným zapríčinením?

Anotácie veľmi nečítam, pretože väčšinou zvyknú prezradiť celý dej a potom ma už nebaví čítať knihu. Z toho, ako som ju len tak preletela, som mylne usúdila, že táto kniha môže mať nádych trileru. Doteraz sa smejem na vlastnej hlúposti. No keď ma aj vydavateľ ubezpečoval, že to nie je vôbec sladké čítanie, povedala som si, že tejto novinke dám šancu. Možno sa môj zoznam obľúbených slovenských autorov rozrastie o ďalšie meno a to som si nemohla nechať ujsť. Rada podporujem našu tvorbu, aj keď mám vždy v kútiku duše obavy, že sa mi nejaké dielo nebude páčiť. Čítať slovenských autorov je z určitého hľadiska riskantná činnosť. Ak sa kniha recenzentovi nepáči, je to vždy nepríjemné. Skôr či neskôr sa recenzia k autorovi dostane a potom to človeka mrzí.

Saša Filipenko - Bývalý syn

 Do akej krajiny by ste sa zobudili, keby ste boli desať rokov v kóme?
Francisk sa zobudil presne do takej, na akú si pamätal – ak nie do ešte horšej. V Bielorusku zastal čas a všade cítiť len strach a smútok.
Pred nehodou, ktorá preňho mala fatálne následky, bol bezstarostným mladíkom, ktorý si rád užíval život. Niekde v podvedomí však cítil, že niečo nie je v poriadku. Keď sa ale „druhýkrát narodí“, zisťuje, že jeho domov už domovom nie je. Cíti sa ako cudzinec. Ničomu nerozumie. Ako sa s tým vyrovná? Ako strávi fakt, že tam stále vládne ten istý človek a ľudia sa boja dokonca pošepkať svoj úprimný názor na dianie okolo seba? Je možné, že sa za dekádu nič neudialo a občania sú ešte zdrvenejší ako predtým? Bude Francisk schopný vstrebať tento šok? Keď sa ocitol v kóme, bol neslobodný, lebo sa nemohol rozhodovať sám. No uvedomovať si neslobodu, keď je človek úplne pri zmysloch, je ešte hrozivejšie...

Niekedy reklama na Martinuse urobí svoju prácu dobre a ponúkne knihu, ktorú si čitateľ chce naozaj prečítať. To sa udialo s Bývalým synom. Vždy tam striehnem na nejakú (pre mňa) hodnotnú knihu, no keď vidím len samé historické romány pre ženy, začínam mať dávivý reflex. Nespomínam si, že by mi niekedy ponúkla dielo, ktoré by nahlodalo moju zvedavosť. Až doteraz. Hneď ako som uvidela túto knihu, vedela som, že ju musím mať. O Bielorusku som vždy čítala iba v spojitosti s Ruskom, takže osobitnú minulosť národa som nepoznala (ak sa v tomto prípade dá hovoriť o samostatnosti, všetko je až desivo prepojené). Na dielo som sa zamerala ešte viac po zistení, že autor musel ujsť z krajiny, pretože otvorene vystupoval proti Lukašenkovi a to nezostalo bez odozvy. Ak by sa vrátil, hrozilo by mu väzenie.