Anna Burns - Mliekar

Dej sa odohráva počas The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku. Na udalosti sa pozeráme očami jednej mladej dievčiny, nazývanej iba ako stredná sestra. Aby toho nebolo málo, zapáči sa Mliekarovi – významnému paramilitantovi, a vtedy upadne do nemilosti, aj keď nevie, čo sa okolo nej deje. Celý vývoj udalostí je veľmi nebezpečný. Sledujú ju. Ak urobí nesprávny krok, môže na to doplatiť. A s ňou všetci, ktorých má rada. Vytŕčať z davu sa v tej dobe trestalo. Zrazu sa zo šedej myšky stala zaujímavá osoba, a to aj v očiach ľudí, ktorých pozornosť nechcete nikdy upútať.
Situácie sa v náznakoch zhoršujú a čitateľ so zatajeným dychom čaká, čo sa stane. Napätie rastie do neúnosných rozmerov, no my to nevieme nijako ovplyvniť. Spisovateľka nás necháva v permanentnom strese a zdá sa, že si to užíva. V živote som sa nestretla s takýmto štýlom písania. Vitaj, originalita! Tak dlho som ťa hľadala. Toto bol „nervák“ od začiatku do konca (myslené najlepším možným spôsobom).

Žiadna hlavná postava nemá meno. Všetci sú pomenovaní neosobne, bez štipky nápaditosti, prosto tak, ako to je. Švagor je švagor, asi frajer je asifrajer, a takto by som mohla pokračovať ďalej. No postupom času som zistila, že to plní svoju funkciu. Myslíte si, že pre to nebudete vedieť súcitiť s postavami a že to bude prvá výčitka, ktorú budete mať? Ja som rozmýšľala rovnako. Kto, preboha, nepomenuje svoje postavy? Zdalo sa mi to ako veľké fiasko, no aj tak som prelúskala aspoň prvú kapitolu na Albatrosmedii a tým si ma kniha okamžite získala. Bolo mi úplne jedno, či čítam dielo s menami alebo bez. Musela som zistiť viac, musela som sa dozvedieť, aký príbeh to je. Lákalo ma to, nemohla som si pomôcť. Mliekara som si túžila prečítať. Naučilo ma to, že ukážky kníh majú aj odvrátenú stránku. Ak sa vám niečo páči, nedokážete vydržať na ten moment, keď budete v rukách držať celé dielo. Toto sa stalo mne. Táto novinka ma očarila a ja som striehla na kuriéra ako sup.

Lisa Jewellová - Rodina v podkroví

Libby zdedila veľký luxusný dom po svojich biologických rodičoch, ktorých nikdy nepoznala - ako bábätko bola totižto adoptovaná. Vždy si ale predstavovala, aký by bol život s nimi. Verí, že tento dom jej poskytne odpovede na jej dlhoročné otázky a pomôže jej dosiahnuť vysnívanú budúcnosť. Zo ženy, ktorá nemala v živote nič, sa stala v sekunde boháčka. Zatiaľ čo ona rozmýšľa nad majetkom a praktickými vecami, minulosť ožíva, aby vypovedala krutú pravdu. Pred rokmi boli v dome nájdené tri mŕtve telá. Polícia sa domnievala, že išlo o členov sekty. Dialo sa tam niečo hrôzostrašné. Tá hrôza však na Libby trpezlivo vyčkáva. Striehne na to, kedy si uplatní nárok na svoje dedičstvo. Pravda už nechce byť dlhšie utajovaná. Nastala chvíľa, keď sa má všetko zmeniť od základov. Mladá žena ani netuší, aký sled udalostí spustila a aký vplyv to bude mať na jej budúcnosť.

Anotácia sa mi zdala temná. Zaujala ma na prvý pohľad a príbeh som si musela prečítať. Nič ma nedokázalo odradiť. Dúfala som, že to bude také vynikajúce ako Stratené dievča. Sama neviem, prečo sa mi po prečítaní obsahu objavila práve táto spojitosť, no mala som silné tušenie, že príbehy budú podobné. Aby ste ma dobre pochopili: myslela som si, že toto rozuzlenie bude rovnakou fackou ako v Stratenom dievčati. Bola som si stopercentne istá. Nemohlo to dopadnúť zle. Anotácia predurčovala úspech tejto novinke a ja som to nevidela inak.

Rachel Caineová - Jazero Stillhouse

„Chodievate niekedy do garáže, pani Royalová?“ Táto otázka stačila na to, aby sa život jednej ženy otriasol v základoch.
Gina ani len netušila, čoho je jej manžel schopný. Mala pokojný život, nádherné deti. Myslela si, že má šťastie a že to nič nemôže pokaziť.  Netušila, s akým netvorom sa zaplietla. Bol to dokonalý herec. Navonok dobrý človek, vnútri zviera.
Až keď sa stala dopravná nehoda, policajti uvideli pravú tvár tohto vzorného chlapa. Gina, momentálne prezývaná Gwen, sa snaží začať odznova a ochrániť svoju rodinu. Teda to, čo z nej zostalo. No ľudia nezabúdajú a terčom ich nenávisti sa stávajú aj deti, ktoré nemôžu za to, že majú otca vraha. Nezastavia sa pred ničím.
Gwen sa pokúša nájsť domov, ďaleko od toho pekla, aby si už konečne mohli vydýchnuť, ale vždy je jednou nohou von z dverí. Stále má poruke plány úniku. Síce je monštrum vo väzení, no jeho vplyv nikdy nepominie. Vie to. Teraz, keď sa usadili na krásnom mieste obklopenom prírodou, by sa malo všetko zmeniť. Ale je to iba ilúzia. V jazere sa po čase nájde mŕtvola ženy. Tento štýl zabíjania si veľmi dobre pamätá. Nikde nie je v bezpečí.
 

Nová knižná séria na trhu? Na to som si musela posvietiť. Vopred sa priznávam, že anotácia mi bola povedomá, takže som tušila, že veľa originality to nepojedlo. No čo už. Stále som však bola zvedavá. Obsahy diel sú obsahy a dej ma môže milo prekvapiť. Keď som začala čítať, ešte ma neopúšťal pocit, že príbeh poznám. Neopustil ma ani na poslednej stránke a ja doteraz premýšľam prečo. Je to zvláštne. Z toho teda vyplýva, že to bolo nudné, keď sa mi to zdalo známe? Vôbec nie. Autorka píše bez najmenších problémov, prirodzene, zaujímavo, strany ubiehajú. Naozaj ma to pohltilo. Bolo to dobre napísané. Získalo si to moju pozornosť. Chcela som čítať ďalej, no uvedomovala som si chyby. Nečakajte, že vám padne sánka od prekvapenia, lebo kniha je podľa mňa príliš jednoduchá, no fanúšikovia trilerov ju nevyhodia von oknom. Neurobili by to. Niečo v sebe má. Niečo, čo vás núti pokračovať.

Chris Carter - Nočný lovec

Mohlo by sa zdať, že v L.A. sa objavuje jeden psychopat za druhým. Robert Hunter zo zvláštneho oddelenia vrážd nemá ani na chvíľu pokoj. Brutalita vrahov sa stupňuje. Tento prípad mu ukáže, že ešte nevidel veľa hrôzostrašných vecí.
Do márnice privezú znetvorené telo mladej ženy. Na prvý pohľad nejaví známky násilia, no keď sa patológ pozrie bližšie, vidí, že má zašité intímne partie. Keď sa pozrie ešte dôkladnejšie, zistí, že vo vnútri tela sa nachádza neznámy predmet. Prečo tam vrah niečo nechával? Má to byť odkaz? Súčasť jeho diabolského plánu? Hunter vie, že tento pomätenec sa pred ničím nezastaví, tak ho musí zastaviť on. Bude to veľmi nebezpečná hra na mačku a myš. Ako vždy. Detektívi urobia všetko, čo bude v ich silách, aby mesto zbavili ďalšej hrozby. Hodiny tikajú. Čas je ich druhý nepriateľ. Okolnosti im hádžu polená pod nohy. Tušia, že majú znova dočinenia s úplným šialencom, ktorý má jasný cieľ.

Po trochu slabšej druhej časti som sa na túto knihu pozerala s určitými obavami. Vedela som však, že autor píše úžasne. Zožierali ma ale otázky, či bude tento prípad taký výborný ako prvý. Nechcela som odhaliť spisovateľov zámer hneď. Nebavilo by ma to a na takýto sled udalostí som vážne nemala náladu. Túžila som, aby som vôbec nepoznala, čo sa tam odohráva. Asi som si to priala veľmi a úprimne, pretože túto novinku som hltala. Zlyhávala som v pokusoch zatvoriť dielo a venovať sa inej činnosti. Nedalo sa to. Kapitoly ubiehali a kniha sa mi nezdala hrubá. Chris ma dokázal zaujať do takej miery, že som prahla po ďalšom novom poznatku. Ako vždy, aj tu geniálne stupňoval hrôzu a napätie. Keby som nedržala dielo v oboch rukách, určite si hryziem nechty.

Daniel Kehlmann - Tyll

Tyll Ulenspiegel je muž, ktorý stratil všetko. Jeho príbeh sa odvíja na pozadí tridsaťročnej vojny a čitateľ sa nedokáže rozhodnúť, či je brutalita tejto udalosti horšia ako strasti hlavného hrdinu. Čo je utrpenie jedinca v porovnaní s utrpením sveta? A práve v tomto aspekte je sila. Áno, vojna je príšerná, no kniha je tak majstrovsky napísaná, že Tyllov osud prehlušuje krik, ktorý je schopná napáchať. Vnímame ju, uvedomujeme si celé politické dianie v dobe bojov, ale život hlavného protagonistu nás láka takým silným spôsobom, že nie je nič podstatnejšie. Zároveň však dokážeme oceniť historické vsuvky a fantáziu autora. Tieto dve veci sa prelínajú až do takej miery, že odrazu nevidíme rozdiel medzi faktom a fikciou. Je to ďalší diamant, ktorý mi skoro unikol.

A prečo mi takmer unikol? Sama nepoznám pravý dôvod. Prosto som si tento skvost hneď nevšimla. Asi bol medzi záplavou nových kníh nevýrazný, a keď som sa naň lepšie zamerala, obálka bola taká všedná a nič nehovoriaca, že sa z nej stala šedá myš. Ničím ma nelákala. V tom som sa mýlila. Až keď som ju uvidela naživo, získala si moje srdce. Pozrite si tento článok na Albatrose a dôjde vám, že výrezy v obálke sú  hotové umenie. Doteraz však neviem pochopiť, prečo som si, preboha, neprečítala ani anotáciu. To robím vždy, aj keď niečo navonok neoplýva krásou. Teraz išlo všetko mimo mňa a ja som sa tešila (vo svojej nevedomosti), že si radšej neprečítam žiadnu knihu, lebo by to mohol byť zase brak. Viac sklamania od Lindeni som nepotrebovala. Stále som rozmýšľala, či sa im pomenili ľudia, ktorí majú na starosti výber nových kníh, alebo som ja čoraz náročnejšia. Bola som zúfalá. S ničím som nebola spokojná. Kde sú diela ako Vášeň alebo Chlapec, ktorý patril moru? Je ťažké vyrovnať sa im, no ja som už veľmi potrebovala oddych od marketingových trikov, ktoré ma hnevali a tým pádom som strácala čas pri príbehoch, ktoré mi nemali čo ponúknuť.

Antonella Tomaselli, Massimo Vacchetta - 25 gramů štěstí

Ako vám môže zmeniť život jeden malý drobček vážiaci len 25 gramov? Veľmi. O tom sa presvedčil aj veterinár Massimo, ktorý pomaly strácal zmysel svojej existencie. Nevedel, na čo je predurčený. Nemal pocit, že to, čo robí, ho napĺňa. Ako veterinár sa špecializoval na dobytok. Nikdy by si ani nepomyslel, že sa v jeho rukách ocitne také krehké stvorenie, ako je ježko. Vôbec netušil, ako by sa oňho mal postarať, no vedel, že ho musí zachrániť. Iný výsledok si nepripúšťal. Pohľad na malý ňufáčik ho dojal. Takto sa začala jeho láska. Ježkovia mu úplne zmenili pohľad na svet. Zistil, že jeho poslaním je ich záchrana. Síce majú pichliače, ale tie ich neuchránia pred nástrahami, ktoré ich môžu stretnúť. Hlavne sa nedokážu brániť pred bezcitnými ľuďmi, ktorým chýba rešpekt voči prírode a myslia si, že si môžu dovoliť všetko. Malé bezbranné zvieratká sú v ohrození...

Ježkovia sú úžasní. Aj ja som ich pár stretla. Keď som zbadala knihu, chcela som si ju prečítať, pretože ma ich život zaujímal. Viem, že toto je príbeh veterinára, ktorý sa o ježkov stará, no logicky mi z toho vyplynulo, že to bude hlavne o nich. Nemýlila som sa. Aj Massimov život tam zohrával úlohu, ale všetko sa točilo okolo ježkov a okolo toho, ako im pomôcť. Vedela som si to živo predstaviť. Massimo opisoval udalosti farbisto ako básnik, ale mňa to vôbec nevyrušovalo pri čítaní. Antonella Tomaselli tomu dala túto knižnú podobu a tým zabezpečila, že si príbeh získal srdcia tisícok ľudí. Ako čitatelia sa pozeráme na nesmelé krôčiky záchrany týchto tvorov až po výborný projekt, ktorý zožal úspech.

Christy Lefteri - Včelár z Aleppa

Nádherná fikcia, ktorá má korene v pravde.

Včelár Nuri miluje svoje rodné mesto Aleppo, včely, no hlavne svojich najbližších. Rodinnú pohodu naruší nepredstaviteľné zlo, ktoré sa vkradne do jeho pokojného života, a plánuje mu zobrať všetku nádej a radosť. Krv cítiť aj na uliciach. Pach strachu sa vryl každému pod kožu. Buď ujdeš, alebo ťa zabijú. Všetci to už pochopili, ale Nuri a jeho manželka zostávajú, až kým sa nestane niečo, čo ich prinúti neodkladne odísť a zanechať za sebou to, čo roky budovali. No čo je horšie? Byť mŕtvy fyzicky alebo emocionálne? Byť iba schránkou bez duše, so živým telom? Dokáže sa človek ešte z niečoho úprimne tešiť?

Nevedela som, že si túto knihu chcem (a hlavne musím) prečítať. Vybrala som si ju s veľkými obavami, pretože som netušila, čo ma na jej stránkach čaká. Bála som sa, že ma ovládnu emócie a budem zničená. Neverila som, že príbeh nie je príliš ťažký. No napokon som zistila, že je nádherný. Smutný? Áno. Depresívny? Nie. Väčšinou sa dej sústredí na lásku, odpustenie a nádej. Bolesť tam má tiež svoje miesto, ale je vždy ochotná ustúpiť a dať priestor pozitívnym pocitom. Včelár z Aleppa rozpráva o túžbe nájsť bezpečnejší domov, aj keď sa to zdá neuskutočniteľné.