Willy Vlautin - Vždycky přijde noc

Lynette je väzňom vlastných myšlienok, zlých spomienok a fatalizmu. No naozaj nás to, čo sme v živote zažili, predurčuje buď na úspech, alebo prehru? Nie sme strojcami vlastného šťastia? Alebo sa tým iba človek utešuje a všetko je už vopred dané? Pri čítaní som sa zamýšľala práve nad týmito otázkami, ktoré trápia aj mňa.

Hlavná hrdinka to nemá vôbec ľahké. Býva s ľahostajnou matkou a postihnutým bratom, o ktorého sa stará. Chcela by sa vymaniť z tohto pekla, no nevie ako. Aj posledná nádej, ktorú mala, pomaly zhasína, a Lynette dochádza, že musí niečo urobiť, aby nepohasla navždy. V zúfalstve je schopná urobiť čokoľvek a nemyslieť na následky svojho konania. Je úplne na dne. V čiernej diere, ktorá ju požiera zaživa. No stále má aspoň štipku nádeje a tá je niekedy vzácnejšia ako všetky peniaze sveta.

Kniha ma hneď zaujala svojou anotáciou. Mala som pocit, že si ju musím prečítať. Že ju práve teraz potrebujem. Nemala som dobré obdobie, no postupom času sa to zlepšovalo, a kým ku mne dielo prišlo, znova som to bola ja. Zaujímalo ma, ako ho budem hodnotiť, keď je mi dobre. Či ma opäť nedobehnú smutné myšlienky. Obávala som sa toho. No napokon to nebolo také depresívne, ako som sa nazdávala. Knihu som prečítala za pár hodín, lebo bola výborne napísaná, no mám zmiešané pocity. Krásne myšlienky sa bili s odstupom autora. Síce vytvoril neobyčajné postavy (alebo priam nádherne obyčajné), no čitateľ doluje pocity. Príbehu musíte dopriať čas, aby sa vám dostal pod kožu, ale ani to nezaručuje, že si získa vaše srdce. Nechápem to. Malo to všetky predpoklady kvalitného diela, no výsledok je rozpačitý...

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Bratia Karamazovovci I a II

Bratia Karamazovovci je krutý, avšak výborne napísaný príbeh o jednej dysfunkčnej ruskej rodine. Zlé rodinné vzťahy sa nakoniec zmenia na niečo oveľa toxickejšie. Niečo smrteľne hrozivé a čitateľ nevie, čomu môže a čomu, naopak, nesmie veriť. Bezútešnosť tejto rodiny je cítiť v každom slove a geste, ktoré si adresujú jej členovia. Žiadna rodina nie je ideálna, no ja som mala pocit, že Dostojevskij zveličil povahové črty jednotlivých postáv, aby nás nasmeroval k zaujímavým úvahám. Vlastne, urobil to, čo robí vždy. Núti vnímavého človeka uvažovať o ľuďoch a hľadať paralely s dnešným svetom.  V tomto diele bol Fiodor omnoho viac prítomnejším rozprávačom ako inokedy. Dokonca sa vyskytoval v deji ako pozorovateľ. Skutočný pozorovateľ. Milo ma to prekvapilo. Dostojevskij vedel, ako potešiť čitateľov. Podľa mňa to dodáva deju neopísateľné čaro.

Bol to zatiaľ ten najnapínavejší a zároveň najdepresívnejší príbeh, aký som od Fiodora čítala. Zlomí vám srdce na milión kúskov a neposkladá vám ho naspäť. Je to kruté, avšak reálne a čitateľ sa s tým musí zmieriť. Autor iba opisoval stratenú spoločnosť, ako ju videl on. Je ale zrejmé, že dielo je stále nadčasové. Keď sa človek zmieta vo víre vlastných túžob, je ochotný urobiť čokoľvek. Časy sa nezmenili.

William Shakespeare - Sen svätojánskej noci

Sen svätojánskej noci je veľmi známa hra a vždy som si ju chcela prečítať. Teraz nastal ten čas. Shakespeara som si šetrila, lebo som vedela, že ho prečítam na jeden nádych. No čakať dlhšie som už nezvládala. Musela som sa do toho zahryznúť. S veľkými očakávaniami...

To sa mi, napokon, vypomstilo. Tento príbeh bol komédiou s pekným záverom. To mi nevyhovovalo. Ja potrebujem tragický koniec (samozrejme, nie ten svoj), aby som bola spokojná. Táto kniha sa tak príšerne vymykala tomu, ako poznám tohto autora ja, že som nemohla byť prekvapenejšia. Áno, bola tam mágia, škriatkovia, víly, geniálny humor, ktorý nestratil pôvab vďaka úžasnému prekladu Ľubomíra Feldeka, no to je všetko. Nezaznamenala som žiadny zvrat, žiadny okamih, ktorý by ma obral o reč.

Aljona Podlesnych, Lev Tolstoj - Anna Karenina B1/B2 (RJ-SJ)

 Príbeh je upravený – zjednodušený a skrátený -, aby vyhovoval úrovni B1, B2. Rozumela som mu. Väčšinou tam boli slová, ktoré sa používajú aj teraz, takže som ich poznala. Nejaké nové slová som sa aj ľahko naučila, lebo sa v texte opakovali. Boli tam aj také, ktoré sa už nepoužívajú, no tých bolo minimum. Knihu hodnotím ako výbornú na obohatenie slovnej zásoby. Sú tam aj zrozumiteľne vysvetlené pravidlá ruského jazyka, aby som už nehovorila ako robot. Bolo ich však mnoho a neviem, či si zapamätám všetko. No považujem ich za veľmi cenné, lebo aj keď som o nejakých vedela, nikdy som netušila, prečo je to tak. Táto kniha mi všetko objasnila. Lindeni zas urobilo úžasnú prácu.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Zločin a trest

Čo prinútilo študenta práva Rodiona Raskoľnikova spáchať ten najohavnejší zločin – pripraviť niekoho o život? Mladý muž má rozpoltenú psychiku a nevidí žiadne východisko z chudoby. Myslí si, že keď zabije úžerníčku všetky jeho problémy sa vyriešia. To sa však mýli. Padne na úplne dno, z ktorého sa ťažko vyhrabáva.
Jeho duševný svet je v rozklade. Mučí sa spomienkami na ten príšerný skutok a sám sa ubezpečuje, že konal správne. Na krk mu dýchajú vyšetrovatelia, ktorí sú stále bližšie a bližšie. Podarí sa mu zostať mimo podozrenia? Dokáže v takejto zložitej situácii nespanikáriť? Bude vedieť s týmto zločinom naďalej žiť? Ako to ovplyvní jeho bytie? Tieto aj ďalšie otázky víria čitateľovi v hlave. S hrôzou sledujeme každý krok Rodiona a zostávame bez slov. Keď je niekto zahnaný do kúta, je schopný naozaj všetkého. Všetkého.

Dostojevskij, ako vždy, famózne analyzuje správanie postáv. Umožnil nám nahliadnuť do mysle zločinca, no to nie je to najpodstatnejšie. Vidíme, že aj ostatných protagonistov niečo trápi. Každý má vlastných démonov a zločin má, bohužiaľ, rôzne podoby. Môže byť človek úplne morálnym tvorom? Fiodor znova vytvoril priestor na zamyslenie sa.

Stephen King - Billy Summers

Billy Summers je nájomný zabijak. Vo svojom odbore je jednotkou. Svoju prácu robí svedomito a nikdy nezanechá žiadne stopy. Má morálny kódex – zabíja iba zlých ľudí. Preto sa domnieva, že má svedomie. Že je možno o trochu lepší ako ostatní. No nezastane vrah len vrahom, nehľadiac na okolnosti?

Teraz nastáva okamih, keď sa so všetkým chce rozlúčiť a vychutnať si pokojný dôchodok bez zbraní. Črtá sa mu však ešte jedna objednávka. Po veľkom rozhodovaní ju príjme, no to nemal robiť. Všetko sa priveľmi skomplikuje a vytúžený oddych sa stratí v nedohľadne. Aj pre vraha s niekoľkoročnými skúsenosťami je toto nová situácia. Čo sa môže, tak to sa aj pokazí a Billy musí využiť svoje skúsenosti, aby sa z toho pokúsil vyhrabať. Nebude to ľahké. Do cesty sa mu pripletie viac komplikácií...

Zovšadiaľ na mňa vyskakoval Billy Summers. Najviac z instagramu. Kinga milujem, a keďže táto kniha nebola súčasťou série, povedala som si, že si ju kúpim. Čo by sa mohlo pokaziť? Veď King je môj majster slova, kráľ hororu, top spisovateľ. No, pokaziť sa môže všetko. Úplne všetko. Aj to, že King už nebol King. Možno sa pod to podpísal jeho vek? Netušila som, ale veľmi ma to trápilo. Recenziami som bola už vopred upozornená, že nemám čakať žiadny horor, skôr triler. To by mi neprekážalo. Veď Stephen vie úžasne písať aj to, aj to, tak ma to nevyľakalo. Uvidím, čo si na nás prichystal. Začala som čítať s radosťou...

Fiodor Michajlovič Dostojevskij - Idiot

Knieža Myškin sa umára epileptickými záchvatmi, no všetci sa domnievajú, že je to znak duševnej choroby. Nikto nechápe, čím si mladý muž prechádza, a okolie ho tým pádom pokladá za idiota. On je však človek čistého srdca a urážky ho zraňujú. Chce s ľuďmi dobre vychádzať, preto im odpúšťa aj to, čo by iný na jeho mieste neodpustil. Má nádhernú dušu. Túži každému porozumieť, aj keď sa nikto nesnaží porozumieť jemu. V medziľudských vzťahoch sa stráca, pretože sú vždy presiaknuté intrigami, pretvárkou... Tieto pojmy sú pre knieža cudzie.
Ako sa ale vyznať v takomto svete? Vo svete, v ktorom je dobrosrdečnosť tá najväčšia slabosť? Všetci sa radšej ohovárajú za chrbtom, ako by si mali povedať pravdu priamo do očí. Do tohto prostredia prichádza naivný Myškin po dlhom liečení v zahraničí, vôbec si neuvedomujúc, do akej spoločnosti vstúpila jeho noha. Čitateľovi je na zaplakanie a priam sa mu láme srdce. Dokáže táto úprimná duša prežiť medzi zdeformovanými ľudskými charaktermi? Poznačí ju to?

Po prečítaní Netočky som okamžite začala zbožňovať Dostojevského. Otvoril mi dvere k ruskej klasike. Ako som už raz spomínala, najprv som začala Vojnou a mierom. Bolo evidentné, že Tolstoj ma neohúril, takže som bola právom skeptická voči inej ruskej klasike. Myslela som si, že Rusi takto zvyknú písať. Puškina do toho nerátam, pretože čítať básne je úplne niečo iné ako dlhý román. Myslela som si, že dlhé ruské príbehy budem zvládať s námahou. Viem, nemala som hádzať všetkých do jedného vreca, zvyčajne to ani nerobím, no ruskej klasiky som sa naozaj bála. Tolstoj ma vystrašil aj na niekoľko desaťročí. Z toho vyplýva, že keď vám nejaký velikán klasiky nesadne, nevzdávajte to. Hľadajte si svojho obľúbenca. Ak sa vám nepáči Dostojevskij, skúste Tolstoja a takto hľadajte dovtedy, kým nenájdete spisovateľa, ktorého budete milovať. Pre mňa je to Dostojevskij. Idiotom si iba upevnil svoju pozíciu génia a môjho najobľúbenejšieho ruského autora. Nedá sa ani slovami opísať, ako ho obdivujem.