Stephen Fry - Hrdinovia

Hrdinovia sú pokračovaním Mýtov. Autor síce tvrdí, že nemusíme čítať Mýty, aby sme chápali túto knihu, no jeho poznámky pod čiarou nás skoro vždy navedú na jeho predchádzajúci počin. Ak vlastníte prvý diel, máte o starosť menej.

Toto dielo sa líši od toho, na čo sme boli pripravení. Nie, nie sú to ďalšie úchvatné báje. Táto novinka je komplikovaná, ide viac do hĺbky a ponúka nám pohľad na ľudí ako na hrdinov, ktorí sú už samostatní a odhodlaní si svoje bitky vybojovať sami – niekedy. V strede záujmu je teraz človek a nie každému sa to bude páčiť. Áno, chápem, že je to prirodzený proces, no mne sa to nepozdávalo. Ak zas očakávate nádherné príbehy o fungovaní sveta, mali by ste svoje nadšenie krotiť. Inak by ste mohli byť sklamaní ako ja. Toto sú už úplne iné príbehy, no verím, že si nájdu svojich čitateľov.

Bola som nadšená, keď som zistila, že Hrdinova majú vyjsť v slovenskom jazyku. Stephen sa po Mýtoch zaradil medzi mojich obľúbených autorov. Dokázal aj tú najkomplikovanejšiu súvislosť podať zaujímavo a veľmi jednoducho, takže som vždy rozumela tomu, čo som čítala. Ani som nerozmýšľala, či si na recenziu zoberiem aj túto novinku. Bolo zjavné, že áno. Hlas, ktorý v mojom živote všetko spochybňuje, sa teraz neozval a ja som žila v nevedomosti. Tešila som sa na toto dielo. Až príliš. V konečnom dôsledku to nepomohlo ani mne, ani knihe. Možno som tým pádom ešte kritickejšia.

Veselé Vianoce

Prajem vám krásne sviatky. Vždy vám želám veľa kníh, no tento rok hlavne veľa zdravia, knihy sú na druhom mieste. Dúfam, že ešte tento rok sa budete môcť tešiť na recenziu nadčasovej klasiky Kto chytá v žite. Už dlhšiu dobu som ju chcela napísať. Prečo? Na internete nájdete veľa rozborov, pretože je to povinné čítanie, no ja sa vám ju pokúsim priblížiť bez prezradenia deja, aby ten, kto si ju naozaj túži prečítať, mal motiváciu. :) Ja som si ju kúpila pred rokmi a prečítala už aspoň trikrát. Mám chuť si ju znova zobrať do rúk, takže to využijem a sformulujem môj názor. Majte sa pekne. 

 

A tu sú tipy na darčeky. Kliknutím prejdete na moju recenziu:

Neortodoxná - autobiografia o žene, ktorá preťala svoje korene a  nebála sa vykročiť do neznámeho sveta

Muž, ktorého asi poznám - nádherný príbeh o nezvyčajnom priateľstve

Kvety pre Algernona - krásny a zároveň smutný príbeh o tom, ako si človek, vytlačený na okraj spoločnosti, snaží nájsť svoje miesto pod slnkom, a o túžbe nezostať nepochopený, ktorá sa časom premení na niečo úplné iné

Hamnet - historická fikcia o živote Williama Shakespeara.

Vydrž to so mnou - príbeh pre mladých dospelých, ktorí sa hľadajú. Osobne odporúčam od autorky aj Nevyslovené.

Zánik - famózna historická detektívka. No pozor! Nie každému sa bude páčiť. Radšej si prečítajte recenziu.

 

Ičiró Kišimi a Fumitake Koga - Odvaha byť neobľúbený

Táto kniha nám približuje teóriu Alfreda Adlera, jedného z troch velikánov psychológie devätnásteho storočia. Nebojte sa, ak ste o ňom ešte nepočuli. Jeho učenie je spracované formou dialógu medzi filozofom, ktorý roky študoval adlerovsku psychológiu, a mladým človekom, ktorý nevie nájsť šťastie a svoje miesto na zemi. Z toho vyplýva fakt, že nemusíte byť filozofom, aby ste si mohli dielo prečítať a porozumieť mu. Všetko je zrozumiteľne napísané. Pôsobí to naozaj ako rozhovor.
Ak po tejto novinke siahnete, znamená to, že chcete niečo zmeniť alebo sa dozvedieť, prečo máte zlý život. Odvaha byť neobľúbený vám dá odpovede na tieto otázky, dokonca vás prinúti zamyslieť sa nad sebou takým spôsobom, akým ste to neurobili nikdy predtým. Niektoré tvrdenia sú také jednoduché a zrejmé, že ani ja nedokážem pochopiť, prečo som dané skutočnosti nevidela skôr.

Tento typ literatúry patril pred rokmi na môj čitateľský jedálny lístok.. Dni motivačných kníh u mňa pominuli, lebo mi to vôbec nepomáhalo, práve naopak. Bola som ešte viac na dne a tie diela mi vraveli, že mám byť šťastná. Postupne som si začala uvedomovať, že takýto postoj je nezmyselný a radšej som sa vrátila do starých koľají a netlačila som sa nasilu do niečoho, čo ma pripravilo o všetky sily. Prečo som vlastne chcela túto novinku? Aj ja som sa pýtala a poznám odpoveď. Niečím ma, samozrejme, zaujala. Áno, bol to ten názov. Odvaha byť neobľúbený je kniha, ktorú som si musela prečítať, lebo som tušila, že je zameraná na mňa. A bola to pravda.

Carsten Henn - Starec a more príbehov

Knihy sú pre Carla celý život. Nedokáže si bez nich predstaviť svoju existenciu. Miluje ich až tak, že ich už roky prináša svojej stálej klientele. Ľuďom, ktorí tiež milujú knihy. Jeho čitatelia sú unikátni. Ale až keď stretne zvedavé dievča Sašu, začne sa odkrývať, kto v skutočnosti sú a aký osobný príbeh ich sprevádza. Malá mudrlantka vie každého obmäkčiť, dokonca aj Carla, ktorý vždy roznášal tieto poklady sám. No osud spozná chvíľu, keď je čas zasiahnuť...
Je nádherné, keď knihy spoja ľudí, ktorí si rozumejú. Niekedy stačí len máličko... Občas takéto priateľstvo vydrží dlhšie ako akékoľvek iné. Láska k písanému slovu je silná a čitateľov zblíži ako neviditeľné lepidlo. Nie je sa čomu čudovať. O literatúre sa dá hovoriť hodiny. Bez prestávky. Každý to už aspoň raz zažil. Vtedy strácate pojem o čase. Práve Starec a more príbehov vám pripomenie tieto okamihy.

Keď som zbadala tento počin, hneď som vedela, že si nájde cestu do môjho srdca. Vlastne, Starec a more príbehov je kniha o knihách a ľuďoch, ktorí ich čítajú. Čo by sa mi mohlo nepáčiť? Nevydarených veci v jednom diele môže byť veľa, no ja som od začiatku myslela pozitívne. Kniha ma očarila. Od prvej stránky som ju hltala, a aj keď som si dala na pár hodín pauzu, predpokladala som, že sa k nej vrátim. Prečítala som ju za deň, netušiac, že mám úsmev na tvári. Dokážem to zhodnotiť takto: je to krásna fikcia, ktorá sa vám zaryje do duše a nechá vám tam nádherný pocit. Postavy pôsobia skutočne, no situácie v deji už menej. Táto novinka je pre tých, ktorí chcú pri čítaní relaxovať. Avšak, miesto si tam nájdu tiež neľahké životné udalosti. Nie je to iba milé a odľahčené. O slovo sa prihlási smútok, strach, ale aj ako v rozprávkach, tak aj v tomto príbehu sa všetko na dobré obráti.

Mike Gayle - Muž, ktorého asi poznám

Keď ste absolventom prestížnej školy, každý si myslí, že to máte v živote ľahké. Jediná cesta vedie nahor. Tak vám to hovorili počas štúdia a vy tomu veríte. No život je omnoho komplikovanejší a na vaše sny nedbá. Aj ľuďom so žiarivou budúcnosťou pripraví skúšky, ktoré otestujú ich charakter a vytrvalosť.
Danny a James boli žiakmi elitnej školy. Ubehlo pár rokov a nikto by nepredpokladal, že sa niekedy stretnú znova. Osud to však zariadil inak a spojil ich cesty dokopy v najneočakávanejšej chvíli. Opäť sa uvidia v domove sociálnych služieb. Čo tam ale títo úspešní muži robia?
Jeden je ošetrovateľ a druhý pacient. Nešťastie si nevyberá, na koho sadne. Obaja padli na úplné dno. Nepomysleli by si, že ich životy môžu nabrať takýto smer. Je to smutné, no človek nevie, čo sa mu prihodí. Nikdy si nemôžete byť svojim šťastím istí. Dannymu a Jamesovi sa však týmto otvoria oči. Nečakané stretnutie so sebou prinesie veľa výziev a otrasie ich svetom. Je čas na zmenu!

Na prvý pohľad sa mi zdala kniha čarovná. Mala som pocit (dobre, tento pocit ma v minulosti veľakrát sklamal), že príbeh bude úžasný. Mohla som iba dúfať, že sa teraz nemýlim. Musela som si ho prečítať a zistiť to. Čo ak by mi ušiel nejaký skvost? Viem, aj to vravím vždy a potom to skončí katastrofou. Som už raz taká. Čo sa týka kníh, nikdy sa nepoučím. Ale v tomto prípade som sa rozhodla správne. Dielo bolo nádherné, dojímavé a podľa mňa dokáže upútať aj toho najväčšieho ironika (mňa). Muž, ktorého asi poznám ma bavil od prvej stránky po poslednú. Nedokázala som prestať čítať. Čítala som dovtedy, dokým sa mi dalo. Večer som už bola unavená a boleli ma oči. Zostalo mi však do konca len päťdesiat strán. To som nemohla prežiť. No aj tak som sa porazenecky odšuchtala do postele. V noci som sa zobudila a zistila som, že sú tri hodiny a kniha na stole. Pomyslela som si, že keď som sa už teda zobudila, tak to dočítam. Inak by som naozaj nezaspala. Som knižný šialenec a nehanbím sa za to. Napokon som mala na tvári široký úsmev a v srdci dobrý pocit, že som dala tejto novinke šancu.

Hannes Råstam - Prípad Thomasa Quicka (Ako sa rodí sériový vrah)

Zo skutkov Thomasa Quicka žila celá krajina. Najhorší sériový vrah histórie kriminalistiky! A práve vo Švédsku! Ľudia sa báli, ale zároveň boli fascinovaní. No táto „senzácia“ nabrala zvláštny smer, keď sa zistilo, že sa jedná o justičný omyl a veľké pochybenie. Švédsko sa v živote tak nehanbilo. Nájsť pravdu pomohol jeden muž – novinár Hannes Råstam, ktorý sa ako jediný pustil do hĺbkového pátrania a zozbieral všetky materiály, ktoré boli potrebné na potvrdenie alebo vyvrátenie rozsudkov. To, k čomu dospel, bolo šokujúce.
Thomas Quick, vlastným menom Sture Bergwall, sa počas rokov postupne priznal k viac ako tridsiatim vraždám. Prečo to robil? Odpoveď nachádzame v knihe. Je to nepochopiteľné, prekvapujúce a smutné súčasne. Zisťujeme, že človek je naozaj nepredvídateľný tvor a ak by sme sa aj akokoľvek snažili, niekedy nevieme odhadnúť pohnútky, ktorú danú osobu vedú k nelogickým rozhodnutiam. Tak je to tiež s prípadom Thomasa Quicka. Stačí však len čítať a mať trochu porozumenia a sami to pochopíte.

Keď do vyhľadávača zadáte meno Thomas Quick, zistíte pravdu jedným kliknutím. Článkov je veľa, dokonca sa nájdu v slovenčine. Navyše nám to v predslove tejto knihy (časť z neho som prepísala aj tu) hneď ozrejmil kriminológ. Preto som sa rozhodla, že ja budem viesť túto recenziu otvorene. To, že som vám už prezradila, že je hlavný aktér nevinný, neberiem ako prezradenie deja. Po prvé: je to známa vec. Po druhé: je to literatúra faktu, takže čakať od investigatívneho novinára, že napíše nejaký dych berúci zvrat, je nereálne. Ja som vedela, o čom je dielo, takže som disponovala touto informáciou od začiatku a vôbec mi to v čítaní neprekážalo. Je to fakt. Nedá sa zmeniť. Moje dôvody, prečo si knihu prečítať, sa budú opierať o túto skutočnosť, takže nevidím dôvod, prečo by som to mala zahmlievať. Je to zrejmé a vo svojom článku som sa s tým rozhodla pracovať. Inak sa mi nedá poskladať názor. Dúfam, že sa na mňa nehneváte a chápete to.

Suzanne Redfearnová - V okamihu

Môžete povedať, že by ste boli dobrým človekom aj v hraničnej situácii? Keby ste si museli vybrať, koho zachrániť? Volili by ste seba alebo by ste sa rozhodli zachrániť život inej osobe? Odpovede na tieto otázky sú veľmi ťažké. Každý chce žiť, no ľudia túžia tiež pomáhať. Neexistuje správne riešenie. Niekto vždy zomrie.
Šestnásťročná Finn mala pred sebou celú budúcnosť. Tešila sa na ples a počítala s tým, že ak jedného dňa umrie, tak určite nie v mladom veku. Mýlila sa.
Išla s rodinou a priateľmi na víkend do hôr. Vyzeralo to ako nevinný plán. Ten sa však rýchlo zmenil na tragédiu. Počas rodinného výletu sa stretla so smrťou. Karavan, v ktorom sa všetci viezli, sa zásahom nešťastnej udalosti zrúti do rokliny a ju to stojí život. Vonku vládne metelica a nádej na záchranu je nízka. Finn, už ako vševediaca rozprávačka, objasňuje, čo sa odohrávalo ďalej a ako jeden okamih navždy pokazil vzťahy všetkých zúčastnených.

Táto kniha ma na prvý pohľad zaujala. Prečítala som si trošíčku z ukážky a zhodnotila som, že by som si ju mohla vychutnať. Bola napísaná pútavo. Domnievala som sa, že s ňou nebudem mať problém, aj keď young adult čítam iba sporadicky. Háčik sa objavil náhle v úvode. Zistila som totižto, že hlavná hrdinka mala rada nezvyčajné slová. Hneď prvá kapitola ma obrala o reč. Nazdávam sa, že ukážka zo strany 11 vám to vysvetlí lepšie.

Od oznámenia sestriných zásnub sa do nemoty, ba priam ad nauseam, rozpitváva itinerár jej svadby, a to jej veľký deň príde až o tri mesiace.

Naľakala som sa. Počas čítania som síce pochopila, že to nebude také hrozné, ako sa na začiatku zdalo, ale uznajte, keď vám na prvých stránkach vbehne do očí niečo podobné, máte strach pokračovať. Ja som mala. Odradilo ma to, no dočítať som to musela...