utorok 20. augusta 2019

Griet Op de Beecková - To nejlepší, co máme

https://cdn.knihcentrum.cz/98856351_to-nejlepsi-co-mame.jpgKeď je minulosť človeka zlá, straší ho v prítomnosti a bude aj v budúcnosti. Niektoré rany sa nikdy nezahoja. Ovplyvňuje to celý život a vy sa nemôžete pohnúť z miesta. Ako uľaviť duši? Ako nájsť pokoj?
Hlavný hrdina diela Lucas sa snaží utiecť od všetkého a všetkých. Chce si usporiadať život a zistiť, čo vlastne hľadá a kam smeruje. Náhle sa ocitne na moste samovrahov a netuší, čo bude ďalej. Je pripravený na každú situáciu a vtedy nastane zlom...
Jeho život sa začne uberať nečakanými smermi a ani on sám často netuší, čo robí a prečo sa tak rozhodol. Vie iba to, že je konečne na ceste nájsť seba. Hrabať sa v bahne minulosti bude ale bolestivejšie, ako očakával. Je čas vybrať kostlivcov zo skrine a priznať si hroznú pravdu. Kým sa za minulosťou nezatvoria dvere, nenájde to, čo hľadá.


Podľa anotácie to vyzerá ako hodnotný príbeh, však? Aj ja som sa nechala takto oklamať. Bohužiaľ, pravda je úplne niekde inde. Musím priznať, že úvodné stránky ma očarili a bola som pripravená na slzavé údolie. Že ma to chytí za srdce a budem znovu zničená. Bola to napokon jedna veľká pretvárka, ktorú som zacítila príliš skoro, takže čítanie som si nedokázala vôbec vychutnať. Nedalo sa to. Počas čítania som sa stále zamýšľala nad tým, čo sa mi na knihe nepáči a nedokázala som to definovať. Prosto sa mi to nepáčilo a bodka. Teraz ale presne viem, čím boli moje pocity vyvolané.

piatok 19. júla 2019

Denis Thériault - Chlapec, ktorý patril moru

Chlapec, ktorý patril moruDvaja chlapci, ktorí majú zranené duše a sú uväznení vo vlastnom smútku, sa nečakane stanú kamarátmi. Jeden okamih stačil na to, aby vzniklo to najsilnejšie priateľstvo, ktoré ani tragédia, rysujúca sa na stránkach knihy, nenaruší.
Tento príbeh vás bude ničiť od začiatku, pretože tušíte, že melancholická nálada sa v deji vyskytuje z určitého dôvodu. Hlavné postavy sú zviazané ťaživými emóciami, ktoré sa prenesú aj na čitateľa. No je dielo naozaj také smutné?
Ponorte sa do tohto magického literárneho počinu a zistite, kde sa nachádza pravda. Všetko je rozvírené ako nepokojné more, ktoré nás chce stiahnuť do svojich hlbín. Náhle však prídeme na to, že pred tým neutečieme. Nikomu sa to nepodarí. Chlapec, ktorý patril moru nás má totižto už dávno v hrsti.


Som na seba znovu nahnevaná. Prečo som tento príbeh prečítala tak rýchlo? Prečo som si ho nešetrila? Je mi za ním smutno už teraz. Chcem sa znovu vrátiť do atmosféry, ktorú vytvoril. Áno, bolo to trpké, veľmi smutné a priam depresívne, no na druhej to sršalo nádherným priateľstvom a humornými situáciami. Zvláštne spojenie. Nachádzali sa tam veľké emocionálne výkyvy a ja len teraz zisťujem, ako ma to vyčerpalo. Neľutujem to však. Som síce vnútorne roztrhaná na franforce, ale ďakujem za tieto pocity. Som vďačná za ďalší poklad v mojej knižnici.

piatok 5. júla 2019

Diana Kankulová - Malé úvahy a príbehy s DMO

https://elist.sk/wp-content/uploads/Male_uvahy_a_pribehy_s_DMO.jpgPredstavujem vám knihu o detskej mozgovej obrne. Teda, nie iba o nej. Toto sú zápisky jednej slečny, ktorá sa rozhodla, že sa s nami podelí o situácie zo svojho života, pretože žiť s hendikepom nie je ľahké, ale málokto si úplne uvedomuje, aké to v skutočnosti musí byť. Kniha vám aspoň trochu priblíži náš svet. Asi tam nájdete aj časti, ktoré nepochopíte, lebo nie ste v autorkinej koži, no určite vám poskytne nový pohľad na osoby s touto diagnózou.
Nedokážem sa stotožniť so všetkým, čo je tam napísané (niečo mi bolo cudzie, niečo nerobím a nikdy ani robiť nebudem, aj keď mám detskú mozgovú obrnu tiež), ale prišla som na to, že ľudia s rovnakým postihnutím riešia tie isté problémy a okolitý svet im rovnako nerozumie. Dúfam, že vďaka tomuto dielu sa aspoň pár ľuďom otvoria oči a prehodnotia svoj postoj. Nie sme nesvojprávne bytosti.
Zbystriť pozornosť by však mali najmä rodinní príslušníci a priatelia, ktorí poznajú človeka s DMO. Toto je cenná kniha, ktorá vám pomôže vyhnúť sa chybám, ktoré by mohli nastať vo vzťahu k nim. Budete lepšie chápať ich pocity.

https://elist.sk/obchod/rande-naslepo/

sobota 1. júna 2019

Ken Kesey - Prelet nad kukučím hniezdom

https://www.slovart.sk/buxus/images/cache/detail-knihy/image_77586_19_v2.jpegBromden je zavretý na psychiatrickej klinike už roky. Nič nemôže narušiť jeho stereotypné dni. Alebo áno?
Na oddelenie príjmu nováčika. Nebojácneho chlapíka, ktorý prevráti miesto hore nohami. Zdá sa, že rady si s ním nedokáže dať ani Veľká sestra – despotická vrchná sestra, ktorá má pod palcom všetkých a všetko. To ona neoficiálne rozhoduje na oddelení. Každý vie, že ju si pohnevať nesmie. No nový pacient si s jasnou hrozbou hlavu neláme a dráždi hada bosou nohou. Podarí sa mu zvrhnúť jej neobmedzenú vládu alebo je Veľká sestra vždy o krok napred? Dá sa zlo vôbec poraziť?
Rozprávač, samotný Bromden, si spomína, ako sa jeho život zmenil, keď sa tam objavil McMurphy a ukázal im, že žiť sa dá aj inak.


Prelet nad kukučím hniezdom som si chcela prečítať veľmi dávno. Ak by sa ku mne kniha nedostala, tak by mi musel stačiť iba film, ktorý režíroval Miloš Forman. Zdalo sa mi, že spôsobil rozruch a bola som čoraz viac zvedavejšia. Po pozretí ukážok z filmu, som dospela k názoru, že je príbeh krutý a bála som sa písanej formy. Je všeobecne známe, že do diela sa dajú prepašovať pocity, ktoré si divák pri pozeraní nemusí všimnúť. Očakávala som, že to bude neskutočne prepracované a Miloš len odrážal atmosféru knihy. Viac ma to sklamať nemohlo. Zostala som bez slov.

utorok 7. mája 2019

Carolina Setterwall - Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať

Dúfajme, že ho nikdy nebudeš potrebovať Život sa môže zmeniť v sekunde. Večer si zaželáte so svojimi blízkymi dobrú noc a ráno sa už nemusíte vôbec vidieť. Zomriete. Toto sa stalo priateľovi Caroliny a otcovi jej jediného syna Ivana. Ona netušila, že ho v ten deň uvidí poslednýkrát. To nevie vopred nikto. Čo by povedala a urobila, keby vedela, že takáto situácia nastane? V tejto knihe sa to dozviete. Zistíte aj to, čo by ste nepotrebovali zistiť, no autorka mala asi potrebu to napísať. Vyliať si srdce. Pretaviť bolesť do stránok knihy.
Je to trpké analyzovanie toho, čo bolo, bude a čo môže byť. Pohľad na to, ako sa môže všetko zrútiť pod nohami a nikdy to už nedokážete dať do pôvodného stavu. Cítiť tam veľkú snahu začať nový život, no okovy minulosti sú silné a jazvy stále prítomné. Jediné, čo dokáže Carolina urobiť, je byť tu pre svojho syna. Aj keď...


V ukážke, ktorú som si prečítala na stránke Albatrosu, si autorka spomínala na posledné chvíle života svojho partnera a opisovala ich vzťah. To boli úvodne stránky. Bolo mi jej ľúto. Zaumienila som si, že si prečítam celú knihu. Bála som sa toho. Čo ak ma to psychicky zničí? Žena s malým dieťaťom, ktorá prišla o partnera, si myslí, že nemôže pokračovať ďalej. To bude určite emocionálna búrka. Napokon to bolo hrozné – z iného dôvodu, ako si myslíte. Počas čítania som si chcela vytrhať vlasy, umlátiť sa knihou do bezvedomia a vrieskať na všetkých mužov majúcich doma náročné ženy, ktoré im nedovolia dýchať, a nič s tým nechcú robiť.

pondelok 6. mája 2019

Helen Russellová - Hra na Vikingov

Hra na VikingovDve rozdielne sestry a jedna „úžasná“ dovolenka v Škandinávii, ktorá zmení ich pohľad na isté situácie a pomôže im pochopiť, o čo vlastne v živote ide.

Alice je prepracovaná matka, ktorá nie je spokojná s tým, kam sa uberajú jej kroky. Naopak jej sestra Melissa má prácu, ktorú zbožňuje a nič jej nechýba. Srší radosťou. Ale nie je to len klam? Ich spoločný výlet odkryje to, čoho sa obe najviac báli. Buď ich to zblíži, alebo ešte viac rozdelí a rozbije vzťahy.
Keď sa povie slovo „dovolenka“, každý si predstaví pláž, more, no hlavne oddych. Nie to, že sa bude týždeň hrať na Vikinga v bojových podmienkach a že sa bude musieť naučiť prežiť len s tým, čo mu ponúka príroda. No vitajte v hre na Vikingov.


Kniha začala veľmi sľubne. Smiala som sa. Takýto humor mi vyhovoval. Nebol hlúpy, silený, prosto len plynul a ja som sa náramne tešila. Bolo to šialené, no úplne sa mi to trafilo do vkusu. Takto som si to predstavovala. Toto myslím pod spojením „dobré dielo na relax“. Po pár stránkach som však začala cítiť niečo v pozadí príbehu. Niečo, čo si kliesnilo cestu do jeho stredu. Nevyčarilo mi to úsmev na tvári. Priala som si, aby sa mi to iba zdalo, alebo to zostalo tam, kde to je. Na okraji. Chcela som si čítanie užiť, no rýchlo som zistila, že moje prosby nebude spisovateľka počúvať. Hra na Vikingov bola prevažne humorná, tak som sa to rozhodla neriešiť. Zatiaľ. Čo z toho ale postupom času vzniklo?

streda 17. apríla 2019

Ken Follett - Krajina slobody

https://cdn.knihcentrum.cz/98885697_krajina-slobody.jpgRomán, ktorého dej je umiestnený do 18. storočia, mapuje spoločenské pomery v tejto dobe. V časoch, keď človek znamenal menej než málo a ľudia boli majetkom ďalších ľudí, sa jeden nebojácny muž ozval. Malo to však svoje následky. Nezostal nepotrestaný.
On ale sníva o inom živote. O tom, ako ujde zo Škótska a bude pracovať na vlastnej pôde. Takej, ktorú by mohol nazvať svojou.
Získava spojenca. Je ním aristokratka Lizzie Hallimová, ktorá sa nebojí nikoho a ničoho a je ochotná bojovať za svoju pravdu. Je iná ako väčšina žien. Je tvrdohlavá, zvedavá a nepáči sa jej, ako musia žiť niektorí ľudia. Život v neľudskej spoločnosti ju ubíja. Pokúša sa vzoprieť názorom ostatných. Takto by sa nemala správať mladá žena s postavením. Robí len to, čo uzná za vhodné. No niekedy sa dostáva do pasce svojich predstáv o fungovaní sveta.
Aj keď sa najprv zdá, že útekom sa Mackove problémy končia, nebude to také jednoduché. Dostáva sa do ďalších situácií, ktoré súvisia s obhajovaním práv a slobôd.


Čo to bolo? Netuším, no keď som mala pocit, že knihe chcem zakývať na rozlúčku už od strany osemnásť a nikdy sa k nej nevrátiť, bolo to veľmi kritické. Myslela som si, že si prečítam niečo hodnotné, pretože Tatran vie, ako priviesť na trh kvalitu. Posledný rok vydávali samé úžasné diela a ja sa teším, že im ide karta. Preto som nebola pri výbere obozretná. Anotácia mi dávala vedieť, že toto je ďalší srdcervúci príbeh, a také ja zbožňujem. Obsah na prebale pre mňa nebol hrozbou, no mal byť. Musím priznať, že náznaky romantiky tam boli, no nevenovala som tomu pozornosť. Romantika je všade. Rozhodujúce je ale, ako ju dokáže spisovateľ vsadiť do deja, aby sa nenarušila štruktúra a povaha jadra príbehu.