Ičiró Kišimi a Fumitake Koga - Odvaha byť neobľúbený

Táto kniha nám približuje teóriu Alfreda Adlera, jedného z troch velikánov psychológie devätnásteho storočia. Nebojte sa, ak ste o ňom ešte nepočuli. Jeho učenie je spracované formou dialógu medzi filozofom, ktorý roky študoval adlerovsku psychológiu, a mladým človekom, ktorý nevie nájsť šťastie a svoje miesto na zemi. Z toho vyplýva fakt, že nemusíte byť filozofom, aby ste si mohli dielo prečítať a porozumieť mu. Všetko je zrozumiteľne napísané. Pôsobí to naozaj ako rozhovor.
Ak po tejto novinke siahnete, znamená to, že chcete niečo zmeniť alebo sa dozvedieť, prečo máte zlý život. Odvaha byť neobľúbený vám dá odpovede na tieto otázky, dokonca vás prinúti zamyslieť sa nad sebou takým spôsobom, akým ste to neurobili nikdy predtým. Niektoré tvrdenia sú také jednoduché a zrejmé, že ani ja nedokážem pochopiť, prečo som dané skutočnosti nevidela skôr.

Tento typ literatúry patril pred rokmi na môj čitateľský jedálny lístok.. Dni motivačných kníh u mňa pominuli, lebo mi to vôbec nepomáhalo, práve naopak. Bola som ešte viac na dne a tie diela mi vraveli, že mám byť šťastná. Postupne som si začala uvedomovať, že takýto postoj je nezmyselný a radšej som sa vrátila do starých koľají a netlačila som sa nasilu do niečoho, čo ma pripravilo o všetky sily. Prečo som vlastne chcela túto novinku? Aj ja som sa pýtala a poznám odpoveď. Niečím ma, samozrejme, zaujala. Áno, bol to ten názov. Odvaha byť neobľúbený je kniha, ktorú som si musela prečítať, lebo som tušila, že je zameraná na mňa. A bola to pravda.

Carsten Henn - Starec a more príbehov

Knihy sú pre Carla celý život. Nedokáže si bez nich predstaviť svoju existenciu. Miluje ich až tak, že ich už roky prináša svojej stálej klientele. Ľuďom, ktorí tiež milujú knihy. Jeho čitatelia sú unikátni. Ale až keď stretne zvedavé dievča Sašu, začne sa odkrývať, kto v skutočnosti sú a aký osobný príbeh ich sprevádza. Malá mudrlantka vie každého obmäkčiť, dokonca aj Carla, ktorý vždy roznášal tieto poklady sám. No osud spozná chvíľu, keď je čas zasiahnuť...
Je nádherné, keď knihy spoja ľudí, ktorí si rozumejú. Niekedy stačí len máličko... Občas takéto priateľstvo vydrží dlhšie ako akékoľvek iné. Láska k písanému slovu je silná a čitateľov zblíži ako neviditeľné lepidlo. Nie je sa čomu čudovať. O literatúre sa dá hovoriť hodiny. Bez prestávky. Každý to už aspoň raz zažil. Vtedy strácate pojem o čase. Práve Starec a more príbehov vám pripomenie tieto okamihy.

Keď som zbadala tento počin, hneď som vedela, že si nájde cestu do môjho srdca. Vlastne, Starec a more príbehov je kniha o knihách a ľuďoch, ktorí ich čítajú. Čo by sa mi mohlo nepáčiť? Nevydarených veci v jednom diele môže byť veľa, no ja som od začiatku myslela pozitívne. Kniha ma očarila. Od prvej stránky som ju hltala, a aj keď som si dala na pár hodín pauzu, predpokladala som, že sa k nej vrátim. Prečítala som ju za deň, netušiac, že mám úsmev na tvári. Dokážem to zhodnotiť takto: je to krásna fikcia, ktorá sa vám zaryje do duše a nechá vám tam nádherný pocit. Postavy pôsobia skutočne, no situácie v deji už menej. Táto novinka je pre tých, ktorí chcú pri čítaní relaxovať. Avšak, miesto si tam nájdu tiež neľahké životné udalosti. Nie je to iba milé a odľahčené. O slovo sa prihlási smútok, strach, ale aj ako v rozprávkach, tak aj v tomto príbehu sa všetko na dobré obráti.

Mike Gayle - Muž, ktorého asi poznám

Keď ste absolventom prestížnej školy, každý si myslí, že to máte v živote ľahké. Jediná cesta vedie nahor. Tak vám to hovorili počas štúdia a vy tomu veríte. No život je omnoho komplikovanejší a na vaše sny nedbá. Aj ľuďom so žiarivou budúcnosťou pripraví skúšky, ktoré otestujú ich charakter a vytrvalosť.
Danny a James boli žiakmi elitnej školy. Ubehlo pár rokov a nikto by nepredpokladal, že sa niekedy stretnú znova. Osud to však zariadil inak a spojil ich cesty dokopy v najneočakávanejšej chvíli. Opäť sa uvidia v domove sociálnych služieb. Čo tam ale títo úspešní muži robia?
Jeden je ošetrovateľ a druhý pacient. Nešťastie si nevyberá, na koho sadne. Obaja padli na úplné dno. Nepomysleli by si, že ich životy môžu nabrať takýto smer. Je to smutné, no človek nevie, čo sa mu prihodí. Nikdy si nemôžete byť svojim šťastím istí. Dannymu a Jamesovi sa však týmto otvoria oči. Nečakané stretnutie so sebou prinesie veľa výziev a otrasie ich svetom. Je čas na zmenu!

Na prvý pohľad sa mi zdala kniha čarovná. Mala som pocit (dobre, tento pocit ma v minulosti veľakrát sklamal), že príbeh bude úžasný. Mohla som iba dúfať, že sa teraz nemýlim. Musela som si ho prečítať a zistiť to. Čo ak by mi ušiel nejaký skvost? Viem, aj to vravím vždy a potom to skončí katastrofou. Som už raz taká. Čo sa týka kníh, nikdy sa nepoučím. Ale v tomto prípade som sa rozhodla správne. Dielo bolo nádherné, dojímavé a podľa mňa dokáže upútať aj toho najväčšieho ironika (mňa). Muž, ktorého asi poznám ma bavil od prvej stránky po poslednú. Nedokázala som prestať čítať. Čítala som dovtedy, dokým sa mi dalo. Večer som už bola unavená a boleli ma oči. Zostalo mi však do konca len päťdesiat strán. To som nemohla prežiť. No aj tak som sa porazenecky odšuchtala do postele. V noci som sa zobudila a zistila som, že sú tri hodiny a kniha na stole. Pomyslela som si, že keď som sa už teda zobudila, tak to dočítam. Inak by som naozaj nezaspala. Som knižný šialenec a nehanbím sa za to. Napokon som mala na tvári široký úsmev a v srdci dobrý pocit, že som dala tejto novinke šancu.

Hannes Råstam - Prípad Thomasa Quicka (Ako sa rodí sériový vrah)

Zo skutkov Thomasa Quicka žila celá krajina. Najhorší sériový vrah histórie kriminalistiky! A práve vo Švédsku! Ľudia sa báli, ale zároveň boli fascinovaní. No táto „senzácia“ nabrala zvláštny smer, keď sa zistilo, že sa jedná o justičný omyl a veľké pochybenie. Švédsko sa v živote tak nehanbilo. Nájsť pravdu pomohol jeden muž – novinár Hannes Råstam, ktorý sa ako jediný pustil do hĺbkového pátrania a zozbieral všetky materiály, ktoré boli potrebné na potvrdenie alebo vyvrátenie rozsudkov. To, k čomu dospel, bolo šokujúce.
Thomas Quick, vlastným menom Sture Bergwall, sa počas rokov postupne priznal k viac ako tridsiatim vraždám. Prečo to robil? Odpoveď nachádzame v knihe. Je to nepochopiteľné, prekvapujúce a smutné súčasne. Zisťujeme, že človek je naozaj nepredvídateľný tvor a ak by sme sa aj akokoľvek snažili, niekedy nevieme odhadnúť pohnútky, ktorú danú osobu vedú k nelogickým rozhodnutiam. Tak je to tiež s prípadom Thomasa Quicka. Stačí však len čítať a mať trochu porozumenia a sami to pochopíte.

Keď do vyhľadávača zadáte meno Thomas Quick, zistíte pravdu jedným kliknutím. Článkov je veľa, dokonca sa nájdu v slovenčine. Navyše nám to v predslove tejto knihy (časť z neho som prepísala aj tu) hneď ozrejmil kriminológ. Preto som sa rozhodla, že ja budem viesť túto recenziu otvorene. To, že som vám už prezradila, že je hlavný aktér nevinný, neberiem ako prezradenie deja. Po prvé: je to známa vec. Po druhé: je to literatúra faktu, takže čakať od investigatívneho novinára, že napíše nejaký dych berúci zvrat, je nereálne. Ja som vedela, o čom je dielo, takže som disponovala touto informáciou od začiatku a vôbec mi to v čítaní neprekážalo. Je to fakt. Nedá sa zmeniť. Moje dôvody, prečo si knihu prečítať, sa budú opierať o túto skutočnosť, takže nevidím dôvod, prečo by som to mala zahmlievať. Je to zrejmé a vo svojom článku som sa s tým rozhodla pracovať. Inak sa mi nedá poskladať názor. Dúfam, že sa na mňa nehneváte a chápete to.

Suzanne Redfearnová - V okamihu

Môžete povedať, že by ste boli dobrým človekom aj v hraničnej situácii? Keby ste si museli vybrať, koho zachrániť? Volili by ste seba alebo by ste sa rozhodli zachrániť život inej osobe? Odpovede na tieto otázky sú veľmi ťažké. Každý chce žiť, no ľudia túžia tiež pomáhať. Neexistuje správne riešenie. Niekto vždy zomrie.
Šestnásťročná Finn mala pred sebou celú budúcnosť. Tešila sa na ples a počítala s tým, že ak jedného dňa umrie, tak určite nie v mladom veku. Mýlila sa.
Išla s rodinou a priateľmi na víkend do hôr. Vyzeralo to ako nevinný plán. Ten sa však rýchlo zmenil na tragédiu. Počas rodinného výletu sa stretla so smrťou. Karavan, v ktorom sa všetci viezli, sa zásahom nešťastnej udalosti zrúti do rokliny a ju to stojí život. Vonku vládne metelica a nádej na záchranu je nízka. Finn, už ako vševediaca rozprávačka, objasňuje, čo sa odohrávalo ďalej a ako jeden okamih navždy pokazil vzťahy všetkých zúčastnených.

Táto kniha ma na prvý pohľad zaujala. Prečítala som si trošíčku z ukážky a zhodnotila som, že by som si ju mohla vychutnať. Bola napísaná pútavo. Domnievala som sa, že s ňou nebudem mať problém, aj keď young adult čítam iba sporadicky. Háčik sa objavil náhle v úvode. Zistila som totižto, že hlavná hrdinka mala rada nezvyčajné slová. Hneď prvá kapitola ma obrala o reč. Nazdávam sa, že ukážka zo strany 11 vám to vysvetlí lepšie.

Od oznámenia sestriných zásnub sa do nemoty, ba priam ad nauseam, rozpitváva itinerár jej svadby, a to jej veľký deň príde až o tri mesiace.

Naľakala som sa. Počas čítania som síce pochopila, že to nebude také hrozné, ako sa na začiatku zdalo, ale uznajte, keď vám na prvých stránkach vbehne do očí niečo podobné, máte strach pokračovať. Ja som mala. Odradilo ma to, no dočítať som to musela...

Yoko Ogawa - Ostrov bez pamäti

Na bezmennom ostrove mizne postupne všetko a ľudia sa s tým už zmierili. Keď nejaká vec zmizne, človek si na ňu nedokáže spomenúť. Zíde z očí, zíde z mysle. Avšak v tomto prípade je to brané veľmi doslovne. Na dodržiavanie zákonov dbá pamäťová polícia, ktorá zatýka podozrivých ľudí. Tých, ktorí majú spomienky na neexistujúce predmety. Poznať minulosť je veľmi nebezpečné.
Keď mladá spisovateľka odhalí, že jej redaktor patrí medzi nepohodlných ľudí, snaží sa ho za každú cenu ochrániť. Nebude to ľahké, no ona tomu podriadi celý svoj život. Nesmie sa mu nič stať. Potrebuje ho. Musia spolu dokončiť román, ktorý pretrvá. Ale jedným si nie sú vôbec istí. Môžu vo svete, kde sa všetko stráca, navždy stratiť seba?
Čo by ste dali za to, aby po vás napokon niečo zostalo? Išli by ste v ústrety možnej skaze, aby ste niečo zmenili? Čo by ste boli ochotní obetovať?

Na začiatku som mala pocit, že budem plakať. Všetko tomu nasvedčovalo. Ľudia v bezútešnej situácií, zatýkanie previnilcov, ktorí vlastne nerobili nič zlé, len mali tú „smolu“, že nezabudli. Na každej stránke sa nachádzala beznádej, ktorá ma drvila a nedovolila mi dýchať. Už som sa psychicky pripravovala na poriadny nával emócií, ktorý možno nezvládnem. Atmosféra bola ubíjajúca. Netušila som, čo očakávať ďalej. Bála som sa, pretože je to vraj orwellovský román. Ak ste čítali 1984, tak vám veľa netreba hovoriť a domyslíte si to rovnako ako ja. To ma poháňalo vpred. Chcela som zistiť, aké podobné znaky môže mať Ostrov bez pamäti s nehynúcou klasikou. Túžila som to rozlúsknuť. Musím sa však priznať. Toto prirovnanie som brala s rezervou a aj vy by ste mali. Dokáže sa niečo kvalitou vyrovnať 1984?

Maggie O'Farrellová - Hamnet

 Ako vznikla hra Hamlet a aká tragédia jej predchádzala? William Shakespeare písal tento príbeh v najväčšom žiali – stratil jediného syna. Potreboval sa s tým vyrovnať po svojom.
Kniha sleduje rodinu Shakespeara: od Williamovho detstva, cez to, ako sa stretol so svojou manželkou, až po moment, keď sa celá rodina snažila ako-tak spamätať z veľkej straty, ktorá ju poznačila navždy. Autorka opísala rodinné väzby do detailov, aby sme lepšie pochopili situácie, no sama zároveň priznáva, že niektoré okamihy v deji sú jej vlastné domnienky. Niekedy sa nemala o čo oprieť, tak si príbeh musela dotvoriť podľa seba. Čitateľa však môže po tomto zistení prekvapiť, ako dáva všetko dokonalý zmysel. Vynikajúca práca! Táto historická fikcia sa famózne opiera o piliere histórie, ale na druhej strane šikovne zapĺňa medzery fantáziou, ktorá bez nátlaku zapadá do prázdnych miest po neznámej udalosti.

O Shakespearovi som vedela mnohé veci, počnúc od faktov a končiac konšpiračnými teóriami. Jeho život mi teda nebol neznámy, práve naopak. Keď som sa dozvedela o tejto knihe, okamžite som ju musela mať. Bola som zvedavá, ako sa dokáže jeho osud a smrť jeho syna prevteliť do beletrie. Výsledkom som bola napokon nadšená. No začalo to bojom. Nedokázala som sa dostať do deja. Najprv mi štýl písania Maggie nevyhovoval. Hneď v úvode sa mi zdal veľmi pompézny. Viem, že chcela vystihnúť dobu, o ktorej hovorila, ale ja som mala ťažkosti zmieriť sa s tým a čítanie si vychutnať. Niečo mi bránilo v tom, aby som sa úplne dostala do príbehu. Siahodlhé opisy tomu vôbec nepomáhali a ja som netušila, čo budem robiť ďalej. Situácie sa mi zdali príliš rozťahané, zbytočne rozpísané, no nakoniec som zistila, že aj ten najmenší detail na niečo slúžil a nebol tam iba ako autorkin rozmar. Teraz sa na to pozerám inými očami. Dalo by sa to však napísať inak?