Kristína Ježovičová - Vydrž to so mnou

 Dospievanie je veľmi zložité obdobie. Vtedy si človek začína uvedomovať rôzne nedostatky svojho vzhľadu (alebo ho okolie donúti pozrieť sa na ne). Zle zvolená poznámka a v tebe sa niečo zlomí. Rozmýšľaš, prečo máš chyby. Ako to zmeniť? V mysli sa ti začne tvoriť obraz dokonalého ja. Už niet cesty späť. Jediná veta, ktorú si málokto uvedomí, spustí nebezpečnú lavínu, na ktorej konci číha smrť.
Kaja prežíva ťažké chvíle. Všetko sa jej rúca pod nohami. Nedokáže sama seba oceniť. Nepáči sa jej, čo vidí v zrkadle. To dievča, ktoré v ňom vždy zbadá, sa jej vysmieva. Pochopila, že už nie je taká, aká bola pred rokmi. Už nemá takú postavu. Nespoznáva sa. Svoju pozornosť upriamuje veľmi zlým smerom. Je ochotná urobiť hocičo, aby bola so sebou aspoň trochu spokojná. Netuší však, že sa pohybuje na hrane. Najhoršie je ale to, že si vôbec neuvedomuje, aký má obrovský problém. Toto nezvládne sama. Musí požiadať o pomoc. No ako o ňu poprosiť, keď vlastne nevie, že ju potrebuje?

Kika je späť a ja sa neskutočne teším. Priznávam, je to moja kamarátka, no aj v recenziách na jej knihy sa snažím byť maximálne nezaujatá. Môžem za to, že píše tak výborne? Jej diela vždy prečítam na jeden nádych a potom sa čudujem, kde zmizli ďalšie strany. Ani táto novinka nebola výnimkou. Pozerala som sa na ňu dva dni, pretože som vedela, že keď ju raz otvorím, už ju nezatvorím, a veci, ktoré som mala urobiť, by išli bokom. Radšej som dokončila všetky povinnosti, aby som si mohla nerušene vychutnať tento skvost. Neviem prečo, ale najprv som začala čítať odzadu – bol tam autorkin doslov. Vohnal mi slzy do očí. Doteraz netuším, čo ma na konci tak lákalo, že som pozornosť upriamila práve tam, no hneď som pochopila, že príbeh bude pre mladých ľudí veľmi dôležitý. Mladosť je čas, keď si každý hľadá svoje miesto. Je to zlomový okamih, ale niekedy sa to príšerne pokazí a človeka to máta celý život. Tým chcem napísať, že kniha nie je určená iba pre mladých dospelých, no pre všetky vekové kategórie. Možno vám otvorí oči. Nezáleží na tom, koľko máte rokov, ak ste zničení a nedôverujete si, mali by ste si prečítať Vydrž to so mnou. Zistíte, čo je vážne podstatné.

Peter Derňár - Škrabot

Peter je v neustálom kolotoči stereotypu a zmarených plánov. Všetko, čo si zaumieni, nakoniec nesplní. Bahní sa vo svojom bezútešnom živote a je veľmi predvídateľný. Vidina nových zážitkov ho desí. Rád zostáva vo svojej komfortnej zóne a cíti sa veľmi nepríjemne, keď sa mu ju niekto snaží narušiť. Nikdy však nie je neskoro na zmenu. Navráva si, že terapia tmou je tým najlepším riešením napraviť pokazené vzťahy s okolím, no hlavne sám so sebou. Nechá sa zavrieť do miestnosti, ktorá je zvukotesná a nemá okná. Tam sa chce vzoprieť svojim démonom a prečistiť si hlavu.
Na druhej strane sa pozeráme na filmára Tomáša, ktorý má, naopak, veľké ambície a plány, ale tie mu razom spľasnú. Nevie len tak nečinne sedieť a čakať na ďalšiu príležitosť. Musí si ju vytvoriť sám. Akoby šmahom čarovného prútika sa dostane k možnosti, ako to zrealizovať. Teší sa, že sa konečne niekam posunie. Toto už vyjde!
Osud spojí týchto dvoch mužov. Ani jeden z nich si neuvedomí, aké to bude mať následky. Niektoré dvere by nemali byť zamknuté. Nikdy.

Knižný debut? Ďalší slovenský autor na scéne? Rada podporujem našu tvorbu. Rýchlo sa však na tomto území stane, že stúpite vedľa, pretože písať môže naozaj každý. Otázne je, či má talent. Ak nie, tak mu ani veľká pozornosť nepomôže. Skôr mu uškodí. Ako to dopadne teraz? Musela som sa na to pozrieť bližšie. Anotáciu to malo napísanú dobre. Až tak výborne, že som tam aj na diaľku začala cítiť silný marketing. Niekedy to môže knihu nepekne potopiť. Dokonca sa stáva, že takéto dielo je odpísané hneď. Čitateľom prílišné upriamenie jedným smerom prekáža. Hm, teda hlavne mne. Ale verím, že nie som jediná. Nájde sa nás viac. Chvály, ktoré nemajú konca kraja? Nie, neprosím si. Názor si vytvorím sama. Ak vás zaujíma, čo si myslím o Škrabote ja, čítajte ďalej. Samé chválospevy nečakajte. Táto recenzia je z iného súdka.

Ann Napolitano - Milý Edward

Boli milujúcou rodinou. Nič im nechýbalo. Nie vždy boli dokonalí, no dokázali spolu vychádzať bez väčších problémov. No cesta za novým domovom im kruto zobrala život. Došlo k havárii lietadla. Prežil len jeden z nich – dvanásťročný Edward, ktorý sa stal napokon aj jediným živým z toho letu.
Väčšina podobných kníh sa sústreďuje na situácie pred katastrofou. Milý Edward je však výnimočný príbeh, ktorý sa zaoberá tým, čo sa stalo predtým, rovnako intenzívne ako tým, čo nasledovalo potom. Pred očami sa nám odvíja ucelený obraz životov cestujúcich a čitateľovi puká srdce. Všetky postavy sa mu chtiac-nechtiac dostanú pod kožu, aj keď už na začiatku vie, že zomrú. Verila som na zázrak. Tušila som ale, že ten nepríde. Bolo to zdrvujúce. Nechcela som tomu uveriť. Stále som si vravela, že to musí dopadnú inak. Musí! No realita je iná. Stalo sa to, čo sa malo stať. Pociťovala som neskutočný smútok. Nakoniec ma to zasiahlo tak, akoby to bola nová informácia. Nedokázala som to pochopiť. V mojej duši nastal zmätok.

Je iba február, no aj tak som už prečítala dve úžasne knihy – jednu z Tatranu. Poháňaná týmto úspechom (verte mi, som náročná, takže je to niečo výnimočné) som sa rozhodla, že sa hneď pustím aj do tohto príbehu. Vybrala som si ho už minulý rok. Nebola som si úplne istá, či robím správnu vec, pretože na konci roka som bola veľmi zdeptaná zo situácie, ktorá sa deje okolo nás. Zvládnem ešte nejakú smutnú správu v diele, ktoré budem čítať? Nepoznám dôvod prečo, ale rozhodla som sa, že to skúsim. Začala som sa však báť, že som urobila krok vedľa a Milý Edward doplatí na moju frustráciu. Chcela som ho otvoriť, keď mi bude dobre, ale lákal ma skôr. Povedala som si, že ak to dopadne katastrofálne, nikde sa nebudem ponáhľať a prečítam si ho znovu vtedy, keď mi to nálada dovolí. Vždy sa snažím čítať a recenzovať rýchlo – nie preto, že sa toho chcem zbaviť, no preto, že ma to veľmi baví. Niekedy sa to ale nedá. Okolnosti človeka zabrzdia a nedokáže sa pohnúť z miesta. Na moje veľké prekvapenie som túto knihu nemusela čítať dvakrát. Paradoxne by som to druhýkrát nezvládla. Zvláštne, obávala som sa, ako dielo prečítam prvý raz, a problém teraz predstavuje ten druhý...

Stephen Fry - Mýty

Táto kniha priam ožíva pred očami. Vtiahne nás do magického sveta, kde je možné všetko. Všetko, na čo si len pomyslíte, sa môže šmahom ruky splniť. Neexistujú hranice. Asi takto to vnímali ľudia, ktorí žili spolu s bohmi. No bohovia boli veľmi náladoví a nevyspytateľní. Nie vždy to s nimi bolo ľahké. Mali slabosti, rovnako ako človek. Podliehali svojim túžbam. Nechávali sa ovládať žiarlivosťou, zúrivosťou... Dokázali sa „pekne“ nahnevať a zoslať krutý trest, ktorému chýbala láskavosť a štipka zdravého rozumu. Boli zajatcami vlastného samoľúbeho správania, ktoré sa zvyčajne ani nesnažili skryť. Ľudia občas netušili, kedy si ich znepriatelili. Veru, život s urazenými božstvami nebol vôbec prechádzkou ružovou záhradou.
Stephen Fry prerozprával grécke mýty s takým nadšením, že čitateľ si ich hneď obľúbi. Je vidieť, že v detstve zbožňoval grécku mytológiu. Túto radosť preniesol aj na nás. Dielo som čítala so zatajeným dychom. Úplne ma to pohltilo.

Tak ako autor, aj ja som si v detstve čítavala grécke povesti a báje. Fascinovali ma. Vôbec som nevedela, že sa k nim v dospelosti opäť dostanem. Toto bola však iná šálka kávy. Z krásnej knihy plnej ilustrácií sa v tomto podaní vykľuli príbehy plné násilia, sexu, brutality... Niekedy, samozrejme, aj lásky a pochopenia (všetko má svoj protiklad). Toto dielo by som neodporúčala čítať deťom. Je určené len pre dospelých. Je v ňom to, čo sa muselo v mýtoch vyškrtnúť, aby sme mohli pokojne spávať a nebudili sa v noci so strachom v očiach. Nikdy mi nenapadlo, že tieto príbehy môžu byť cenzurované, no dáva to zmysel. Ako malí sme sa nad tým nezamýšľali, ale je zjavné, že niektoré situácie boli zamlčané. Pre pokoj našej maličkej duše. Stephen teraz odkryl súvislosti a nevypovedané udalosti. Už nikdy sa na mýty nebudete pozerať rovnako! Dozviete sa celú pravdu, bez prikrášlení a zjemnených slov. Kniha nie je napísaná neslušným jazykom, no je priamočiara. Nič nezjemňuje. Všetko otvorene pomenuje. Je jedno, že to vyznieva kruto. Patrí to tam a autor s tým problém nemá.

Roman Horňák - V sieti pavúka

Roman Horňák je späť s novou mrazivou detektívkou, pri ktorej tuhne krv v žilách. Ako sme už zvyknutí, toto čítanie nie je pre slabé povahy. Je to naozaj brutálne. Ale ak vám však autorovo meno nie je neznáme, viete, že bez humoru sa to aj tak nezaobíde.

Známi detektívi sú na stope ďalšiemu psychopatovi. Tento raz je to ale omnoho nebezpečnejšie. Takéto besnenie ešte nezažili. Jeho smäd je neutíchajúci. Nikto nevie, čoho je schopný. Nemá zábrany a obetí pribúda. Brutalita sa stupňuje. Necháva po sebe zohavené telá. Koná bez štipky ľudskosti. Pudovo, no podľa vzorca. Nič mu nie je sväté.  Avšak jedna obeť vôbec nezapadá do jeho schémy. Prečo? Roman Horňák a jeho kolegovia sa to snažia zistiť. Chce ich páchateľ len zmiasť alebo je za tým niečo iné? Nejaká iná okolnosť, ktorú zatiaľ nevidia?

Neskutočne som sa tešila na autorovu novú knihu. Stále som sliedila a pýtala sa vydavateľa, kedy už bude dostupná a ten deň nastal. Zhodou okolností som ju nezačala čítať hneď. Musela počkať. Vedela som ale, že Horňák píše tak úžasne, že ju dokážem prečítať za jeden deň. Veľmi by ma prekvapilo, ak by to nebola pravda. A nemýlila som sa. Tento príbeh ma zas prilepil ku knihe a nevedela som si predstaviť, že by som si rozuzlenie a úplný koniec nechala na ďalší deň. Bolo to nemysliteľné. Vlastne mi ani nedošlo, že sa dielo chýli ku koncu. Prosto som iba čítala, čítala a čítala a vôbec som si neuvedomila, že stránky ubúdajú. Keď som V sieti pavúka zavrela, s radosťou, ale zároveň aj so smútkom som skonštatovala, že čakanie sa vyplatilo, ale znamenalo to tiež, že ďalšie čakanie sa môže začať.

Alex North - Temný priateľ

Keď ste mladí, neuvedomujete si následky svojich činov. Všetko beriete ľahkovážne. Až po rokoch si spomeniete, aké bolo vaše konanie hlúpe, a radi by ste prepísali svoju minulosť. Paulova sa však vymazať nedá. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi zomrel človek a hlavného protagonistu to prenasleduje doteraz. Poznal obeť a aj páchateľa.
Zo všetkých síl sa snažil uniknúť pred starými démonmi, no utekať nemôže večne. Musí sa vrátiť do rodného mesta, pretože jeho matka leží na smrteľnej posteli. Potrebuje sa s ňou rozlúčiť. Netuší, ako pobyt v dome, kde prežil svoje detstvo, zvládne, ale vie, že to vyplaví veľa dávnych spomienok, na ktoré nie je pripravený.
No to nie je jediný problém: v dome sa niekto nachádza. Chce ho iba vystrašiť alebo je to smrteľne vážne? Paul si uvedomuje, že sa vrátil tam, kde už nikdy nemal vkročiť.

Od tohto autora som jednu knihu čítala, takže som vedela, ako píše. Keďže sa mi Šepkár páčil, tak som ani chvíľu neuvažovala a túto novinku som si zobrala. No hneď na začiatku sa vyskytol problém: zdala sa mi známa. Časom som zistila, že postavy konajú podľa obvyklých vzorcov správania, ktoré sa v tomto žánri objavujú – krivda z minulosti, návrat domov, spomínanie na detstvo, nebezpečné priateľstvá a tajomstvo, ktoré ožíva. Tento opis by sa mohol použiť na nespočetné množstvo príbehov. Nič originálne. Všetky príbehy sa mi zlievali do tohto konkrétneho. V niektorých momentoch som však bola očarená. Pripomínalo mi to Kingovu tvorbu (nie, nebolo to spôsobené tým, že v texte o ňom padla zmienka, prosto mi táto kniha naháňala hrôzu, takú istú, akú zažívam len pri Kingovi) a zdalo sa mi, že je všetko na dobrej ceste. Že aj keď je príbeh zlepencom viacerých diel, budem ho zbožňovať, lebo kopírovať kráľa hororov sa niekedy oplatí.

Hiro Arikawa - Zápisky cestujúcej mačky

 Satoru miluje mačky viac ako čokoľvek na svete. Jedného dňa zachráni malého zraneného kocúrika. Pomenuje ho Nana. Od začiatku si padnú do oka a vznikne medzi nimi pevné priateľstvo.
Avšak po piatich rokoch bezproblémového spolunažívania sa musia rozlúčiť. Mladý muž pobalí seba aj kocúra a vydáva sa na cestu, aby mu našiel nový domov. Prečo to robí, keď ho má tak rád? Prečo si ho už nemôže nechať? Ani Nana to nechápe a nevie, čo to preňho znamená. S istotou vie len to, že nechce opustiť svojho pána. Nikdy a za žiadnych okolností.
Satoru nemieni ustúpiť. Nasadnú spolu do dodávky a cieľ výpravy je jasný: zistiť, u koho by mohol Nana bývať. Čaká ich veľké dobrodružstvo.
Tento „výlet“ je plný prekvapení a pohľadov do minulosti. Nakoniec dáva všetko dokonalý zmysel a ani jedno oko neostane suché.

Mám rada zvieratá a vždy si s radosťou prečítam, že o nich vyjde kniha. Táto sa mi zdala už na prvý pohľad milučká a môj šiesty zmysel ma neklamal. Na situácie v deji sa pozeráme očami kocúra, no niekedy aj on počúva príbehy iných ľudí, a preto disponujeme aj informáciami, ktoré nie sú mačacie. Keď nahliadneme do minulosti, dozvedáme sa, prečo sa Satoru rozhodol navštíviť práve tieto osoby s prosbou o pomoc. Vidíme, čo ich spája a rozdeľuje. Pomaly sa zoznamujeme so životom hlavného hrdinu prostredníctvom jeho spomienok s danými postavami. Dielo je veľmi dobre napísané. Maličkými krôčikmi sa približujeme k tomu, čo na nás čaká už od začiatku, ale stále sme v napätí, ako sa to skončí. Vieme, že Zápisky cestujúcej mačky pohnú naším svetom. Je to iba otázka času. Knihu nedostanete z hlavy. Ja sa k nej nepretržite vraciam.