Cristina Rivera Garza - Lilianino nekonečné léto

Liliana bola plná života a v kolektíve priateľov obľúbená. No aj u mužov, ktorí sa však k ženám nevedeli správať s úctou. Láska s toxickým priateľom bola fatálna. Smrtiaca. Jej sestra sa skoro po tridsiatich rokoch snaží poskladať jej život a zistiť, či sa tomu dalo predísť. V Mexiku – v krajine, kde sa vraždí „z lásky“ a kde sú činy „z vášne“ úplne normálne.

Autorka kritizuje celú spoločnosť, ktorá je patriarchálna. Ktorá vždy obviňovala len obete a na agresorov a predátorov sa pozerala ako na príklad zdravej mužnosti. V knihe opisuje, aké menejcenné sú ženy v ich kultúre a ako sa kultúra pozerá na toxické vzťahy. V osemdesiatych/deväťdesiatych rokoch sa ešte vôbec nešírilo povedomie o nebezpečných mužoch. Keď sa niečo stalo, za všetko mohla žena. 

Zoska Papuzanka - Vytrácení

Po smrti babičky sa začnú odkrývať hlboké rodinné udalosti, ktoré z rodiny urobili to, čím je dnes. Všetko sa, totižto, začína práve tam. Každá rodina je popretkávaná niečím zvláštnym. Niečím, čo je bolestivé a príliš zraňujúce, aby sa to dokázalo ignorovať naveky. Každá má vlastné rany, ktoré sa snaží vyliečiť alebo sa tvári akoby ani neexistovali. Protagonisti sú nechaní napospas krutej pravde bez možnosti vysvetlenia.

Mať takýto spisovateľský talent je darom od Boha. V tomto pomerne krátkom diele autorka obnažila dušu svojich hrdinov. Bez námahy, ľahko, akoby bola takáto hlboká analýza vzťahov a života úplne normálna. No nie je. Nie je a hlavne v dobe, keď sa všetko kĺže po povrchu a súčasne je zámerne príliš zložité, pretože obsiahlosť a zložitosť sú vraj známkou kvality. Aký paradox! Kvalita je podľa mňa toto. Ísť k jadru veci priamo, no zároveň nádherne poeticky. Pripomínalo mi to písanie Ľudmily Ulickej. Okamžite sa mi jej meno vynorilo v mysli. Tie isté ťaživé pocity. Tá istá krása textu.

Michel Bussi - Mama klame

Triapolročný Malone stále prehlasuje, že jeho mama nie je jeho matkou. Školský psychológ Vasile tomu chce porozumieť a priblížiť sa chlapcovi. Začne pátrať na vlastnú päsť. No rýchlo zisťuje, že táto záhada je omnoho komplikovanejšia a zamotanejšia, ako by sa mohlo zdať. Je dieťa v nebezpečenstve?

Príbeh ma hneď zaujal. Mal rýchle tempo. Všetko bolo príšerne zamotané. Asi je to autorov štýl. V tejto knihe boli aj príbehy v príbehu. Príbehy, ktoré rozprávala plyšová hračka. Bavilo ma to. Napäto som pretáčala stránky a snažila som sa odhaliť pravdu, no márne. Autor pred nami všetko úspešne skrýval a až na konci nám udalosti objasnil sám. Podľa vlastných pravidiel. V čase určenom ním. V tomto diele ma bavilo skoro všetko. Okrem jednej osoby: hlavnej vyšetrovateľky, ktorá mi nebola sympatická. A tá mi pokazila dobrý zážitok z čítania. Jej myšlienky mi liezli na nervy. Keď sa pohľad obrátil na ňu, nebola som nadšená. A keďže mala v deji veľký priestor, bolo moje znechutenie ohromné.

Leanne ten Brinke - Toxickí ľudia

Ako odhaliť psychopata, narcizmus a ďalšie temné črty osobnosti, aby ste sa dokázali chrániť pred manipuláciami? Táto psychologička vám otvorí oči. Na základe štúdií, psychologických experimentov, no aj vlastných a cudzích zážitkov nám povie, ktorých ľudí si nemáme púšťať blízko k telu. Pri akom správaní máme spozornieť a ktoré taktiky používajú títo ľudia, aby si naklonili obeť.

Toto som teraz potrebovala ako soľ. Veľmi ma zaujíma psychológia a vzťahy. Každý z nás sa chce chrániť pred útokmi nezdravých jedincov. Táto kniha vám o nich povie mnoho faktov a zaujímavostí. Zhltla som ju. Pre mňa je to zatiaľ najlepšie dielo o týchto diagnózach. Určite mal každý z vás dočinenia s takýmito ľuďmi a ani ste si to neuvedomili. Po prečítaní si to ale uvedomovať budete. Psychologička nám poskytla zoznam otázok, ktoré nám pomôžu rozpoznať toxických ľudí a zabrániť im v prístupe do nášho života. Na príkladoch ľudí, ktorí sa chceli podeliť o skúsenosť s touto častou spoločnosti, nám otvára oči, a tiež odpovedá na otázku, či sa temné črty povahy dajú odstrániť alebo nie. Ak ste s nejakým človekom, ktorý sa vymykal normálu, mali tú česť, bude vám to až priveľmi známe.

Joy Fielding - Tajemství Jenny Cooperové

Linda Davidsonová prichádza pravidelne do zariadenia pre seniorov, aby navštívila svoju najlepšiu kamarátku, ktorá trpí Alzheimerovou chorobou. Tam stretáva Jenny Cooperovú, 92-ročnú pacientku s demenciou, ktorá urobí šokujúce prehlásenie: povie Linde, že zabíja ľudí. Linda tomu však neverí. Myslí si, že je to výplod chorej mysle, až kým v zariadení naozaj nezomrie jeden z pacientov...

Som na ceste spoznávania nových autorov trilerov a mám šťastie. Na túto spisovateľku som natrafila znova zvláštnym spôsobom: Bux mi posiela novinky e-mailom a táto kniha bola v ňom. V Ikare má vyjsť teraz v máji. Hneď som si ju musela prečítať, lebo ma niečím zaujala. Od prvej stránky ma chytila. Štýl písania bol svieži, nenudil. Postavy boli vykreslené výborne. Naozaj úžasná práca so psychológiou postáv. Čitateľ vie pochopiť, prečo niektoré situácie nastali. Dielo som zhltla. Neboli tam žiadne hluché miesta. Aj keď ma záver veľmi neprekvapil, čítanie som si užila. Príbeh bol síce občas náročný na psychiku, no aj humorný a zavše láskavý.

Liz Nugent - Pravda o Ruby Cooperové

Erin a Ruby mali pekné detstvo, až do okamihu, ktorý otriasol základmi celej rodiny. Keď mala Ruby šestnásť rokov, stalo sa niečo, čo ju navždy poznamenalo a teraz s tým musí žiť. Ani po rokoch to medzi sestrami nevyzerá dobre a minulosť klope na dvere. No kde je pravda? Stalo sa to presne tak, ako to Ruby opísala, alebo to bolo úplne inak? Začítajte sa do príbehu, ktorý budete milovať a nenávidieť zároveň.

Áno, kniha mnou pohla. Mala tak geniálne vykreslené postavy, že som nimi pohŕdala, niektoré som ľutovala, no bez emócií sa čítanie nezaobišlo. Znechucovalo ma to, no na druhú stranu som chcela vedieť vždy viac a túto novinku som prečítala za poldňa. Nedala sa pustiť z rúk. Bola návyková. Štýl písania bol pre autorku charakteristický. Už pri úvodných vetách som vedela, že ma chytí a nepustí. Vyvolala vo mne mnoho negatívnych pocitov a pri niektorých situáciách som sa cítila nepríjemne. Ani to čitateľa neodradí. Pokračuje ďalej. Chce vedieť, ako sa budú udalosti vyvíjať. Akým vývojom prejdú hrdinovia, pretože sleduje ich starnutie a vidí im do duše. Vie, ako ich všetko ovplyvnilo a čaká na zlomový okamih, ktorý je najprv odsúvaný zvratmi, ktoré ho ešte viac znepokoja. Je to naozaj napínavé čítanie, ktoré vás pohltí. Dynamiku a tým pádom závislosť od diela zabezpečuje ustavičná zmena pohľadov.

Aube Rey Lescure - Řeka na východ, řeka na západ

Alva sa narodila americkej imigrantke v Číne a je polovičnou Číňankou. Jej matka celý život niečo hľadá a myslela si, že to nájde mimo Ameriky, no Alva má iný názor. Ona chce šťastie nájsť v Amerike. Svety oboch sa teda veľmi rozchádzajú a zdá sa, že už neexistuje nič, čo by ich zlepilo dokopy. Keď sa na scéne objaví bohatý podnikateľ, ktorý má o jej matku záujem, je len otázkou času, kedy dôjde ku hádkam. Alva má pocit, že ľudia okolo ju nechápu a bolo by jej lepšie, keby z Číny dokázala odisť. Píše sa rok 2007 a je pravdou, že táto krajina sa rozvíja, no mladé dievča túži po iných zážitkoch a to ju privádza do situácií, ktoré sú ohrozujúce.
Dielo vám ukáže, aké silné a ťažké bremeno sú nesplnené sny a ako rýchlo môžu skaziť to dobré, čo človek v živote má.

Kniha je sondou do ľudskej mysle v krajine, ktorá je pre väčšinu z nás neprebádaná. Je zaujímavé sledovať iné správanie. Osoby sú vedené odlišnými pohnútkami, preto sa nám javí, že niečo nedokážeme pochopiť. Aj táto kniha to v sebe má. Tú inakosť, ktorá priťahuje. Niekedy som sa zamýšľala, prečo postavy robia to, čo robia, no potom som si povedala, že je to iná mentalita. Autorka je sčasti čínskeho pôvodu. Z jej spisovateľského prejavu som cítila autentickosť. Čitateľ má pocit, akoby bol v deji spolu s hrdinami a dokáže s nimi prežívať všetky pocity.