Roman Horňák - Red wine 69

Pomsta vyčkáva na svoju príležitosť. Je úplne jedno, koľko rokov ubehne. Karmu neoklamete. Niektorí ľudia však odmietajú len tak vyčkávať na spravodlivosť. Hlavne sadistickí vrahovia ju chcú zobrať do vlastných rúk. Ďalšie besnenie sa začína.
Tento príbeh je hrôzostrašnejší a osobnejší ako tie predchádzajúce. Na povrch vyplávajú zvláštne súvislosti a záleží iba na profesionalite vyšetrovateľov, ako sa k celému prípadu postavia. Nebude to veru ľahké. Čo by ste ale urobili pre ľudí, ktorých máte nadovšetko radi? Všetko.
V okolí znova zabíja jedinec s pomätenou mysľou a zanecháva za sebou príšerné odkazy: časti tiel. Aký to má zmysel a čo tým mieni povedať? Všetko má dokonale premyslené. No jeho diabolský plán sa len rozbieha. Pre kriminalistov má pripravenú hororovú jazdu smrti. Komu sa podarí uniknúť?

K novému Horňákovi som sa dostala až teraz, aj keď kniha vyšla minulý rok. Hanba mi, viem. Nevšimla som si ju a ani ma na ňu nikto neupozornil. Zostala som prekvapená, že som ju ešte nečítala. Bola to moja chyba. Skoro vôbec nesledujem dátumy vydania. Tak mi treba. Vydavateľ však zareagoval rýchlo, ako vždy (ďakujem) a o pár hodín som ju mala v čítačke. Po depresívnom Kto chytá v žite a príšernom Jo Nesbovi som si myslela, že toto môže byť mojou čitateľskou spásou. Avšak hneď na začiatku som si všimla, že Roman je rovnako depresívny ako ja, a tak som si len smutne vzdychla. Zatiaľ som to nevzdávala a bola som zvedavá, čo bude nasledovať ďalej.

„Prepáč, že ruším,“ ozvalo sa spoza môjho chrbta.
Otočil som sa.
„Ďalšia.“
Prehltol som.
„Čo ďalšia?“ spýtala sa Viki.
„Ruka. Bohužiaľ.“ Kuba stisol pery. V ruke držal mobilný telefón.
Otázka, či sa toto besnenie skončilo, bola práve zodpovedaná.
Kurva! pomyslel som si v duchu.
„Kde?“ To bolo asi tak všetko, čo som momentálne dokázal zo seba dostať. Skutočne mi to začínalo prerastať cez hlavu. Už sa mi o odpílených končatinách aj snívalo.
(str. 50)

Bol čoraz viac depresívnejší, zádumčivejší a mne pukalo srdce. Chcela som si oddýchnuť a nepodarilo sa mi to. Kto relaxuje pri detektívke? Ja. Niekedy. Horňák to vedel vždy úžasne odľahčiť. Teraz bol ale humor na minime a všetky hlavné postavy ukázali aj svoju druhú tvár. Chápem, všetci v sebe máme niečo z Jekylla a Hyda, no teraz som zostala zaskočená zmenou charakterov. To som nečakala. Roman asi prežíval temné obdobie pri písaní tejto knihy. Dal tam svoje osobné úvahy o svete a ľuďoch. Ja rozmýšľam rovnako, takže o tom nepotrebujem čítať. Vystihol moje myšlienky. Toto je najsmutnejší príbeh, aký kedy mohol napísať. Nemyslím tým vraždy (keď čítam jeho detektívky, viem, že mi naservíruje poriadnu dávku brutality), no celková interakcia medzi protagonistami bola na zlej vlne. Nepáčilo sa mi, ako sa postupne vyfarbovali. Ani Šturi to tentoraz nezachránil. Radšej by som o ňom momentálne pomlčala... Toto dielo sa nachádzalo v temnote od začiatku do konca. To ma mrzí.

Roman píše stále úžasne. Bez diskusie! Túto jeho novinku som zhltla na jeden nádych. Autorov štýl je nezameniteľný. Dokáže zaujať od prvej stránky a nepustiť. Tento počin mi však celkovo neulahodil. Ospravedlňujem sa. Náznaky romantiky? Pomoc! Na to som až príliš ironická. Rozumiem tomu, že to do deja patrilo, no môj názor je, že to trošku pokazilo príbeh. Aby ste ma pochopili správne: nemám nič proti romantike v dielach - ak je zvládnutá dobre, tak nech si tam tróni, no tu to bolo spracované divným spôsobom. Krv, odrezané končatiny, vnútornosti váľajúce sa kade-tade, do toho depresívne stavy hlavného hrdinu a súčasne premýšľanie o láske. Asi aj takéto zvláštne kombinácie prináša život, no bolo toho veľa. Prosím, berte to ako môj subjektívny názor. Ja s tým mám osobne problém, ale vy ho mať nemusíte. Môj boj s knihou sa ale týmto ani zďaleka neskončil. Nič ma nedokázalo prekvapiť. Dokonca som hneď zistila, kto je vrah. Možno som už tak dobre vytrénovaná, že odhalím všetko (čo pochybujem), alebo urobil Roman pár strategických chýb a všímavejší čitatelia to môžu okamžite odhaliť. Kriminalisti sa  motali v kruhu a ja som to už dávno vedela. Smola.

„Pracuješ niekde?“ opýtala sa ho.
Odpil si a pokrútil hlavou.
„Nevieš odpovedať? Normálne komunikovať?“ zjazdil som ho.
„Nie,“ odvetil.
„Nie čo…“ spýtal som sa.
„Nie, nerobím nikde,“ opravil sa.
„A za čo slopeš?“
Viki vystrúhala prísnu grimasu a naznačila mi, že výsluch bude viesť odteraz ona.
Ťažko som si vzdychol.
„Tono, môžem ti tykať?“
„Áno, môžete,“ odpovedal slušne.
„Nemáš sa čoho báť. Nič si nevyviedol,“ upokojovala ho Viki.
„Teda okrem toho, že si sa sťal ako prasa a sklamal svojich rodičov na plnej čiare,“ skočil som jej do reči.
(str. 61)

Napriek všetkému, čo som napísala v recenzii, som nesmierne šťastná a vďačná, že som si knihu mohla prečítať. Roman Horňák je len jeden a tento príbeh ma vôbec neodradil. Budem aj naďalej podporovať jeho tvorbu. Každý môže mať horšie obdobie, nie každá kniha sa musí vydariť. A možno je chyba na mojej strane. Netuším. V Red wine 69 je to, čo od autora očakávate: humor, napätie, brutalita, strach, neskutočná dynamika deja, psychopatický vrah, ľudský prístup vyšetrovateľov. Je to tam, ale mne sa niektoré aspekty diela zdali utlmené. To bola veľká škoda. No stále zbožňujem jeho štýl rozprávania, na tom sa nič nezmenilo. Aj keď teraz nebol v ideálnej forme, je pre mňa jednotkou na knižnom krimi trhu. Do svojich výtvorov vkladá niečo, čo ho odlišuje od ostatných. Vie nám krásne vysvetliť súvislosti bez toho, aby nás zároveň unudil na smrť. To sa nepodarí každému. Jeho knihy hltám a naozaj ma dokážu zaujať. Skúste si prečítať toto dielo, no ak vám nebude vyhovovať, prosím, nevzdávajte to s ním. Ja osobne odporúčam knihy Sexeso alebo V sieti pavúka. Tie sú výborné a mohli by sa vám páčiť.

Hodnotenie: 3,5/5