John Green - Na vine sú hviezdy

 

Vydavateľstvo: IKAR
Počet strán: 240

 Väzba: pevná s prebalom

Odkedy Hazel v trinástich rokoch diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy v štvrtom štádiu, pripravovala sa na vlastnú smrť. Potom sa stal medicínsky zázrak a metastázy v pľúcach sa jej zmenšili. Odvtedy nechodí do školy, nemá priateľov a nevie, ako vyzerá normálny život, lebo je hadičkami pripútaná ku kyslíkovej fľaši a užíva silné lieky, aby sa nádory nerozširovali ďalej. Na nenávidenom stretnutí podpornej skupiny pre pacientov s rakovinou však spozná Augusta Watersa, ktorý má štýl, rakovinu na ústupe a oči len pre ňu. S ním začne objavovať dosiaľ nepoznaný svet lásky na pomedzí života a smrti.

Hneď na úvod vás musím oboznámiť s jednou vecou; toto nebude recenzia v pravom zmysle slova, ale iba nejaká úvaha. Potrebujem sa z toho šoku vypísať. Prepáčte, no sú tu spoilery. Inak sa to v tomto prípade nedá.

Snažím sa sformulovať myšlienky do celku, no nedarí sa mi to. Ešte stále plačem a myslím si, že neprestanem pokým na tento príbeh budem myslieť. Aj keď autor tvrdí, že je to čistá fikcia, neviem, či mu verím, lebo si uvedomujem, že kniha by mohla mať reálny základ. Radšej si budem pripomínať, že všetko je iba autorov výmysel, akoby som sa mala trápiť tým, že to bola skutočnosť.

Najprv je príbeh ironický a zábavný zároveň. (Augustus má výborné hlášky a všetko berie s nadhľadom. Veľmi pomáha Hazel prekonať rakovinu. Je to ten najlepší priateľ, ktorý vie, čo povedať v správny čas.) Potom sa to z dňa na deň zmení a všetko ide dolu kopcom. Nezvratne! Nie je už tým, kým býval a ani on sa nespoznáva. Znova si ho našla rakovina. Od tejto časti nastupuje ten najväčší plač na strane čitateľa. Nemôže to skončiť inak, ako tragédiou. Čitateľ preklína osud, život a možno aj vyššie sily. Na vine sú hviezdy, no ten, kto príbeh číta má pocit, že na vine sú všetci a nič nie je OKAY. To teda v žiadnom prípade!!!! (Odteraz mám oprávnenú averziu voči tomuto slovu a mám také tušenie, že keby mi niekto v túto chvíľu povedal Okay, tak sa rozplačem a už ma nik nezastaví. Pre tých nezainteresovaných; Hazel a Augustus mali to slovo, ako synonymum na slovo Navždy.)

Som emocionálne vyčerpaná. Autorovi sa podarilo bravúrne dostať do hlavy čitateľa. Mám pocit, že ma niečo nahlodáva. Som mimo. Ešte stále žijem s touto knihou a chcem, aby sa to neskončilo tak tragicky, no uvedomujem si, že by som chcela veľa. Veď ani život nie je ružový, však?

Príbeh tejto mladej lásky sa nikdy nestratí. Mám pocit, že aj po mnoho rokoch si budú ľudia požičiavať alebo kupovať toto dielo, lebo je metaforou pravej lásky. Tej, o ktorej každý sníva. Hlavné postavy spolu prežili úžasné okamihy, ktoré im ani smrť nevezme. Polovica knihy bola úžasne optimistická, druhá úžasne pesimistická a hlavne depresívna, ale ja som ronila slzy stále, lebo som si čítala aj spoilerové recenzie a bolo mi ľúto, že takí šťastní, ako boli na začiatku, už dlho nebudú. Moja chyba, že som vedela, čo nastane.

Hlavní hrdinovia sú vykreslení úžasne. Autor nič neprikrášľuje, ani rakovinu a preto je aj čitateľovi z nejakých pasáži tak nanič. Niektoré opisy by sa mohli z diela vynechať, no na druhej strane by to nepôsobilo tou autentickosťou, ktorú by som tam najradšej nemala, ale zároveň som ju tam potrebovala nájsť.

Párkrát som musela knihu odložiť, lebo toľko rozporuplných emócií.... Proste, bolo to na mňa veľa. Stále musím myslieť, akú budúcnosť by si mohli vytvoriť hlavné postavy, keby sa spisovateľ nerozhodol tak, ako sa rozhodol. Dielo zatriaslo mojim svetom a mám pocit, že si budem vážiť viac každý jeden deň. Budem viac vďačná za každý deň, ktorý prežijem, pretože som pochopila vetu Ži tak, akoby bol každý deň pre teba ten posledný. Táto veta je zakódovaná v celom príbehu. Je to autorovo posolstvo pre nás, čitateľov.

Tak veľa by som vám chcela o tejto knihe napísať, no rozpísala som sa až-až. Na vine sú hviezdy je priam súca na hlbšiu analýzu. Je to čisto psychologický príbeh, ktorý sa každému dostane pod kožu. Ak ju budete chcieť rozoberať ďalej v komentároch, poprosím napíšte na začiatku vášho komentára slovíčko Spoiler. Ďakujem za pochopenie :)

Hodnotenie: Táto kniha sa vymyká hviezdičkovému hodnoteniu. Je za hranicou chápania, ale zároveň je tak pochopiteľná. Viem, že to nedáva zmysel, ale toto dielo nedáva celkovo zmysel (myslené v dobrom, no aj v zlom). Naozaj to nepochopíte, ak si ho neprečítate. Pre mňa je to najlepšia a najhoršia kniha na svete! Nenávidím a zároveň zbožňujem autora.