Janne Teller - Nič

Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

Keď Pierre Anthon oznámi celej triede, že nič nemá zmysel, najprv sa to javí ako úplný nonsens. No v deťoch to vyvolalo reakciu. Nemôžu to nechať len tak. Ich spolužiak sa „odsťahoval“ na strom a odtiaľ na nich kričí múdrosti, ktoré zaváňajú nihilizmom. 

Mladí ľudia prehodnocujú vlastný postoj k bytiu. Odmietajú si však priznať, že by mohol mať pravdu. Chcú zmeniť jeho pohľad na svet. Vtedy nastáva problém. Akým spôsobom mu otvoriť oči? Kam až dokážu deti zájsť, aby presvedčili jeho (a hlavne seba), že ľudská existencia zmysel má?

Dospelý čitateľ hneď zachytí blížiacu sa zmenu atmosféry. Je to veľmi ťažké čítanie, no má čo ponúknuť. Dielo je schopné vyvolať v spoločnosti rôzne nálady, dajte mu ale šancu. Je znepokojivé a fascinujúce zároveň.

Autorka výborne popísala psychický stav postáv. Ich krehké a nalomené mysle nám naservírovala ako na podnose. Mladý človek je veľmi tvárny a ovplyvňuje ho prostredie. Je ľahké zľaknúť sa života. Každý z nás sa v ňom občas stráca, ale keď slová plné beznádeje kričí človek, ktorý má ešte celý život pred sebou, v neskúsených srdciach to zaseje pochybnosti. Prečo vlastne žijeme? Aké je naše poslanie? Prečo robím to, čo robím? Aj na dospelého človeka dopadne ťažoba, keď o tom premýšľa... Čo to spôsobí nevyzretej duši?

William Shakespeare - Zimná rozprávka

Zimná rozprávka nemá nič spoločné s týmto ročným obdobím. Iba ak chlad, ktorý sprevádza surové scény. Páčilo sa mi, že príbeh nebol na začiatku vôbec radostný, práve naopak. Čitateľ sa dozvedá o mnohých tragických udalostiach. To mi vyhovovalo. Bol to Shakespeare, akého poznám. Vytvoriť postavu žiarlivého sicílskeho kráľa a nechať, aby mu nesprávny úsudok zatienil myseľ, bol dobrý ťah. Taký typicky shakespearovský. Od toho sa potom odvíjali ďalšie situácie. Dej nás prenesie tiež do Čiech. Bolo zaujímavé sledovať, ako si Česko predstavoval spisovateľ. Myslel si, že sa tam nachádza more. Mne to však problém nerobilo a akceptovala som všetko, čo si vymyslel. Fantázia mu nikdy nechýbala.

Knihu skrášľuje čarovná atmosféra, ktorá je prítomná v každom počine tohto autora. Pre mňa čaro spočívalo v tom, ako mylne opísal Česko. To sa mi veľmi páčilo. Nechápte ma zle. Naši českí susedia môžu byť právom nahnevaní, no ja som práve v tomto postrehla výnimočnosť Shakespeara. Aj keď niečo nepoznal, nepredstavovalo to pre neho prekážku. Dokázal svoju nevedomosť vyplniť bezhraničnou predstavivosťou a vytvoriť iný svet.

William Shakespeare - Sen svätojánskej noci

Sen svätojánskej noci je veľmi známa hra a vždy som si ju chcela prečítať. Teraz nastal ten čas. Shakespeara som si šetrila, lebo som vedela, že ho prečítam na jeden nádych. No čakať dlhšie som už nezvládala. Musela som sa do toho zahryznúť. S veľkými očakávaniami...

To sa mi, napokon, vypomstilo. Tento príbeh bol komédiou s pekným záverom. To mi nevyhovovalo. Ja potrebujem tragický koniec (samozrejme, nie ten svoj), aby som bola spokojná. Táto kniha sa tak príšerne vymykala tomu, ako poznám tohto autora ja, že som nemohla byť prekvapenejšia. Áno, bola tam mágia, škriatkovia, víly, geniálny humor, ktorý nestratil pôvab vďaka úžasnému prekladu Ľubomíra Feldeka, no to je všetko. Nezaznamenala som žiadny zvrat, žiadny okamih, ktorý by ma obral o reč.

Aljona Podlesnych, Lev Tolstoj - Anna Karenina B1/B2 (RJ-SJ)

 Príbeh je upravený – zjednodušený a skrátený -, aby vyhovoval úrovni B1, B2. Rozumela som mu. Väčšinou tam boli slová, ktoré sa používajú aj teraz, takže som ich poznala. Nejaké nové slová som sa aj ľahko naučila, lebo sa v texte opakovali. Boli tam aj také, ktoré sa už nepoužívajú, no tých bolo minimum. Knihu hodnotím ako výbornú na obohatenie slovnej zásoby. Sú tam aj zrozumiteľne vysvetlené pravidlá ruského jazyka, aby som už nehovorila ako robot. Bolo ich však mnoho a neviem, či si zapamätám všetko. No považujem ich za veľmi cenné, lebo aj keď som o nejakých vedela, nikdy som netušila, prečo je to tak. Táto kniha mi všetko objasnila. Lindeni zas urobilo úžasnú prácu.

Katherine Arden - The Bear and the Nightingale

I bought this book five years ago because it was supposed to be based on the russian fairy tales. I couldn't miss that. I was really looking forward to reading it. Winter, beautiful surroundings. It looked like The Bear and the Nightingale would be my cup of tea. However, I immediately found out that I made a mistake. I barely read 60 pages and then I gave up.
But I was so bored not long ago and my only unread book was this one. I tried to give it a second chance, but I have been more disappointed than the first time, even Morozko did not save it. I read this until the end, but I'm not happy and I don't need more parts. This is a trilogy, so it is very sad. I did not interested in it anymore. 

Kolektív autorov - Vražedná sedmička

 Vražedná sedmička je zbierka krimi poviedok. Na to som sa túžila pozrieť. Je to vlastne sedem príbehov od našich slovenských autorov. Niektorých poznám, s inými som sa musela zoznámiť. Neprekážalo mi to však, pretože pri každej novej poviedke sa nachádzajú aj informácie o danom spisovateľovi. Na začiatku je dokonca zaujímavo zhrnutá história detektívky na Slovensku. Čitateľ si teda nič hľadať nemusí. To by som chcela pochváliť. Ja som niekedy lenivá stvora a teraz som bola naozaj rada, že som dostala všetko ako na podnose.
Síce som sa ku celej knihe dostala len tento rok, dve poviedky z nej som si mala možnosť prečítať oveľa skôr. Vtedy mi nešlo do hlavy, prečo sa mi nepozdávali. Napríklad Horňák je môj top autor a nepáčilo sa mi to. Nebolo to úplné fiasko, no jeho knihám to nesiahalo ani po päty. Čo sa stalo?

Diana Kankulová - Malé úvahy a príbehy s DMO

Predstavujem vám knihu o detskej mozgovej obrne. Teda, nie iba o nej. Toto sú zápisky jednej slečny, ktorá sa rozhodla, že sa s nami podelí o situácie zo svojho života, pretože žiť s hendikepom nie je ľahké, ale málokto si úplne uvedomuje, aké to v skutočnosti musí byť. Kniha vám aspoň trochu priblíži náš svet. Asi tam nájdete aj časti, ktoré nepochopíte, lebo nie ste v autorkinej koži, no určite vám poskytne nový pohľad na osoby s touto diagnózou.
Nedokážem sa stotožniť so všetkým, čo je tam napísané (niečo mi bolo cudzie, niečo nerobím a nikdy ani robiť nebudem, aj keď mám detskú mozgovú obrnu tiež), ale prišla som na to, že ľudia s rovnakým postihnutím riešia tie isté problémy a okolitý svet im rovnako nerozumie. Dúfam, že vďaka tomuto dielu sa aspoň pár ľuďom otvoria oči a prehodnotia svoj postoj. Nie sme nesvojprávne bytosti.
Zbystriť pozornosť by však mali najmä rodinní príslušníci a priatelia, ktorí poznajú človeka s DMO. Toto je cenná kniha, ktorá vám pomôže vyhnúť sa chybám, ktoré by mohli nastať vo vzťahu k nim. Budete lepšie chápať ich pocity.

Alica Bartková - Zbierky poviedok

Čítam poviedky iba sporadicky, pretože som si doteraz myslela, že potrebujem hrubú knihu, aby som bola spokojná. Mala som pocit, že vždy, keď si niečo krátke prečítam, chcem vedieť viac. Ako sa to ďalej vyvíjalo? Cítim sa o niečo ukrátená. Aj tu som mala tento pocit, ale vôbec mi to neprekážalo. Poviedky boli tak geniálne napísané, že najprv som sa nad každou dlho zamýšľala a až potom som šomrala, že by si zaslúžili samostatnú knihu.
Každý príbeh je niečím výnimočný a drží celú zbierku na vysokej úrovni. Nepostrehla som tam ani jedno hluché miesto. Čitateľ sa pohybuje medzi realitou, snami, výplodmi mysle, dokonca dystopiou. Áno, Alica zablúdila aj do tohto žánru, a to ma prekvapilo. Milo. Síce to nebolo najoriginálnejšie (myslím si, že originalita v dystopii už dávno zomrela), no keď sa na to pozrieme ako na pokus, ničím nás neurazí a nerobí hanbu ostatným príbehom.
Páčilo sa mi všetko. Príbehy útočia na naše pozorovacie schopnosti a rozuzlenie vám vo väčšine prípadov vyrazí dych.

Knihy, ktoré som nedokázala dočítať

Amerických bohov som dostala za maturitu pred dvomi rokmi, pretože túto knihu som si veľmi želala. Nakoniec to bolo len obrovské sklamanie.
Neviem, možno mi nesadol štýl písania, ale so všetkým sebazaprením som sa dostala iba po stranu 170, čo nie je výhra. Dielo sa mi zdalo vláčne, zámerne spomaľované. Príbeh mal toľko hluchých miest, že som ich nedokázala spočítať. Vyobrazenie postáv stagnovalo – akoby sa nikde v deji neposúvali. Kvantita na úkor kvality. Musela som čakať dlho, kým sa tam niečo udialo a aj keď sa začalo všetko uberať nejakým smerom nebola som spokojná. Prepáčte, že všade spomínam Kinga, ale autor sa chcel iba dostať na jeho úroveň, čo sa mu, bohužiaľ, nepodarilo, a tak vytvoril zmes originálnej témy a katastrofálneho prevedenia. Nemôže byť nič horšie.