Zimná rozprávka nemá nič spoločné s týmto ročným obdobím. Iba ak chlad, ktorý sprevádza surové scény. Páčilo sa mi, že príbeh nebol na začiatku vôbec radostný, práve naopak. Čitateľ sa dozvedá o mnohých tragických udalostiach. To mi vyhovovalo. Bol to Shakespeare, akého poznám. Vytvoriť postavu žiarlivého sicílskeho kráľa a nechať, aby mu nesprávny úsudok zatienil myseľ, bol dobrý ťah. Taký typicky shakespearovský. Od toho sa potom odvíjali ďalšie situácie. Dej nás prenesie tiež do Čiech. Bolo zaujímavé sledovať, ako si Česko predstavoval spisovateľ. Myslel si, že sa tam nachádza more. Mne to však problém nerobilo a akceptovala som všetko, čo si vymyslel. Fantázia mu nikdy nechýbala.
Knihu skrášľuje čarovná atmosféra, ktorá je prítomná v každom počine tohto autora. Pre mňa čaro spočívalo v tom, ako mylne opísal Česko. To sa mi veľmi páčilo. Nechápte ma zle. Naši českí susedia môžu byť právom nahnevaní, no ja som práve v tomto postrehla výnimočnosť Shakespeara. Aj keď niečo nepoznal, nepredstavovalo to pre neho prekážku. Dokázal svoju nevedomosť vyplniť bezhraničnou predstavivosťou a vytvoriť iný svet.
Zblázni sa, hľadiac na následky svojich
výmyslov! Prihlúpych aj na sopliaka.
Prizelených na deväťročnú žabku.
Bol to len nácvik tvojich bláznovstiev.
(str. 65)
Príbeh som si užívala skoro až do konca. No záver ma trošku sklamal. Koniec nebol podľa môjho gusta. Zdal sa mi veľmi zrýchlený a málo vysvetlený. Akoby ho spisovateľ chcel ukončiť a vôbec sa nezamýšľal nad tým, že čitateľovi budú chýbať ďalšie informácie. Nemôžem mu to ale vyčítať. Zimná rozprávka je zaujímavá kniha, ktorá asi neodhalí svoje tajomstvá hneď pri prvom čítaní. Možno preto je koniec taký, aký je. Určite si ju prečítam viackrát. Dej je veľmi tajomný, dokonale nevysvetlený, a preto aj veľmi lákavý. Odporúčam všetkým fanúšikom Shakespeara.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly