Sen svätojánskej noci je veľmi známa hra a vždy som si ju chcela prečítať. Teraz nastal ten čas. Shakespeara som si šetrila, lebo som vedela, že ho prečítam na jeden nádych. No čakať dlhšie som už nezvládala. Musela som sa do toho zahryznúť. S veľkými očakávaniami...
To sa mi, napokon, vypomstilo. Tento príbeh bol komédiou s pekným záverom. To mi nevyhovovalo. Ja potrebujem tragický koniec (samozrejme, nie ten svoj), aby som bola spokojná. Táto kniha sa tak príšerne vymykala tomu, ako poznám tohto autora ja, že som nemohla byť prekvapenejšia. Áno, bola tam mágia, škriatkovia, víly, geniálny humor, ktorý nestratil pôvab vďaka úžasnému prekladu Ľubomíra Feldeka, no to je všetko. Nezaznamenala som žiadny zvrat, žiadny okamih, ktorý by ma obral o reč.
pomaly vítaj! Zasvieť, úsvit milý!
Potom sa ráno vrátim do Atén
a opustím tých, čo ma potupili.
Spánok, ty štít, čo bôľ sa skryje pod ním,
na chvíľočku ma sebe samej odním!
(str. 77)
Šťastné konce sa mi nepáčia a doteraz som si nedokázala predstaviť, že by spisovateľ napísal niečo pozitívne. Budilo to dojem, že sa až nasilu snažil napísať pekný záver. Nespoznávala som ho. Jeho komédiám sa budem asi oblúkov vyhýbať. Ešte som si však kúpila Zimnú rozprávku a teraz som v panike zisťovala, či je to tragédia, alebo komédia. Zistila som, že je to niečo medzi tým, takže by to malo byť v poriadku. Už sa teším na čítanie a dúfam, že ma aspoň toto nesklame.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly