Knihy, ktoré som nedokázala dočítať

Amerických bohov som dostala za maturitu pred dvomi rokmi, pretože túto knihu som si veľmi želala. Nakoniec to bolo len obrovské sklamanie.
Neviem, možno mi nesadol štýl písania, ale so všetkým sebazaprením som sa dostala iba po stranu 170, čo nie je výhra. Dielo sa mi zdalo vláčne, zámerne spomaľované. Príbeh mal toľko hluchých miest, že som ich nedokázala spočítať. Vyobrazenie postáv stagnovalo – akoby sa nikde v deji neposúvali. Kvantita na úkor kvality. Musela som čakať dlho, kým sa tam niečo udialo a aj keď sa začalo všetko uberať nejakým smerom nebola som spokojná. Prepáčte, že všade spomínam Kinga, ale autor sa chcel iba dostať na jeho úroveň, čo sa mu, bohužiaľ, nepodarilo, a tak vytvoril zmes originálnej témy a katastrofálneho prevedenia. Nemôže byť nič horšie.

Túto knihu som začala čítať ako odporúčanie od kamaráta, ktorý si myslel, že sa mi bude páčiť. Nevravím, nie je zle napísaná a aj zaujímavá by mohla byť (len keby som vedela, o čo tam vlastne ide). Logické myslenie mi nič nehovorí – som skôr na jazyky a humanitné odbory -, takže pre mňa bolo utrpením prečítať aspoň štyridsať strán.
Pozerala som si recenzie a dozvedela som sa, že kniha je napísaná štýlom, ktorému porozumie aj laik. Dobre, asi som úplne hlúpa, lebo ja som z Hawkingovej interpretácie vôbec nič nepochopila. Nepomohli mi ani názorné ilustrácie – ba čo viac, mala som z toho ešte väčší guláš. Nemala som sa na tie obrázky pozerať, pretože z nezrozumiteľného diela sa pre mňa stal osobný nepriateľ.
Na záver; dajte mi meno jedného vedca, ktorý dokáže ozrejmiť fakty širokej verejnosti tak, aby ho pochopila. Hawking to, podľa môjho názoru, nie je. Skoro sa mi prehrial mozog.