Nechutné, drsné, no zároveň plné nádeje a snov. Brutálne, ale tiež krásne. Táto kniha ponúka toľko protichodných emócií, že sa z toho môže čitateľ zblázniť.Fredy je šikanovaný pre svoj vzhľad. Je obézny, no nik sa nezamýšľa prečo. Všetko má svoju príčinu. Nikdy nevieme, čo sa ostatní ľudia snažia ukryť, zatajiť, s čím bojujú, čo im nedá v noci spať. Vidíme len finálny výsledok trápení – a to je niekedy nadváha. Hlavný hrdina je obeťou sexuálneho zneužívania. Namiesto toho, aby vyhľadal pomoc, svoj strach zajedá.
Viola je pojašená rebelujúca tínedžerka. Chce, aby si ju otec všimol. On s ňou netrávi veľa času, a tak na seba túži strhnúť pozornosť. Jej matka je na ňu sama a tento fakt poskytuje priestor na mladú nerozvážnosť a omyly, ktoré môže slečna ľutovať do konca života.
Tieto príbehy dvoch ľudí sa odohrávajú sedemnásť rokov po sebe, aby sa napokon spojili.
Pamätám si, keď zomrel Chester z Linkin Park. Každý jeho smrť riešil ešte veľmi dlhú dobu. V tom čase som si písala aj s autorkou. Povedala mi, že sa jej podarilo za tri týždne vytvoriť príbeh, ktorý je inšpirovaný jeho životom. Ako iste viete, Chester bol v detstve zneužívaný a v júli minulého roku prehral boj so svojimi démonmi. S démonmi, ktorí ho prenasledovali celý život a dohnali až ku samovražde. Hlavný hrdina z knihy Nevyslovené prežíva podobné peklo. No skončí jeho životný príbeh rovnako ako spevákov?
Už zasa ma v samote prepadajú démoni. Rukou zovriem úchytku na skrinke písacieho stola. Nie, neotvorím ju. Nie, zostane zavretá. Nemôžem to urobiť. Ale ako inak mám prežiť? Ako ich mám vyhnať? Ak ich obalím, nedostanú sa k mojej duši. Nikdy sa tam nesmú dostať. Trhnem rukou. Vyletí na mňa niekoľko prázdnych obalov. Ale nájdem tam aj plné. Vezmem si ich do rúk. Kým mama prišla domov z obchodu, zjedol som štyri horalky. Ležím na posteli a počúvam hudbu. Ide ma roztrhať. Telu je rovnako zle ako duši. Robím duševné selfie. Hešteg: rovnováha...
(str. 32)
Viem, že Kika píše úžasne. V každom jej diele je posolstvo. Ale niečo o nej musíte vedieť: ona sa s ničím nebabre a servítku si pred ústa nedáva. Preto som mala veľké obavy, keď som zistila, že Nevyslovené nie je vhodné pre slabšie povahy. To bol koniec. Toto upozornenie ma vyľakalo až tak, že som dva mesiace uvažovala, či si mám knihu prečítať. Síce je to fikcia, no pre niektorých ľudí to môže byť realita. Neviem si ani predstaviť, aké strašné to musí byť... Vopred som tušila, že tam budú veľmi detailné opisy, lebo spisovateľku poznám. Chce šokovať, aby ľuďom otvorila oči. Ja som si ale stále nebola istá, či sa mám do čítania púšťať. Možno by ma to psychicky zničilo.
Odvaha a hanba sú dva diametrálne odlišné stavy. Zatiaľ čo hanba je v určitom ohľade ako láska – musí sa živiť nádejou, že niekto prvý povie, čo cíti a ty sa len zvezieš, odvaha je byť ten prvý, ktorý to povedal a zmenil tým pádom svoj svet – oslobodil sa.
(str. 213)
Po dokončení práce, ktorú som mala, som sa rozhodla, že do diela by som sa mohla na chvíľu pozrieť a zhodnotiť situáciu. Kvôli kamarátke to urobím, no veľmi sa mi do toho nechcelo. Napokon to skončilo tak, že som ho dočítala v ten istý deň, ako som začala. Nedokázala som sa od toho pohnúť. Áno, opisy zneužívania boli príšerné, hrôzostrašné a nechutné – samé zverstvá. Bola som zdesená, šokovaná, priam paralyzovaná, ale aj napriek tomu som pokračovala ďalej, aby som sa dozvedela, aký koniec autorka pripravila. Jej knihy sa nedajú zatvoriť – už som vedela, že som v pasci a budem „nútená“ čítať až do neskorých hodín. Aj to tak bolo. Keď sa na niektoré opisy pozerám teraz, uvedomujem si, že tam patrili. Niekomu sa môžu javiť príliš brutálne, no má to svoje opodstatnenie. Nútia ľudí reagovať. Kika určite chcela, aby obete zneužívania nemlčali. Niektoré skutočnosti nesmú zostať nevyslovené!
(str. 32)
Viem, že Kika píše úžasne. V každom jej diele je posolstvo. Ale niečo o nej musíte vedieť: ona sa s ničím nebabre a servítku si pred ústa nedáva. Preto som mala veľké obavy, keď som zistila, že Nevyslovené nie je vhodné pre slabšie povahy. To bol koniec. Toto upozornenie ma vyľakalo až tak, že som dva mesiace uvažovala, či si mám knihu prečítať. Síce je to fikcia, no pre niektorých ľudí to môže byť realita. Neviem si ani predstaviť, aké strašné to musí byť... Vopred som tušila, že tam budú veľmi detailné opisy, lebo spisovateľku poznám. Chce šokovať, aby ľuďom otvorila oči. Ja som si ale stále nebola istá, či sa mám do čítania púšťať. Možno by ma to psychicky zničilo.
Odvaha a hanba sú dva diametrálne odlišné stavy. Zatiaľ čo hanba je v určitom ohľade ako láska – musí sa živiť nádejou, že niekto prvý povie, čo cíti a ty sa len zvezieš, odvaha je byť ten prvý, ktorý to povedal a zmenil tým pádom svoj svet – oslobodil sa.
(str. 213)
Po dokončení práce, ktorú som mala, som sa rozhodla, že do diela by som sa mohla na chvíľu pozrieť a zhodnotiť situáciu. Kvôli kamarátke to urobím, no veľmi sa mi do toho nechcelo. Napokon to skončilo tak, že som ho dočítala v ten istý deň, ako som začala. Nedokázala som sa od toho pohnúť. Áno, opisy zneužívania boli príšerné, hrôzostrašné a nechutné – samé zverstvá. Bola som zdesená, šokovaná, priam paralyzovaná, ale aj napriek tomu som pokračovala ďalej, aby som sa dozvedela, aký koniec autorka pripravila. Jej knihy sa nedajú zatvoriť – už som vedela, že som v pasci a budem „nútená“ čítať až do neskorých hodín. Aj to tak bolo. Keď sa na niektoré opisy pozerám teraz, uvedomujem si, že tam patrili. Niekomu sa môžu javiť príliš brutálne, no má to svoje opodstatnenie. Nútia ľudí reagovať. Kika určite chcela, aby obete zneužívania nemlčali. Niektoré skutočnosti nesmú zostať nevyslovené!
Prepojenie Violy a Fredyho som odhalila hneď. Asi som bola na rovnakej vlnovej dĺžke ako spisovateľka. Toto ma sklamalo. Bolo to pre mňa také evidentné, no na druhej strane som sa mohla viac sústrediť na iné fakty a rozpoznávať signály, ktoré by som si pri prvom čítaní obyčajne nevšimla. Zdalo sa mi, že vidím viac za oponu a dokážem dané situácie hodnotiť komplexne. Niektoré rozhodnutia majú totižto siahodlhé následky. Minulosť, ktorá zasahuje do prítomnosti a budúcnosti zároveň. Nie je to strašidelné? No podstatné je, že po búrke vyjde slnko a každý má aj v bezvýchodiskovej situácii štipku nádeje. Tak je to aj s postavami v tomto príbehu. Nie je však niekedy nádej tá najnebezpečnejšia vec, ktorú máme? Vec, ktorá sa s nami rada zahráva a potom je všetko inak? Bez nej by sme ale nedokázali existovať. To, ako to dopadlo v prípade Fredyho a Violy, sa dozviete, ak si prečítate túto young adultku, ktorá nie je určená len pre mladých dospelých, no práve na nich môže mať ten najväčší vplyv.
Nie je to nakoniec vždy tak, že to, čo si najprv prajete, je napokon to, proti čomu v hĺbke duše a asi aj srdca bojujete? Alebo opačne, to proti čomu bojujeme, si v skutočnosti želáme. Chcela som byť dospelá. Ale teraz túžim po jedinom, zostať stáť na mieste. Niekde medzi minulosťou a prítomnosťou.
(str. 215)
Kika vybudovala psychologický aspekt bravúrne. Popri sexuálnom zneužívaní sa v deji riešia aj iné, veľmi závažné problémy spoločnosti, ako napríklad drogy... Myšlienky postáv sú zachytené vierohodne. To spôsobuje, že čitateľ je schopný okamžitého súcitu a je zahltený emóciami. Tlieskam autorke. O tejto knihe sa ešte bude hovoriť. A ak nie, určite by sa malo. Musí! Duševné zdravie ide ruka v ruke s tým fyzickým a nemalo by sa brať na ľahkú váhu. Zločiny nesmú zostať nepotrestané, utajené, nevyslovené.
Nie je to nakoniec vždy tak, že to, čo si najprv prajete, je napokon to, proti čomu v hĺbke duše a asi aj srdca bojujete? Alebo opačne, to proti čomu bojujeme, si v skutočnosti želáme. Chcela som byť dospelá. Ale teraz túžim po jedinom, zostať stáť na mieste. Niekde medzi minulosťou a prítomnosťou.
(str. 215)
Kika vybudovala psychologický aspekt bravúrne. Popri sexuálnom zneužívaní sa v deji riešia aj iné, veľmi závažné problémy spoločnosti, ako napríklad drogy... Myšlienky postáv sú zachytené vierohodne. To spôsobuje, že čitateľ je schopný okamžitého súcitu a je zahltený emóciami. Tlieskam autorke. O tejto knihe sa ešte bude hovoriť. A ak nie, určite by sa malo. Musí! Duševné zdravie ide ruka v ruke s tým fyzickým a nemalo by sa brať na ľahkú váhu. Zločiny nesmú zostať nepotrestané, utajené, nevyslovené.
Hodnotenie: 4/5
Knihu si môžete kúpiť na Albatrosmedii alebo v Martinuse.
Ďalšie knihy od Kiky, ktoré stoja za pozornosť:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly