Temperance Brennanová je znovu na scéne, aby vyriešila ďalší zložitý prípad, ktorý všetkým zúčastneným poriadne zamotá hlavy.
Jedno telo, no nejasný dátum smrti. Je to možné? Údaje o osobe vravia, že tento muž zahynul v roku 1968. Volal sa John Lowery. Prečo ho voda vyplavila až teraz? Niečo tu nesedí.
To ale nie je všetko. Prípad sa ešte viac skomplikuje, keď sa antropologička vyberie do Severnej Karolíny, aby sa pozrela na ostatky uložené v Loweryho hrobe. Vtedy ešte netuší, že sa objaví ďalšie „Johnovo“ telo. Je to pekný zmätok, však? Tak kde je človek, ktorého osobné údaje sa vždy objavujú pri telách? Je mŕtvy alebo nie?
Zábudlivosť moja, uškvar ma! Toto boli moje prvé myšlienky, keď som prišla na to, že ja som už jednu knihu od Kathy čítala. Moje ďalšie boli: Stojte pri mne všetci svätí. Do čoho som sa to zas namočila? Vtedy som zistila, že síce som niečo od autorky prelúskala, ale vôbec sa mi to nepáčilo. S príbehom o Temperance som mala tú česť pred piatymi rokmi. Veľmi dlhá doba na to, aby človek zabudol, čo čítal. Ospravedlňujem sa vydavateľstvu, že som si lepšie nepozrela dané skutočnosti. Zistila som to, až keď som videla grafiku pod prebalom. Spomenula som si, že niečo podobné som už videla. Alica v krajine zázrakov je v porovnaní so mnou nič, ale stále som verila, že to nebude až také zlé. Veď čitateľský vkus sa rokmi mení a seriál Kosti je úžasný.
To ale nie je všetko. Prípad sa ešte viac skomplikuje, keď sa antropologička vyberie do Severnej Karolíny, aby sa pozrela na ostatky uložené v Loweryho hrobe. Vtedy ešte netuší, že sa objaví ďalšie „Johnovo“ telo. Je to pekný zmätok, však? Tak kde je človek, ktorého osobné údaje sa vždy objavujú pri telách? Je mŕtvy alebo nie?
Zábudlivosť moja, uškvar ma! Toto boli moje prvé myšlienky, keď som prišla na to, že ja som už jednu knihu od Kathy čítala. Moje ďalšie boli: Stojte pri mne všetci svätí. Do čoho som sa to zas namočila? Vtedy som zistila, že síce som niečo od autorky prelúskala, ale vôbec sa mi to nepáčilo. S príbehom o Temperance som mala tú česť pred piatymi rokmi. Veľmi dlhá doba na to, aby človek zabudol, čo čítal. Ospravedlňujem sa vydavateľstvu, že som si lepšie nepozrela dané skutočnosti. Zistila som to, až keď som videla grafiku pod prebalom. Spomenula som si, že niečo podobné som už videla. Alica v krajine zázrakov je v porovnaní so mnou nič, ale stále som verila, že to nebude až také zlé. Veď čitateľský vkus sa rokmi mení a seriál Kosti je úžasný.
Plytký rybník s bahnitým brehom a pokojnou hladinou. Necelé dva metre od brehu jabloňový sad. Desať metrov od brehu štrková cesta vedúca k diaľnici číslo dvestodevätnásť.
Pod kolesami auta zaškrípal štrk. Motor stíchol. Dvere sa otvorili a vzápätí zaplesli. Začula som mužské hlasy. Hovorili po francúzsky.
(str. 12)
Začiatok sa čítal veľmi dobre. Opisy mali ten správny spád. Boli priamočiare, vecné, nenašla som tam žiadne odbiehanie od prvotnej myšlienky. Všetko sa napísalo tak, ako to reálne bolo. Niekto si môže povedať, že je to suché konštatovanie faktov, no pre mňa to znamenalo jedno: žiadne omáčky navyše. Napredovala som veľmi rýchlo. V duchu som si vravela, že roky asi urobili svoje. Možno sa mi zmenil pohľad a vtedy som nevedela oceniť spisovateľský talent Kathy. Takto som sa tešila ešte pár strán. No potom som si na diele pekne vybila zúbky a bolo po radosti. V jednom momente som si uvedomila, že sa ku mne vracajú dávne pocity a tušila som, čo bolo hlavným dôvodom, prečo som si čítanie nevychutnala.
Nezmyselne dlhé opisy, ktoré sa rýchlo čítajú, ale sú nezáživné. Taký kontrast. Áno, tak by som to nazvala. Keď sa začal riešiť prípad na plné obrátky, vtedy bolo jednoduché konštatovanie preč. Je to logické, no ja som s textom bojovala a strácala (topila) som sa v ňom. Viem, že spisovateľka robila, čo sa dalo – vysvetľovala odborné termíny, ako vládala, ale mne to nepomáhalo. Aj keď bol prípad zamotaný a rozuzlenie bolo napínavé, čítanie som si znovu vôbec neužila, napriek tomu, že už uplynulo veľa času od môjho prvého pokusu. Bolo to pre mňa nudné, vlieklo sa to, no na druhej strane to človek dokáže prečítať veľmi rýchlo. Niečo ho núti aj tak prevracať stránky. Je to nuda, ktorá vás baví, ale nakoniec z toho nič nemáte. Keby ste sa ma o pár dní chceli spýtať, o čom bol príbeh, neviem, pretože už dávno zabudnem. Sama netuším, ako na mňa tvorba Reichs vplýva. Je to komplikované. Mám veľmi protichodné pocity.
Pod kolesami auta zaškrípal štrk. Motor stíchol. Dvere sa otvorili a vzápätí zaplesli. Začula som mužské hlasy. Hovorili po francúzsky.
(str. 12)
Začiatok sa čítal veľmi dobre. Opisy mali ten správny spád. Boli priamočiare, vecné, nenašla som tam žiadne odbiehanie od prvotnej myšlienky. Všetko sa napísalo tak, ako to reálne bolo. Niekto si môže povedať, že je to suché konštatovanie faktov, no pre mňa to znamenalo jedno: žiadne omáčky navyše. Napredovala som veľmi rýchlo. V duchu som si vravela, že roky asi urobili svoje. Možno sa mi zmenil pohľad a vtedy som nevedela oceniť spisovateľský talent Kathy. Takto som sa tešila ešte pár strán. No potom som si na diele pekne vybila zúbky a bolo po radosti. V jednom momente som si uvedomila, že sa ku mne vracajú dávne pocity a tušila som, čo bolo hlavným dôvodom, prečo som si čítanie nevychutnala.
Nezmyselne dlhé opisy, ktoré sa rýchlo čítajú, ale sú nezáživné. Taký kontrast. Áno, tak by som to nazvala. Keď sa začal riešiť prípad na plné obrátky, vtedy bolo jednoduché konštatovanie preč. Je to logické, no ja som s textom bojovala a strácala (topila) som sa v ňom. Viem, že spisovateľka robila, čo sa dalo – vysvetľovala odborné termíny, ako vládala, ale mne to nepomáhalo. Aj keď bol prípad zamotaný a rozuzlenie bolo napínavé, čítanie som si znovu vôbec neužila, napriek tomu, že už uplynulo veľa času od môjho prvého pokusu. Bolo to pre mňa nudné, vlieklo sa to, no na druhej strane to človek dokáže prečítať veľmi rýchlo. Niečo ho núti aj tak prevracať stránky. Je to nuda, ktorá vás baví, ale nakoniec z toho nič nemáte. Keby ste sa ma o pár dní chceli spýtať, o čom bol príbeh, neviem, pretože už dávno zabudnem. Sama netuším, ako na mňa tvorba Reichs vplýva. Je to komplikované. Mám veľmi protichodné pocity.
„Ja neviem,“ vzdychla si Katy. „Stále sa sama seba pýtam, prečo niekto riskuje život, aby urobil niečo zmysluplné, a iný zase preto, aby ubližoval.“
„A prečo na oboch stranách tejto rovnice niektorí zostávajú nažive a niektorí nie.“
„To tiež.“
(str. 318)
Keď som si chcela osviežiť pamäť a prečítala som si, čo som písala vo svojej prvej recenzii na Kosti, zbadala som tieto slová: Humor sa dostavil (napočudovanie) až na konci, v bode, keď som už chcela nad knihou vyrieknuť ortieľ (sklamane ju zavrieť) a vôbec ma nezaujímalo, ako sa to napokon skončí. Tak to som na tom bola celkom dobre. V tejto knihe totižto žiadny humor nie je. Aspoň ja som ho tu nepostrehla, no možno sa mýlim. Sto ľudí, sto chutí. Nikdy neviete. No znovu vás varujem, že seriálové spracovanie nemá nič spoločné s knižnou predlohou – teda okrem Temperance. Na to si musíte dávať pozor, aby ste neboli sklamaní. Ja som to už vopred vedela, ale sklamaniu som sa, bohužiaľ, nevyhla. (Ne)podobnosť s televíznym seriálom ma teraz trápila najmenej.
No dobre, tá moja zábudlivosť bola predsa len na niečo dobrá. Aspoň s určitosťou viem, že si už nikdy nič od autorky neprečítam. Ja som skončila, no mám taký pocit, že je tu veľa skalných fanúšikov tejto krimi série. Mali by ste upriamiť pozornosť aj na túto novinku, lebo vy si ju bez pochýb užijete. Pre ostatných mám jednu radu: kniha nie je seriál a vôbec sa nedrží typickej dejovej línie, pretože má svoju vlastnú – diametrálne odlišnú. Na inej úrovní je aj komplikovanosť diela. Na to myslite, ak si ho budete chcieť zadovážiť. Buď sa vám štýl Kathy v písanom prejave zapáči, alebo nie. Nie je nič medzi tým.
„A prečo na oboch stranách tejto rovnice niektorí zostávajú nažive a niektorí nie.“
„To tiež.“
(str. 318)
Keď som si chcela osviežiť pamäť a prečítala som si, čo som písala vo svojej prvej recenzii na Kosti, zbadala som tieto slová: Humor sa dostavil (napočudovanie) až na konci, v bode, keď som už chcela nad knihou vyrieknuť ortieľ (sklamane ju zavrieť) a vôbec ma nezaujímalo, ako sa to napokon skončí. Tak to som na tom bola celkom dobre. V tejto knihe totižto žiadny humor nie je. Aspoň ja som ho tu nepostrehla, no možno sa mýlim. Sto ľudí, sto chutí. Nikdy neviete. No znovu vás varujem, že seriálové spracovanie nemá nič spoločné s knižnou predlohou – teda okrem Temperance. Na to si musíte dávať pozor, aby ste neboli sklamaní. Ja som to už vopred vedela, ale sklamaniu som sa, bohužiaľ, nevyhla. (Ne)podobnosť s televíznym seriálom ma teraz trápila najmenej.
No dobre, tá moja zábudlivosť bola predsa len na niečo dobrá. Aspoň s určitosťou viem, že si už nikdy nič od autorky neprečítam. Ja som skončila, no mám taký pocit, že je tu veľa skalných fanúšikov tejto krimi série. Mali by ste upriamiť pozornosť aj na túto novinku, lebo vy si ju bez pochýb užijete. Pre ostatných mám jednu radu: kniha nie je seriál a vôbec sa nedrží typickej dejovej línie, pretože má svoju vlastnú – diametrálne odlišnú. Na inej úrovní je aj komplikovanosť diela. Na to myslite, ak si ho budete chcieť zadovážiť. Buď sa vám štýl Kathy v písanom prejave zapáči, alebo nie. Nie je nič medzi tým.
Hodnotenie: 2/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly