Čo dokážu peniaze, keď sa používajú na zlé účely?Biotechnologický magnát sa úplne zrútil po strate svojej manželky, ktorá neprežila operáciu. Viní z toho ošetrujúcu lekárku Ritu Wuovú. Rozhodne sa jej zničiť život a dohnať ju do šialenstva. Ako? Vymyslel sofistikovaný plán, ktorý sa len tak nevidí. Budete prekvapení, akým smerom sa dej uberá.
Po Neublížiš som čakala na ďalšiu autorovu knihu ako dieťa na Vianoce. Jeho prvotinu som zbožňovala. Bola uveriteľná, plná napätia, zvratov, akoby vytrhnutá z normálneho života. Na nič sa nehrala. Mohla som ju jednoznačne označiť za najlepší lekársky thriller, aký som kedy čítala. Z toho vyplýva, že nastavila latku veľmi vysoko – až tak, že by ju táto kniha dokázala ľahko podliezť. No to som si radšej nepripúšťala.
Niet úniku. Nemá kam ujsť.
Ale otázka znela – pred čím ujsť?
Pred trúchliacim a labilným (možno šialeným) manželom bývalej pacientky, ktorý ju uväznil v komplikovanej a dokonale technicky vybavenej – pasci? Ale prečo? Čomu má tá pasca poslúžiť? Čo od nej Finney chce?
(str. 91)
Dobre. Všetko začínalo úžasne. Myslela som si, že to takto aj zostane. Zatiaľ som nemala žiadne podozrenie. Až kým sa na scéne neobjavil bývalý priateľ našej hlavnej postavy, ktorý zamiešal karty, a z lekárskeho thrilleru sa stal len jeden veľký presladený cukrík, ktorý som s námahou dokázala prehryznúť. Čo sa to, dopekla, stalo? Lekársky aspekt bol na chvíľu odsunutý nabok. Síce sa tam riešila aj medicína, ale mne sa javila romantika silnejšia. Iritovalo ma to do takej miery, že som mala nutkanie preskakovať strany. Neurobila som to, no prenasledovalo ma to počas celého čítania.
No to som netušila, že sa mi nebude páčiť aj ďalšia vec. Medicína a robotika. Toto je spojenie, ktoré ma vážne desí. Viem, že to môže veľakrát pomôcť, ale využitie robotov mi naháňa hrôzu. A čo nezistím? Spisovateľ sa vo svojom druhom diele venoval práve tejto sfére. Nie, nejdem mu to vyčítať, doba je už taká, ale mala som zimomriavky. Urobil však jednu veľkú chybu: odsunul všetko na druhú koľaj a sústredil sa iba na techniku v lekárstve. Tým vlastne zapríčinil, že prestal vysvetľovať odborné termíny – ani nemal aké – a celý dej bol o technike. Viem, že chcel zdvihnúť varovný prst, ale týmto ma skutočne nezaujal. Po tom, čo som čítala minule, môžem skonštatovať, že kvalitou poriadne klesol. Možno porovnávam neporovnateľné, no mala som pocit, že touto knihou stratil svoj vynikajúci štýl a zaradil sa medzi priemerných (ba podpriemerných) autorov, ktorí nevedia, ako písať uveriteľne, a tak do príbehu pchajú samé omáčky, aby nebolo vidno, že im došiel dych. Kellymu však došiel dych nejako skoro alebo sa s vydaním tohto diela veľmi poponáhľal. Čo je horšie?
Ale otázka znela – pred čím ujsť?
Pred trúchliacim a labilným (možno šialeným) manželom bývalej pacientky, ktorý ju uväznil v komplikovanej a dokonale technicky vybavenej – pasci? Ale prečo? Čomu má tá pasca poslúžiť? Čo od nej Finney chce?
(str. 91)
Dobre. Všetko začínalo úžasne. Myslela som si, že to takto aj zostane. Zatiaľ som nemala žiadne podozrenie. Až kým sa na scéne neobjavil bývalý priateľ našej hlavnej postavy, ktorý zamiešal karty, a z lekárskeho thrilleru sa stal len jeden veľký presladený cukrík, ktorý som s námahou dokázala prehryznúť. Čo sa to, dopekla, stalo? Lekársky aspekt bol na chvíľu odsunutý nabok. Síce sa tam riešila aj medicína, ale mne sa javila romantika silnejšia. Iritovalo ma to do takej miery, že som mala nutkanie preskakovať strany. Neurobila som to, no prenasledovalo ma to počas celého čítania.
No to som netušila, že sa mi nebude páčiť aj ďalšia vec. Medicína a robotika. Toto je spojenie, ktoré ma vážne desí. Viem, že to môže veľakrát pomôcť, ale využitie robotov mi naháňa hrôzu. A čo nezistím? Spisovateľ sa vo svojom druhom diele venoval práve tejto sfére. Nie, nejdem mu to vyčítať, doba je už taká, ale mala som zimomriavky. Urobil však jednu veľkú chybu: odsunul všetko na druhú koľaj a sústredil sa iba na techniku v lekárstve. Tým vlastne zapríčinil, že prestal vysvetľovať odborné termíny – ani nemal aké – a celý dej bol o technike. Viem, že chcel zdvihnúť varovný prst, ale týmto ma skutočne nezaujal. Po tom, čo som čítala minule, môžem skonštatovať, že kvalitou poriadne klesol. Možno porovnávam neporovnateľné, no mala som pocit, že touto knihou stratil svoj vynikajúci štýl a zaradil sa medzi priemerných (ba podpriemerných) autorov, ktorí nevedia, ako písať uveriteľne, a tak do príbehu pchajú samé omáčky, aby nebolo vidno, že im došiel dych. Kellymu však došiel dych nejako skoro alebo sa s vydaním tohto diela veľmi poponáhľal. Čo je horšie?
Mohol sa len dívať. Vnímať každučký fotón, vpíjať do seba jej tvár. Bože, tak dlho bol bez nej! Mal pocit, že ju vidí znova celkom prvý raz. Mal pocit, že by tu dokázal stáť a hltať ju očami celý deň.
(str. 320)
Viem, čo chcel autor týmto počinom povedať, ale neočarilo ma to. Dej mal akciu, napätie, no nebolo to také, ako som očakávala. Netuším, ako dokázal zmeniť svoj štýl písania, no podarilo sa mu to. To je asi jediné, čo sa mu podarilo. Všetko ostatné bolo úplne nezáživné. Uberalo sa to jedným smerom a klasická medicína bola pre príbeh nepodstatná. To ma nahnevalo. Keby sa to aspoň snažil spojiť, no v tomto prípade výrazne prevládal „technický svet“. Ponaučenie je zvolené dobre a núti človeka rozmýšľať, ale bolo potrebné takto tlačiť na pílu? Až tak, že Kellyho som ako autora už nespoznávala? Nemyslím si. Celkom sa odklonil od smeru, ktorý stanovil vo svojej prvotine: byť odborný, ale vedieť vysvetľovať fakty aj širokej verejnosti, a ak riešiť vzťahy, tak ich opisovať vierohodne. Toto všetko je teraz preč. Veľmi ma to sklamalo.
(str. 320)
Viem, čo chcel autor týmto počinom povedať, ale neočarilo ma to. Dej mal akciu, napätie, no nebolo to také, ako som očakávala. Netuším, ako dokázal zmeniť svoj štýl písania, no podarilo sa mu to. To je asi jediné, čo sa mu podarilo. Všetko ostatné bolo úplne nezáživné. Uberalo sa to jedným smerom a klasická medicína bola pre príbeh nepodstatná. To ma nahnevalo. Keby sa to aspoň snažil spojiť, no v tomto prípade výrazne prevládal „technický svet“. Ponaučenie je zvolené dobre a núti človeka rozmýšľať, ale bolo potrebné takto tlačiť na pílu? Až tak, že Kellyho som ako autora už nespoznávala? Nemyslím si. Celkom sa odklonil od smeru, ktorý stanovil vo svojej prvotine: byť odborný, ale vedieť vysvetľovať fakty aj širokej verejnosti, a ak riešiť vzťahy, tak ich opisovať vierohodne. Toto všetko je teraz preč. Veľmi ma to sklamalo.
Hodnotenie: 2/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly