 |
Zdroj obrázka: martinus.sk |
Väzba: tvrdá
Počet strán: 304
Kto je v skutočnosti koguara?
Výraz pochádza z amerického slangového výrazu „urban
coguars“, ktorý pomenúva ženy – šelmy, mestské pumy. Ide často o ženy
rozčarované z predchádzajúcich vzťahov, rozvedené, osamelé, či vdovy
s dospelými deťmi. Nie sú najmladšie, ale vďaka svojej perfektnej
kondícii, sebavedomiu a osobnému kúzlu si dokážu získať ktoréhokoľvek
muža, a väčšinou si vyberajú tých mladučkých. Sú veľmi elegantné a
cítia sa stále dosť mladé na to, aby svoju sexualitu hodili do
odpadkového koša. Majú na seba more času a prostriedkov, aby sa
pestovali, pozorovali, objavovali v sebe žiadostivosť a aj ju
prejavili.
Koguara z knihy Laury Lorenzy Sciolly je iróniou,
výsmechom pravej šelmy. Je to úzkostlivá, osamelá, vypĺznutá mačka,
zvyknutá na objatia v náručí ,,Zorra“, starého pleteného svetra.
Jediné, čo majú so šelmou spoločné, je snívanie, túžba po láske a
naplnení. Namiesto dokonalého tela vystavuje na obdiv svoj intelekt a
sarkazmus v džungli elektronického sveta...
,,Nie, ty nie si mačička. Pod hanblivým
zovňajškom sa schováva útočnosť. Ale nie si ani levica. Levice sú
zaneprázdnené zaobstarávaním potravy pre leva... ty nie. Ty nežiješ vo
svorke. Ty si osamotené stvorenie. Ty si... si koguara.“
Koguara je odvážna žena.
Naučila sa nebáť vlastných zvieracích inštinktov,
svoj vek si nesie hrdo ako vzácny kožuch,
vie sa zmocniť chvíle, z ľudských klebiet
si nič nerobí a lov je pre ňu hrou.
To preto, že koguara je lovkyňa.
A jej korisťou sú muži. Mladí.
Túto knihu som dostala ako darček. Sama by som si ju nikdy nekúpila. Teraz som sa utvrdila v tom, že mám dobrý nos na knihy, pretože taký brak som ešte v živote nečítala. Bol to des a hrôza. Nevedela som, ako ju mám dočítať.