Laura Lorenza Sciolla - Šelma v meste

Zdroj obrázka: martinus.sk

Väzba: tvrdá 
Počet strán: 304

Vydavateľstvo: Motýľ

Kto je v skutočnosti koguara?

Výraz pochádza z amerického slangového výrazu „urban coguars“, ktorý pomenúva ženy – šelmy, mestské pumy. Ide často o ženy rozčarované z predchádzajúcich vzťahov, rozvedené, osamelé, či vdovy s dospelými deťmi. Nie sú najmladšie, ale vďaka svojej perfektnej kondícii, sebavedomiu a osobnému kúzlu si dokážu získať ktoréhokoľvek muža, a väčšinou si vyberajú tých mladučkých. Sú veľmi elegantné a cítia sa stále dosť mladé na to, aby svoju sexualitu hodili do odpadkového koša. Majú na seba more času a prostriedkov, aby sa pestovali, pozorovali, objavovali v sebe žiadostivosť a aj ju prejavili.

Koguara z knihy Laury Lorenzy Sciolly je iróniou, výsmechom pravej šelmy. Je to úzkostlivá, osamelá, vypĺznutá mačka, zvyknutá na objatia v náručí ,,Zorra“, starého pleteného svetra. Jediné, čo majú so šelmou spoločné, je snívanie, túžba po láske a naplnení. Namiesto dokonalého tela vystavuje na obdiv svoj intelekt a sarkazmus v džungli elektronického sveta...

,,Nie, ty nie si mačička. Pod hanblivým zovňajškom sa schováva útočnosť. Ale nie si ani levica. Levice sú zaneprázdnené zaobstarávaním potravy pre leva... ty nie. Ty nežiješ vo svorke. Ty si osamotené stvorenie. Ty si... si koguara.“

Koguara je odvážna žena.
Naučila sa nebáť vlastných zvieracích inštinktov,
svoj vek si nesie hrdo ako vzácny kožuch,
vie sa zmocniť chvíle, z ľudských klebiet 
si nič nerobí a lov je pre ňu hrou.
To preto, že koguara je lovkyňa.
A jej korisťou sú muži. Mladí.

Túto knihu som dostala ako darček. Sama by som si ju nikdy nekúpila. Teraz som sa utvrdila v tom, že mám dobrý nos na knihy, pretože taký brak som ešte v živote nečítala. Bol to des a hrôza. Nevedela som, ako ju mám dočítať.

Silvana, hlavná hrdinka diela, je osamelá žena  v stredných rokoch, ktorá túži po láske. Túži po nej až tak moc, že sa neštíti zoznamiek, ba ani vzťahu na jednu noc. Jedného dňa stretne očarujúceho mladého muža, o polovicu mladšieho ako je ona, a vtedy sa začne kolotoč s cieľom uloviť ho.

Nechápem, ako mohla byť Šelma v meste vydaná. Čím vlastne zaujala vydavateľstvo? Prečo už dnes môže písať každý? Tieto a iné otázky sa mi vynárali pri čítaní. Pri niektorých situáciách som sa hanbila, že toto dielo mám a hanbila som sa aj za autorku (Niekto sa musí, keď ona nie). Hlavná postava robí veci, ktoré neprináležia jej veku. Správa sa horšie ako jej pubertálna neter a to je už čo povedať. Tu pripájam miernejšiu ukážku toho, načo sa môžete "tešiť". Miernejšiu preto, lebo toto je iba slabý odvar. Pochybujem, že ďalšie veci v knihe by boli publikovateľné.

Dúfam, že táto miestnosť nie je pobosorovaná, nerada by som ostala zabalzamovaná v širokom objatí. To by bolo poníženie ocitnúť sa vystavená vo vitríne nahá, s potupnou tabuľkou páriaci sa človek.

(str. 120)

Hneď na začiatku Silvana prehlási, že radšej by mala v posteli šváby, ako muža a potom celou dejovou líniou narieka, že potrebuje chlapa. To by nebolo to najhoršie, verte mi. Najhoršie boli pasáže odlíšené kurzívou. Vtedy si predstavovala samé úchylné veci, ktoré neboli v súlade so zdravým rozumom. Hlavná postava je až tak zakomplexovaná a túžiaca po láske, že sa rúti do vzťahu za vzťahom. Naozaj pochybujem o jej reálnom vnímaní sveta.

Kniha je rozdelená na desať kapitol tzv. Desatoro šťastnej šelmy s veľmi príznačnými názvami, ktoré sa tiež vymykali zdravej logike. Pri tomto diele som nevedela, čo mám robiť. Či mám zúriť alebo sa smiať nad naivitou hlavnej postavy, ktorá bola vrcholne nesympatická a hlúpa. Jej myšlienky boli úžasne "fascinujúce" a do všetkého, čo hovorila, vkladala mytológiu. Takú nudnú osobu som v živote nevidela. Ani sa nečudujem, že nemala chlapa. Keď otvorila ústa bola to hrôza. Páčilo by sa vám, ak by niekto v hovorovej reči používal jednostaj nejaké odborné termíny? Asi nie, ale ona si myslela, že je tým výnimočná. Ak to niekomu v jej okolí prekážalo, mala dobrú odpoveď, že je profesorkou literatúry, tak preto sa takýmto štýlom vyjadruje.

Mávla som sukňou tak, aby bolo vidno pančuchy (pravdupovediac,  netuším či ich bolo vidno, alebo si moje piruety vyložil ako dôsledok zápalu stredného ucha) a triumfálne som odkráčala ako kráľovná zo Sáby.

(str. 121)

Toto dielo hodnotím veľmi, veľmi záporne. Nudná od prvého písmenka až po posledné. Trápne dialógy, aj monológy. Zakomplexovaná hlavná hrdinka (najradšej by som ju prefackala, aby sa spamätala) v strednom veku, ktorá chce byť mladica. Hrôza. Hrôza!!!!! Nerozvážne rozhodnutia, ktoré by už človek v jej veku a postavení nemal robiť. Chce "uloviť" chlapa o polovicu mladšieho, ako je ona sama a nedbá na to, že on ju nechce. Chce ho aj tak, lebo je zúfalá. Ak v tejto knihe bolo niečo na zasmiatie, autorka to hneď stopla a nútila nás pozerať sa na danú vec alebo vtip z historického hľadiska. Mám rada históriu, no čo je moc, to je moc. Toto bolo až prehnané vnucovanie histórie (alebo mytológie) čitateľovi. Divné myšlienkové pochody, ktoré nehraničili s realitou a boli dosť úbohé a perverzné, dokázali iba rozzúriť toho, kto príbeh číta. Naozaj som sa miestami hanbila, že Šelmu v meste vlastním, no nakoniec som ju dočítala a už nikto ma neprinúti ju otvoriť druhýkrát. Ak by ste ju zatvorili na dvadsiatej strane, nič by sa nestalo, lebo autorka na tých tristo štyroch stranách omieľa stále to isté dookola a nič prevratné sa nedozviete, iba budete svedkami trápnych situácií a neskutočných problémov postavy, ktorá iba fňuká a fňuká kvôli svojmu pokazenému životu. Nerada to o knihách vravím, ale táto nie je nič iné len brak s peknou obálkou. No obálka nie je všetko, čo zistíte ak si túto "úžasnú" knihu prečítate.

Hodnotenie: 1/5