Počet strán: 304
Vydavateľstvo: Motýľ
Kto je ten záhadný prišelec z novopostavenej bytovky? Nesnaží sa zapadnúť, je drzý, nevyspytateľný a bajkuje ako blázon. Do svojej osobnej zóny si vpúšťa iba vlastný bicykel v netypickej farbe. A práve tá farba Karinu láka. Je veselá a žiarivá, absolútne sa nehodí k imidžu večne zamračeného chalana, ktorý každého vo svojom okolí vytáča do nepríčetnosti. Hoci o to ani jeden z nich nestojí, ich cesty sa čoraz častejšie križujú a iskry lietajú sem a tam. On veľmi dobre vie, že nie je rozumné si s Karinou niečo začínať. Ona má na vec iný názor. Rúti sa do maléru aj napriek tomu, že ju okolie varuje. Odvážnemu predsa šťastie praje...
Už dlho som túžila po knihe od tejto
autorky, takže som bola neskutočne šťastná, že si môžem prečítať Lásku
na dvoch kolesách. Moje nadšenie vystriedala nechuť ju dočítať. Vôbec mi
nesadla. Strácala som sa v spisovateľkinom prejave, ktorý bol miestami
chaotický a nezáživný. Párkrát som sa pristihla, ako sa sama seba pýtam:
Čo nám tým chcela povedať? Toto dielo som čítala na etapy. Čoraz viac
som sa nudila, pokukovala po iných knihách a radšej som robila vždy
niečo iné, len aby som ju nemusela otvárať.
Chcela
som jej dať šancu, aby si u mňa napravila renomé a siahla som po nej
znova, s cieľom, že ju dočítam. To sa aj stalo, ale na úkor mojich
nervov a plytvania času, ktorý som mohla stráviť (podľa mňa) pri lepšom
diele, ktoré by si zaslúžilo moju pozornosť. S čistým svedomím môžem
prehlásiť, že sa môj názor nezlepšil. Možno sa mi dokonca aj viditeľne
zhoršil. Mňa osobne to mrzí, ale naozaj nemôžem inak. Ak by som ešte
nikdy nič od slovenských autorov nečítala a začínala by som Láskou na
dvoch kolesách, už by som nikdy v živote nesiahla po našej domácej
tvorbe. Toto by ma určite odradilo.
Najhoršie
na tom všetko je fakt, že mi od začiatku nesadli ani hlavné postavy, čo
má vo veľkej miere aj za výsledok moje znechutenie z tejto knihy. Nad
naivitou hlavnej hrdinky som len podráždene krútila hlavou, nad
suverénnym vystupovaním hlavného hrdinu som iba bezmocne prevrátila oči,
ale slangové časti ma takmer zabili. Nevedela som či sa mám smiať alebo
plakať. Rozmýšľala som, či sa takto správajú normálni mladí ľudia a
skonštatovala som, že ani náhodou. Ospravedlňujem sa, ale toto dielo pre
mňa nemalo ani štipku reálnosti. Vnímala som to, akoby autorka
vytvorila dvanásťročné deti, ktoré sú v dospelom tele. Ich názory neboli
totožné s ich vekom a to ma štvalo ešte viac.
Chcela by som sa upriamiť na podstatu deja. Tá sa vlastne sústredila na jedno: Každý chcel hlavnú hrdinku všemožnými spôsobmi
dostať do postele. Keby sa to v deji vyskytlo dva-tri rázy, tak to by
som ešte dokázala tolerovať, ale keď sa s ňou chceli vyspať všetci
chalani, ktorých stretla, myslela som, že knihu neľútostne vyhodím von
oknom. Ona akoby práve vyhľadávala nebezpečné situácie. Bola to
neskutočne hlúpa osôbka, ktorá sa iba nechávala zachraňovať a jej
myšlienkové pochody boli... no mierne perverzne. V tomto ohľade ju mohol
prevyšovať iba hlavný hrdina, ktorý väčšinou myslel iba na tú jedinú
vec. Najprv som si myslela, že je toto dielo vhodné pre dvanásťročné
deti, ale mýlila som sa: V žiadnom prípade to neodporúčam čítať takej
mladej vekovej skupine čitateľov! Môj názor je, že túto knihu môžu čítať
ľudia v rozmedzí 15-17 rokov. Niektoré pasáže by pre veľmi mladých
čitateľov neboli vhodné.
Jedinú
vec, ktorú môžem na tejto knihe pochváliť je obálka. Mrzí ma, že som ju
musela tak zhodnotiť, ale nechcem vám klamať. Nebavila ma vôbec čítať,
hlavní hrdinovia boli až príliš naivní a to ma dokázalo vytočiť do
obrátok. Všetci situácie, ktoré sa v diele nachádzali, na mňa nepôsobili
ani za mak reálne. Postavy si pokojne mohli nechať pre seba svoje
myšlienkové pochody, ktoré neprináležali ich veku. Iba tým štvali,
neboráka, čitateľa. Nič mi neposkytlo taký impulz, ktorý by mi našepkal,
že ma to začne baviť. Aj keď sa tam nejaká výnimka objavila až som si
natešene myslela, že ten impulz, ten zvrat, už konečne príde, veľmi som
sa zmýlila. Jediné, čoho som sa dočkala, bolo dlhodobé stagnovanie deja,
hluché miesta a občas aj prítomnosť veľmi divných situácií, ktoré mi
vonkoncom nedávali zmysel. Ako som už spomínala, na Lásku na dvoch
kolesách som sa tešila (dôvodom bolo aj množstvo jednoznačne kladných
recenzií), preto som bola v miernom šoku, keď som sa dostala k niečomu,
čo ani zďaleka nespĺňalo moje predstavy o dobrej knihe. Ospravedlňujem
sa, ak som touto recenziou niekoho pobúrila, ale za ňou si stojím. Možno
nebudete zdieľať ten istý názor ako ja. To zistíte, ak sa prečítate
knihu. Možno vám, naopak, sadne.
Hodnotenie: 2/5









