Zoska Papuzanka - Vytrácení

Po smrti babičky sa začnú odkrývať hlboké rodinné udalosti, ktoré z rodiny urobili to, čím je dnes. Všetko sa, totižto, začína práve tam. Každá rodina je popretkávaná niečím zvláštnym. Niečím, čo je bolestivé a príliš zraňujúce, aby sa to dokázalo ignorovať naveky. Každá má vlastné rany, ktoré sa snaží vyliečiť alebo sa tvári akoby ani neexistovali. Protagonisti sú nechaní napospas krutej pravde bez možnosti vysvetlenia.

Mať takýto spisovateľský talent je darom od Boha. V tomto pomerne krátkom diele autorka obnažila dušu svojich hrdinov. Bez námahy, ľahko, akoby bola takáto hlboká analýza vzťahov a života úplne normálna. No nie je. Nie je a hlavne v dobe, keď sa všetko kĺže po povrchu a súčasne je zámerne príliš zložité, pretože obsiahlosť a zložitosť sú vraj známkou kvality. Aký paradox! Kvalita je podľa mňa toto. Ísť k jadru veci priamo, no zároveň nádherne poeticky. Pripomínalo mi to písanie Ľudmily Ulickej. Okamžite sa mi jej meno vynorilo v mysli. Tie isté ťaživé pocity. Tá istá krása textu.

Sharon J. Bolton - Kdo tě sleduje?

Mysteriózny a psychologický triler z anglického vidieka? Sem s ním!

Anna Brownová sa prisťahovala do svojskej dedinky práve v čase konania záhadného náboženského festivalu, ktorý je opradený tajomstvom a vraždami. Nechtiac sa dostáva do víru diania, pretože pchá nos tam, kde nemá, a zisťuje, že by sa s obyvateľmi nemala zahrávať, ak nechce skončiť zle.

Príbeh je plný lží a úskokov, prekvapení a zvratov, ktoré čitateľa nepekne dobehnú. Je to geniálne. Konečne niečo nepredvídateľné. Aj keď si už myslíte, že viete všetko, neviete vôbec nič. Začína hra na mačku a myš. Nič nie je také, aké sa zdá. Až do poslednej kapitoly budete klamaní. Ja som si to nesmierne užila. Ku knihe ma prilepila osoba, ktorá bola rozprávačom, pretože bola veľmi záhadná, a aj keď som si myslela, že som odhalila zámery autorky (mylne), tak ma to neprestalo baviť čítať. Bolo to tajomné a divné tým najlepším možným spôsobom.

Toshikazu Kawaguchi - Než vystydne káva

Život je o rozhodnutiach. Celá naša existencia závisí od toho, ako sa rozhodneme. Od toho sa odvíja, do akých situácií sa dostávame. Musíme si vybrať tú správnu cestu. Vždy sa nachádzame na rázcestí a jeden zlý krok, jeden okamih, môže všetko zničiť. No aj to sa stáva, pretože sme len ľudia. Sme omylní a niekedy sa zdá, že robíme jednu chybu za druhou. Keby sme mohli vrátiť čas a zmeniť udalosti... Každý z nás si to už aspoň raz pomyslel. No naozaj by sme to chceli? Minulosť sa prepísať nedá a toho sa držal aj autor.
Dej tejto knihy sa odohráva v malej kaviarničke, ktorá je niečím zvláštna. Dá sa tam cestovať v čase, ale s tým sú spojené veľmi prísne pravidlá, ktoré väčšinu z návštevníkov hneď odradia. Veď načo je niekomu cestovanie v čase, keď sa tým za žiadnych okolností nezmení prítomnosť? Aký zmysel to má? Človek má obmedzený čas: kým nevychladne káva. Zo svojho miesta sa nesmie pohnúť. Sú tu aj ďalšie obmedzenia, ale čo sa s nimi dá robiť? Musíte ich iba rešpektovať. A preto zabudnite na všetky knihy a filmy s touto témou. Toto je nový pohľad na cestovanie v čase.

Teraz vám predstavím niečo originálne. Síce veľmi známa téma, no originálne spracovanie, ale zároveň predvídateľné ukončenie knihy. Musím potvrdiť, že týchto tém je už na trhu tak veľa, že strácajú kvalitu. Niekedy dokonca verím, že som nejaký príbeh pred rokmi čítala. Toto sa stalo aj pri tejto novinke. Prešla som zoznamy svojich prečítaných kúskov, ale nikde som ju nenašla. Musela som sa zmieriť s tým, že toto je nový príbeh. „Nový“. Dobre, iróniu som si vtedy nedokázala odpustiť. Pár dní som rozmýšľala, či si ho mám prečítať, ale nedalo mi to pokoj.

Antti Tuomainen - Než natáhnu brka

Jaakko si myslí, že má všetko: prosperujúcu firmu, milujúcu manželku a lojálnych zamestnancov. Veľmi sa mýli.
Svet sa mu zrúti pod nohami, keď mu doktor oznámi, že je obeťou sústavnej otravy a nezostáva mu veľa času. Je isté, že zomrie, no nik nevie povedať kedy.
Už nemá čo stratiť. Zaumieni si zistiť, kto ho chcel zniesť z tohto sveta. Podozrivých je mnoho, no kto by to dohnal až do takejto krajnosti? Komu by to prišlo vhod? Ktorý človek je taký bezcitný?
Aj keď je román o smrti, srší humorom.

Antti Tuomainen? Meno tohto fínskeho spisovateľa mi nič nehovorilo, no bola som zvedavá. Kombinácia smrti, humoru a detektívky ma lákala. Myslela som si, že to bude šialené, no mala som len veľmi malú predstavu o šialenosti, ktorá sa v knihe ukrývala. Bol to znásobený zmätok, ktorý som si užila. Doteraz sa smejem.