Antti Tuomainen - Než natáhnu brka

Jaakko si myslí, že má všetko: prosperujúcu firmu, milujúcu manželku a lojálnych zamestnancov. Veľmi sa mýli.
Svet sa mu zrúti pod nohami, keď mu doktor oznámi, že je obeťou sústavnej otravy a nezostáva mu veľa času. Je isté, že zomrie, no nik nevie povedať kedy.
Už nemá čo stratiť. Zaumieni si zistiť, kto ho chcel zniesť z tohto sveta. Podozrivých je mnoho, no kto by to dohnal až do takejto krajnosti? Komu by to prišlo vhod? Ktorý človek je taký bezcitný?
Aj keď je román o smrti, srší humorom.

Antti Tuomainen? Meno tohto fínskeho spisovateľa mi nič nehovorilo, no bola som zvedavá. Kombinácia smrti, humoru a detektívky ma lákala. Myslela som si, že to bude šialené, no mala som len veľmi malú predstavu o šialenosti, ktorá sa v knihe ukrývala. Bol to znásobený zmätok, ktorý som si užila. Doteraz sa smejem.

Před policejní stanici se ve mně  něco odehrálo. Nedá se říct, že bych přišel k rozumu, protože hned vzápětí jsem se vloupal do haly naši konkurence a pak se domáhal rad od muže, jehož recept na problémy s ženskými je zarputilá snaha dobrat se ustavičně jen horšího výsledku.
(str. 37)

Bol to divný príbeh. S netrpezlivosťou som čakala, ako sa to všetko vyvinie. Asi preto som musela dielo prečítať za deň. Na moju obhajobu: je to tenká knižočka, nemala som čo riešiť. Nedalo mi to pokoj. Musela som zistiť, ako sa to uzavrie, pretože predpokladaných záverov bolo mnoho, no žiadny sa nemohol vyrovnať tomu, ako to skončilo naozaj. Počas čítania som mala záchvaty smiechu, ale na konci som sa už naozaj nazdávala, že umriem. Nedokážem vám presne popísať, čo všetko sa tam odohralo, no boli to zvraty ako žiadne iné.

Myšlienky hlavného hrdinu boli síce pochmúrne, ale vždy do nich vedel vtesnať humor. Aj tú najhoršiu vec vo svojom živote bral s nadhľadom. Bolo to úžasne. Z tejto knihy nebudete v depresii, práve naopak. Vyčarí vám úsmev na tvári a niekedy sa schuti zasmejete. Čierny humor bol použitý trefne a tuším, že nikoho nepobúri, ale každý človek je iný. Neviem, kde máte vy hranice, a čo vás dokáže nahnevať. Jaakkove myšlienkové pohody sú nepríčetné a racionálne zároveň. Postavy nechávali priestor na analýzu, takže sa nudiť nebudete. Niekedy toho šialenstva bolo ale veľa a zdalo sa mi, že zopár situácií bolo na hrane. Ak som sa však na to pozerala ako na súčasť šialeného výtvoru, nič som autorovi nemohla vyčítať.

Můj problém je, že nevím, kdy umřu. Nevím, jestli se to stane za minutu nebo za týden. Na druhou stranu, není tohle základní problém nás všech, každého člověka? Smrt, kterou se všechno zastaví, kterou skončí plány, zhroutí se očekávaní.
(str. 83)

Dielo bolo samo osebe veľmi nereálne a niektoré situácie vás môžu zaskočiť. Ani po mojej recenzii určite neviete, čo si máte o celom príbehu myslieť. Kniha je veľmi unikátna a jej unikátnosť sa dá len zažiť. Pri všetkej absurdnosti, ktorou disponovala, je to pochopiteľné. Ak si budete užívať príbeh a pátranie po vrahovi, tak bude všetko v poriadku, no hneď ako začnete uvažovať, dobrý pocit sa vytratí. Ja považujem celý príbeh za recesiu, a preto sa mi páčil. Možno by sa nejaké okamihy v deji mohli zjemniť, no to je iba detail.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.