Táto kniha priam ožíva pred očami. Vtiahne nás do magického sveta, kde je možné všetko. Všetko, na čo si len pomyslíte, sa môže šmahom ruky splniť. Neexistujú hranice. Asi takto to vnímali ľudia, ktorí žili spolu s bohmi. No bohovia boli veľmi náladoví a nevyspytateľní. Nie vždy to s nimi bolo ľahké. Mali slabosti, rovnako ako človek. Podliehali svojim túžbam. Nechávali sa ovládať žiarlivosťou, zúrivosťou... Dokázali sa „pekne“ nahnevať a zoslať krutý trest, ktorému chýbala láskavosť a štipka zdravého rozumu. Boli zajatcami vlastného samoľúbeho správania, ktoré sa zvyčajne ani nesnažili skryť. Ľudia občas netušili, kedy si ich znepriatelili. Veru, život s urazenými božstvami nebol vôbec prechádzkou ružovou záhradou.
Stephen Fry prerozprával grécke mýty s takým nadšením, že čitateľ si ich hneď obľúbi. Je vidieť, že v detstve zbožňoval grécku mytológiu. Túto radosť preniesol aj na nás. Dielo som čítala so zatajeným dychom. Úplne ma to pohltilo.
Tak ako autor, aj ja som si v detstve čítavala grécke povesti a báje. Fascinovali ma. Vôbec som nevedela, že sa k nim v dospelosti opäť dostanem. Toto bola však iná šálka kávy. Z krásnej knihy plnej ilustrácií sa v tomto podaní vykľuli príbehy plné násilia, sexu, brutality... Niekedy, samozrejme, aj lásky a pochopenia (všetko má svoj protiklad). Toto dielo by som neodporúčala čítať deťom. Je určené len pre dospelých. Je v ňom to, čo sa muselo v mýtoch vyškrtnúť, aby sme mohli pokojne spávať a nebudili sa v noci so strachom v očiach. Nikdy mi nenapadlo, že tieto príbehy môžu byť cenzurované, no dáva to zmysel. Ako malí sme sa nad tým nezamýšľali, ale je zjavné, že niektoré situácie boli zamlčané. Pre pokoj našej maličkej duše. Stephen teraz odkryl súvislosti a nevypovedané udalosti. Už nikdy sa na mýty nebudete pozerať rovnako! Dozviete sa celú pravdu, bez prikrášlení a zjemnených slov. Kniha nie je napísaná neslušným jazykom, no je priamočiara. Nič nezjemňuje. Všetko otvorene pomenuje. Je jedno, že to vyznieva kruto. Patrí to tam a autor s tým problém nemá.
Srdce mu poskočilo, len čo znenazdajky začul Rein ľúbezný hlas. Blížila sa k vrcholu hory a tíško si pospevovala. Najmilšia sestra a najdrahšia manželka! Určite ju nahnevalo, keď jej zhltol všetkých šesť detí, ale bezpochyby chápala, že nemal na výber. Bola predsa Titanka, vedela, že zvrchovaný vládca má isté povinnosti.
(str. 42)
Snažila som sa tlmiť nadšenie, keď sa ku mne kniha dostala, pretože som nechcela byť sklamaná. Od prvej stránky ma ale veľmi zaujala. Pripomínalo mi to rozprávku pre dospelých. Bolo to čarovné, magické, plné dobra a zla. No tu zlo občas vyhrávalo a nie vždy sa situácie končili podľa mojich predstáv. Nazvala by som to reálnym zobrazením rozprávkových príbehov. Niekedy som ani nedýchala. Bolo to také pútavé, že aj keď som sa pokúšala prestať čítať, nedalo sa to. Postavy mi ožívali pred očami a chceli si získať moju pozornosť. Vždy som sa k dielu musela vrátiť, lebo som túžila zistiť, čo ďalšie bohovia vymyslia a aké následky to bude mať. Ako si s tým poradia ľudia? Nedokázala som to nechať tak. Nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Žili si vlastným životom bezo mňa, takže som sa tam musela pozrieť znova. Až som nakoniec zbadala, že som Mýty dočítala... Bolo by neúctivé tvrdiť, že Stephen Fry len prerozprával staré príbehy. On tomu dal dušu a formu. Zapadalo to do seba ako skladačka. Neskutočne oceňujem tiež jeho poznámky pod čiarou, vďaka ktorým som sa dozvedala o mytológii a vzájomných (komplikovaných) vzťahoch viac. Vždy ma dokázal prekvapiť a jeho vedomosti sú neoceniteľné.
Mám pocit, že som nebola o nič ukrátená. Ak sa nad tým zamyslím, tak možno iba o ilustrácie, ktoré boli v texte spomenuté, ale žiadna z nich sa priamo v knihe nenachádzala - ak teda nepočítam mapy. Bola som rada, že aspoň tie nechýbali. Tiež tam dokážete nájsť obrázky, ktoré sú na prebale, no iné konkrétne výjavy z gréckej mytológie by ste hľadali márne. To bola veľká škoda. Fry napísal Mýty tak úžasne, tak celistvo. Čerešničkou na torte by boli práve obrázky. Neviem, prečo ich tam neumiestnil. Aspoň zopár. Predstavovali autorské práva problém? Netuším, no mrzí ma to. Je však pravdou, že keď niečo opisoval, veľmi dobre to vedel čitateľovi podať. Ilustrácie dokázal opísať takým spôsobom, akoby boli pred našimi očami a pozerali sme sa na ne sami. Existuje aj internet, kde si ich môžeme pozrieť. Netuším prečo, no mne to prekážalo. Nedokážem sa zmieriť s tým, že kniha nie je dotiahnutá do dokonalosti a tento nedostatok je pre mňa veľmi výrazný.
Nezahrávajte sa s bohmi. Neverte bohom. Nezlostite bohov. Nevyjednávajte s bohmi. Nesúperte s bohmi. Dajte bohom pokoj. Všetky božie dary berte ako kliatby a sľuby ako skryté pasce. A predovšetkým ich neurážajte – nikdy.
(str. 300)
Dej knihy nás oboznamuje s tým, ako vznikol svet od najmenších základov. Prečo sa striedajú ročné obdobia, ako sa zrodili zvieratá, prečo pavúk spriada siete... V diele sa nachádza mnoho ďalších javov, ktoré človek nevedel pochopiť, a tak hľadal nejaké logické vysvetlenie. Všetko dáva zmysel. Obdivujem staroveké civilizácie a ich snahu chápať svet – síce vlastným spôsobom, no aj tak im patrí obdiv za ich nevyčerpateľnú fantáziu. Ich historky sú ohromné. Nevykresľujú bohov ako čistý príklad cnosti, práve naopak. Bohovia sú rovnako skazení ako ľudské bytosti (dokonca ešte skazenejší, no aj tak rešpektovaní a uctievaní - väčšinou). V každom príbehu nájdeme morálne ponaučenie a veľkú dávku pravdy, ktorá je obalená v magickom dyme mýtov. Zabudnite na grécke báje, ktoré ste čítali v detstve. Táto kniha predstavuje ich temnú verziu. Skutočnosti, ktoré nie sú známe. Opis násilia, zhýralostí, vrážd, krvavých bitiek a krutých trestov, ktoré vymodelovali tvár dnešnému svetu. Doteraz mi nedošlo, že tieto „rozprávky“ mali aj odvrátenú podobu. Niekedy som mala zimomriavky. Čítala som predchodcu hororu alebo drámy. O tom niet pochýb.
Neočakávala som, že sa mi bude dielo až tak veľmi páčiť, ale Stephenov rozprávačský talent je úchvatný. Bolo čarovné, ako oživil všetky postavy, a prerozprával notoricky známe príbehy, z ktorých sa v konečnom dôsledku stali úplne nové, lebo nám umožnil pozrieť sa na ne z iného uhla pohľadu. Zoznamovali sme sa s nimi od začiatku a tento fakt sa podpísal pod to, že aj pre čitateľa, ktorý pozná grécke mýty, je to nová skúsenosť. Bolo to veľmi zaujímavé a autorove poznámky pod čiarou len podčiarkovali vysokú úroveň tohto počinu. Fry robil mravčiu prácu, aby sme mali všetko ako na podnose. Viem, že som mu vyčítala, že obrázky som si musela pozrieť na internete. Možno to bolo spôsobené tým, že čitateľa príliš rozmaznal, a ja som dúfala, že v diele bude naozaj všetko od A po Z. Keď som videla, aké informácie nám poskytuje, brala som to ako samozrejmosť. Veľmi ma prekvapilo, keď to tak napokon nebolo. Nič iné mu nemôžem vyčítať. Naozaj to bolo vynikajúce čítanie. Som šťastná, že knihu mám.
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly