Alex North - Temný priateľ

Keď ste mladí, neuvedomujete si následky svojich činov. Všetko beriete ľahkovážne. Až po rokoch si spomeniete, aké bolo vaše konanie hlúpe, a radi by ste prepísali svoju minulosť. Paulova sa však vymazať nedá. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi zomrel človek a hlavného protagonistu to prenasleduje doteraz. Poznal obeť a aj páchateľa.
Zo všetkých síl sa snažil uniknúť pred starými démonmi, no utekať nemôže večne. Musí sa vrátiť do rodného mesta, pretože jeho matka leží na smrteľnej posteli. Potrebuje sa s ňou rozlúčiť. Netuší, ako pobyt v dome, kde prežil svoje detstvo, zvládne, ale vie, že to vyplaví veľa dávnych spomienok, na ktoré nie je pripravený.
No to nie je jediný problém: v dome sa niekto nachádza. Chce ho iba vystrašiť alebo je to smrteľne vážne? Paul si uvedomuje, že sa vrátil tam, kde už nikdy nemal vkročiť.

Od tohto autora som jednu knihu čítala, takže som vedela, ako píše. Keďže sa mi Šepkár páčil, tak som ani chvíľu neuvažovala a túto novinku som si zobrala. No hneď na začiatku sa vyskytol problém: zdala sa mi známa. Časom som zistila, že postavy konajú podľa obvyklých vzorcov správania, ktoré sa v tomto žánri objavujú – krivda z minulosti, návrat domov, spomínanie na detstvo, nebezpečné priateľstvá a tajomstvo, ktoré ožíva. Tento opis by sa mohol použiť na nespočetné množstvo príbehov. Nič originálne. Všetky príbehy sa mi zlievali do tohto konkrétneho. V niektorých momentoch som však bola očarená. Pripomínalo mi to Kingovu tvorbu (nie, nebolo to spôsobené tým, že v texte o ňom padla zmienka, prosto mi táto kniha naháňala hrôzu, takú istú, akú zažívam len pri Kingovi) a zdalo sa mi, že je všetko na dobrej ceste. Že aj keď je príbeh zlepencom viacerých diel, budem ho zbožňovať, lebo kopírovať kráľa hororov sa niekedy oplatí.

„Nemal by si tu byť!“ zakričala.
„Mami...“
„Červené ruky, Paul! Všade sú červené ruky.“
Oči mala doširoka otvorené a vytreštené, hľadela na mňa s absolútnou hrôzou.
(str. 29)

Musím priznať, že zozačiatku sa mi vôbec nechcelo čítať. Kniha neupútala moju pozornosť, práve naopak. Prvé kapitoly spôsobili to, že som ju rázne zatvorila a ani sa na ňu niekoľko dní nepozrela. Tieto schémy príbehov mi už začínajú prekážať. Spisovateľ vie stále úžasne písať, ale v tomto prípade ho to, bohužiaľ, nezachránilo. Javilo sa mi to veľmi slabé a predvídateľné. Dielo som mala na stole ako nemú výčitku, no čakala som na moment, keď ho budem čítať s radosťou. Bola som z toho nervózna, pretože radosť sa nedostavila ani vtedy, keď som si povedala, že s tým konečne musím niečo urobiť. Jednoducho som začala opäť čítať a sledovala som, čo sa stane.

Začiatok je napísaný tak, aby nás ohúril, a práve to ma odradilo. Keď som sa ale dostala do deja, všetko bolo temnejšie a temnejšie a ja som uvažovala nad tým, koľko dní by mi ešte na knihu sadal prach a nezistila by som, že je dobrá. Vtedy som začala prevracať stránky a nezaujímalo ma, či je deň, alebo noc. Túžila som zistiť, o čo ide. Zaňuchala som niečo nadprirodzené – mala som z toho až zimomriavky – a bol to jasný Kingov štýl, ktorý ma obral o reč. Bude to zlovestné! Už som sa na to pripravovala. Šialenstvo v najšialenejšej forme. Ak toto autor nevyužije, tak je hlupák. A viete čo? Hlupákom bol. Mal toľko hororových možností, že ja som sa bála na ne čo i len pomyslieť a on to nechal ísť. Strašil ma bezvýsledne. Temnú atmosféru vytvoril iba preto, aby ju mohol podupať, zlikvidovať a aby za ňou čitateľ plakal. Vôbec som nepochopila, čo urobil na konci. Viem, že dielo nie je hororom, ale trilerom, no určite by mu pomohlo, ak by Alex nechal otvorený dej. Nie som fanúšik nedopísaných koncov, no tu by to bolo žiaduce, premyslené a veľmi zákerné. Ešte aj teraz sa teším, keď si spomeniem, ako som nad tým rozmýšľala ja. Vzápätí si však uvedomím, ako to ukončil autor a je po nadšení a dobrom pocite. Premrhal talent a jeho práca bola márna. To je vždy smutné.

V celej dedine vládlo ticho a nehybnosť.
Zavrel som bránu a zamieril späť do domu. Keď som prišiel k vchodovým dverám, svetlo z baterky v mojej roztrasenej ruke po nich splašene kmitalo.
Stuhol som, srdce sa mi znovu rozbúšilo.
Potom sa mi ruku podarilo upokojiť, a keď som svetlom začal prechádzať po lese a myslel pritom na buchot, ktorý som práve počul, naskočila mi husia koža.
A najmä keď som si vzápätí všimol značky, ktoré ostali na dverách.
(str. 120)

Temný priateľ mi dával pocit, že čítam nejakú novú Kingovku. Zbožňovala som prostredie príbehu, až kým sa to nezmyselne nepremrhalo a novovytvorené udalosti tomu nedali úplne iný charakter. Tuším, že spisovateľ nechcel čitateľov strašiť až do konca, no podľa mňa to veľmi zjemnilo knihu. Už mi nemala čo ponúknuť a to ma mrzí. Mala obrovský potenciál. Bolo tam niečo záhadné. Niečo, čo sa potom úplne vymazalo, a zostal len priemerný triler, ktorý dokáže napísať každý človek s trochou talentu. Rada by som si prečítala odlišný záver. Napokon som sklamaná z toho, ako to dopadlo. Je to síce zvláštne, lebo ja som bojko, ale viem, že hororové prvky, ktoré by boli aplikované vo väčšej miere, by tejto novinke iba prospeli. Teraz je však vhodná pre ľudí, ktorí sa radi boja, ale zároveň pre nich musí mať všetko racionálne vysvetlenie, pretože ak by to tak nebolo, už sa neboja tak radi ako na začiatku.  

Hodnotenie: 2,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.