nedeľa 8. novembra 2020

Hiro Arikawa - Zápisky cestujúcej mačky

Zápisky cestujúcej mačky Satoru miluje mačky viac ako čokoľvek na svete. Jedného dňa zachráni malého zraneného kocúrika. Pomenuje ho Nana. Od začiatku si padnú do oka a vznikne medzi nimi pevné priateľstvo.
Avšak po piatich rokoch bezproblémového spolunažívania sa musia rozlúčiť. Mladý muž pobalí seba aj kocúra a vydáva sa na cestu, aby mu našiel nový domov. Prečo to robí, keď ho má tak rád? Prečo si ho už nemôže nechať? Ani Nana to nechápe a nevie, čo to preňho znamená. S istotou vie len to, že nechce opustiť svojho pána. Nikdy a za žiadnych okolností.
Satoru nemieni ustúpiť. Nasadnú spolu do dodávky a cieľ výpravy je jasný: zistiť, u koho by mohol Nana bývať. Čaká ich veľké dobrodružstvo.
Tento „výlet“ je plný prekvapení a pohľadov do minulosti. Nakoniec dáva všetko dokonalý zmysel a ani jedno oko neostane suché.

Mám rada zvieratá a vždy si s radosťou prečítam, že o nich vyjde kniha. Táto sa mi zdala už na prvý pohľad milučká a môj šiesty zmysel ma neklamal. Na situácie v deji sa pozeráme očami kocúra, no niekedy aj on počúva príbehy iných ľudí, a preto disponujeme aj informáciami, ktoré nie sú mačacie. Keď nahliadneme do minulosti, dozvedáme sa, prečo sa Satoru rozhodol navštíviť práve tieto osoby s prosbou o pomoc. Vidíme, čo ich spája a rozdeľuje. Pomaly sa zoznamujeme so životom hlavného hrdinu prostredníctvom jeho spomienok s danými postavami. Dielo je veľmi dobre napísané. Maličkými krôčikmi sa približujeme k tomu, čo na nás čaká už od začiatku, ale stále sme v napätí, ako sa to skončí. Vieme, že Zápisky cestujúcej mačky pohnú naším svetom. Je to iba otázka času. Knihu nedostanete z hlavy. Ja sa k nej nepretržite vraciam.

„Mačka!“
No správne, máte postreh... A čo má byť? Vari ste ešte nikdy nevideli, ako mačka žerie svoje chrumkavé  mäsko?
„Aha... A práve sa kŕmi. No nie je krásna?“
„To teda je.“
Čože? Bláznivá dvojka! Ako by ste sa cítili vy, keby na vás niekto ukazoval prstom a vyrušoval vás pri obede? Ako si ho mám teraz vychutnať? Pripravili ste ma o všetok pôžitok! A to som práve dnes dostal kuracie prsia s príchuťou omáčky z morských plodov!

(str. 83)

Nana je veľmi inteligentný kocúr, ktorý vníma pocity ľudí a snaží sa ich analyzovať. Nie vždy to odhadne správne a vyhodnotí situácie úplne odlišne. Výsledkom sú jeho splašené reakcie. No tým pádom sa čitateľ dokáže vžiť do kože malého tvora, ktorý má vlastnú osobnosť a neposlúchne vás hneď alebo vôbec. Autorka opísala správanie mačiek vynikajúco. Myslím si, že ak by skutočne hovorili, presne toto by vraveli. Sú vznešené a nedajú sa zväzovať žiadnymi pravidlami. Niekedy sa na ľudí pozerajú ako na hlupákov. V tejto knihe zistíte, ako by ste sa k mačke nemali správať a čo by ste si mohli odpustiť. Každý chovateľ to pozná. Tieto zvieratá majú svoju vlastnú hlavu a robia iba to, čo chcú. Treba sa s tým zmieriť. Kocúr v diele vám to s radosťou objasní.

Príbeh je veľmi milý a dojemný. V týchto ťažkých časoch zahreje pri srdci. Z každej stránky sála fúzatá láska, ktorá je jemnučká ako mačacia srsť. Toto je určite knižný raj pre milovníkov mačiek. Čítala som to s takou radosťou, že ma to samu prekvapilo. Tušila som, že dej sa bude uberať neželaným smerom, no aj tak mi to nebránilo v tom, aby som si naivne myslela, že všetko bude v poriadku. Pomaly sa však začal prikrádať chlad, ktorý sa nedal ignorovať, a mňa z neho až zamrazilo. Moja bublina naivity razom spľasla. Stále to bola nádherná kniha, ale s príchuťou smútku, ktorý sa tam citlivo priplazil, a menil mi nálady. Zápisky cestujúcej mačky sú zápiskami života a to vám zlomí srdce. Plakala som ako malá. Bolo to milé, miestami zábavné, no aj plné reality, ktorá vás dokáže zničiť. Nevedela som, či chcem pokračovať, no vedela som, že napredovať musím, aj keď tuším, čo sa môže stať. Od prvej strany som si uvedomovala, že sa nad všetkým vznáša temný mrak.  

Zbierame spomienky z našich ciest a zároveň sa vydávame na ďalšie.
Pamätáme si tých, ktorí sa vydali na cestu pred nami, a budeme si pamätať aj tých, ktorí sa na ňu vydajú po nás.

(str. 295)

Spisovateľka napísala niečo, za čo sa nemusí hanbiť. Jej jemný a citlivý štýl dodal príbehu krásne čaro. Bolo vidieť, že má vzťah k tomu, čo vytvorila, a tak ani čitateľovi nerobilo problém, aby jej uveril každú vetu, ktorú si prečítal. Dielo malo úžasnú hodnotu a hneď od začiatku vedelo, čo nám musí povedať. Zobrazovalo prekrásne priateľstvo medzi zvieraťom a človekom a môže roztopiť nejednu ľadovú dušu. Získa si aj vás. Nebudete ľutovať ani to, že sa v ňom skrýva toľko protichodných pocitov, ktoré vás nenechajú na pokoji. Táto kniha je neobyčajne milučká a každý, kto si cení hodnotné príbehy, by si ju mal prečítať. Ešte dlho na ňu budem myslieť. Vyčarila mi úsmev na tvári, ale zároveň ma dohnala k slzám. Takto na človeka vplýva len kvalitná literatúra. 

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly