Tyll Ulenspiegel je muž, ktorý stratil všetko. Jeho príbeh sa odvíja na pozadí tridsaťročnej vojny a čitateľ sa nedokáže rozhodnúť, či je brutalita tejto udalosti horšia ako strasti hlavného hrdinu. Čo je utrpenie jedinca v porovnaní s utrpením sveta? A práve v tomto aspekte je sila. Áno, vojna je príšerná, no kniha je tak majstrovsky napísaná, že Tyllov osud prehlušuje krik, ktorý je schopná napáchať. Vnímame ju, uvedomujeme si celé politické dianie v dobe bojov, ale život hlavného protagonistu nás láka takým silným spôsobom, že nie je nič podstatnejšie. Zároveň však dokážeme oceniť historické vsuvky a fantáziu autora. Tieto dve veci sa prelínajú až do takej miery, že odrazu nevidíme rozdiel medzi faktom a fikciou. Je to ďalší diamant, ktorý mi skoro unikol.A prečo mi takmer unikol? Sama nepoznám pravý dôvod. Prosto som si tento skvost hneď nevšimla. Asi bol medzi záplavou nových kníh nevýrazný, a keď som sa naň lepšie zamerala, obálka bola taká všedná a nič nehovoriaca, že sa z nej stala šedá myš. Ničím ma nelákala. V tom som sa mýlila. Až keď som ju uvidela naživo, získala si moje srdce. Pozrite si tento článok na Albatrose a dôjde vám, že výrezy v obálke sú hotové umenie. Doteraz však neviem pochopiť, prečo som si, preboha, neprečítala ani anotáciu. To robím vždy, aj keď niečo navonok neoplýva krásou. Teraz išlo všetko mimo mňa a ja som sa tešila (vo svojej nevedomosti), že si radšej neprečítam žiadnu knihu, lebo by to mohol byť zase brak. Viac sklamania od Lindeni som nepotrebovala. Stále som rozmýšľala, či sa im pomenili ľudia, ktorí majú na starosti výber nových kníh, alebo som ja čoraz náročnejšia. Bola som zúfalá. S ničím som nebola spokojná. Kde sú diela ako Vášeň alebo Chlapec, ktorý patril moru? Je ťažké vyrovnať sa im, no ja som už veľmi potrebovala oddych od marketingových trikov, ktoré ma hnevali a tým pádom som strácala čas pri príbehoch, ktoré mi nemali čo ponúknuť.
Ako zastaviť čas?! Na druhej strane... Škriabe sa po hlave. Musel sa predsa niekedy dať do pohybu, veď ako by inak dospel do tejto chvíle? Obzerá sa okolo seba. Nemohlo uplynúť nekonečne veľa času. Takže predsa len musí mať niekde začiatok. Ale čo bolo predtým? Pred časom? Človeku sa až hlava zakrúti. Ako v horách, keď hľadí do rokliny.
(str. 34)
Na prvej stránke Tylla sa mi v mysli vynorila spojitosť. Bola tam taká istá atmosféra ako vo Vášni. Temná, magická, filozofická... Kniha mala hlavu a pätu. Nachádzali sa v nej múdre myšlienky, rozprávač bol čarovný, hypnotizoval a nechcel ma pustiť, až kým som neprečítala poslednú vetu. Jazyk je veľmi dobre zvolený. Odráža staršiu dobu, takže nebije do očí a dokonale zapadá do príbehu. Týmto chcem veľmi poďakovať prekladateľke a korektorke. Text je úžasnou čerešničkou na torte tohto skvostného diela. Všetko je dotiahnuté do detailov. Prepáčte, že ja som tu nepoužila žiadnu ukážku na potvrdenie mojich slov, no pokúšala som sa. Dopadlo to ale tak, že to bolo vytrhnuté z kontextu a nehodilo sa mi to do recenzie. Musíte si prečítať dielo. Vtedy to pochopíte a budete to (dúfam) zbožňovať ako ja.
Teraz prejdime k samotnému príbehu. Mal hĺbku. Počas čítania som musela rozmýšľať. Bol vytvorený veľmi premyslene. Vedel, čo nám chce povedať. Zaviedol nás do doby, v ktorej ešte ľudia verili na mágiu, kliatby a zlých duchov. No najväčšie zverstvá sa konali v Božom mene. Takto sa dokázali odôvodniť tie najhoršie skutky. Môžeme vidieť rozličné charaktery a rôzne osudy, no všetky spája Tyll. Bol veľmi zaujímavou postavou, ktorá pre mňa predstavovala hlavolam. Hrdina bol zákerný, podlý, raz taký a raz onaký. Netušila som, či ho mám rada alebo nie, no jeho životnú cestu som sledovala so zatajeným dychom. Každý má v sebe dobro a zlo, ale Tylla som buď ľutovala, alebo nenávidela. Moje sympatie k nemu kolísali. Uvedomovala som si však, že jeho správanie pramení z toho, čo prežil. Vyformovalo ho to do zvláštnej kreatúry, ktorá svojou krutosťou a ustavičným výsmechom nastavovala zrkadlo ľuďom, ktorí si to zaslúžili, ktorí v sebe mali niečo temné - niečo, čo nikomu nechceli ukázať. Niekto iný by si to vôbec nevšimol, no on áno. Preto bol nepriamym aktérom katastrof. Vždy dokázal ísť pod povrch a vyhrabať špinu ukrývajúcu sa hlboko v dušiach. Bol nebezpečný? Čiastočne áno. Bol stratený? Čiastočne nie. Cestu, po ktorej sa vydáme, si (možno nevedomky, ale vždy) volíme iba my sami. Stále vedel, čo robí. Zahrával sa s Bohom a diablom zároveň a uvedomoval si to. Jeho svet zotieral hranicu medzi mágiou a skutočnosťou tak bravúrne, že som mala zimomriavky. Bolo to desivé, rozprávkové, no na druhú stranu tiež reálne. Hranice tejto knihy neexistujú alebo sú veľmi pružné. Geniálne sa prispôsobujú zámerom autora. Daniel tam napchal toľko osôb a udalostí, že ak by bol čo i len trochu nešikovným spisovateľom, z celého diela by jačalo slovo hanba. Chvalabohu, toto sa nestalo. S akou dôstojnosťou autor začal, s takou aj skončil. Má môj rešpekt.
(str. 34)
Na prvej stránke Tylla sa mi v mysli vynorila spojitosť. Bola tam taká istá atmosféra ako vo Vášni. Temná, magická, filozofická... Kniha mala hlavu a pätu. Nachádzali sa v nej múdre myšlienky, rozprávač bol čarovný, hypnotizoval a nechcel ma pustiť, až kým som neprečítala poslednú vetu. Jazyk je veľmi dobre zvolený. Odráža staršiu dobu, takže nebije do očí a dokonale zapadá do príbehu. Týmto chcem veľmi poďakovať prekladateľke a korektorke. Text je úžasnou čerešničkou na torte tohto skvostného diela. Všetko je dotiahnuté do detailov. Prepáčte, že ja som tu nepoužila žiadnu ukážku na potvrdenie mojich slov, no pokúšala som sa. Dopadlo to ale tak, že to bolo vytrhnuté z kontextu a nehodilo sa mi to do recenzie. Musíte si prečítať dielo. Vtedy to pochopíte a budete to (dúfam) zbožňovať ako ja.
Teraz prejdime k samotnému príbehu. Mal hĺbku. Počas čítania som musela rozmýšľať. Bol vytvorený veľmi premyslene. Vedel, čo nám chce povedať. Zaviedol nás do doby, v ktorej ešte ľudia verili na mágiu, kliatby a zlých duchov. No najväčšie zverstvá sa konali v Božom mene. Takto sa dokázali odôvodniť tie najhoršie skutky. Môžeme vidieť rozličné charaktery a rôzne osudy, no všetky spája Tyll. Bol veľmi zaujímavou postavou, ktorá pre mňa predstavovala hlavolam. Hrdina bol zákerný, podlý, raz taký a raz onaký. Netušila som, či ho mám rada alebo nie, no jeho životnú cestu som sledovala so zatajeným dychom. Každý má v sebe dobro a zlo, ale Tylla som buď ľutovala, alebo nenávidela. Moje sympatie k nemu kolísali. Uvedomovala som si však, že jeho správanie pramení z toho, čo prežil. Vyformovalo ho to do zvláštnej kreatúry, ktorá svojou krutosťou a ustavičným výsmechom nastavovala zrkadlo ľuďom, ktorí si to zaslúžili, ktorí v sebe mali niečo temné - niečo, čo nikomu nechceli ukázať. Niekto iný by si to vôbec nevšimol, no on áno. Preto bol nepriamym aktérom katastrof. Vždy dokázal ísť pod povrch a vyhrabať špinu ukrývajúcu sa hlboko v dušiach. Bol nebezpečný? Čiastočne áno. Bol stratený? Čiastočne nie. Cestu, po ktorej sa vydáme, si (možno nevedomky, ale vždy) volíme iba my sami. Stále vedel, čo robí. Zahrával sa s Bohom a diablom zároveň a uvedomoval si to. Jeho svet zotieral hranicu medzi mágiou a skutočnosťou tak bravúrne, že som mala zimomriavky. Bolo to desivé, rozprávkové, no na druhú stranu tiež reálne. Hranice tejto knihy neexistujú alebo sú veľmi pružné. Geniálne sa prispôsobujú zámerom autora. Daniel tam napchal toľko osôb a udalostí, že ak by bol čo i len trochu nešikovným spisovateľom, z celého diela by jačalo slovo hanba. Chvalabohu, toto sa nestalo. S akou dôstojnosťou autor začal, s takou aj skončil. Má môj rešpekt.
Na javisku sú ľudia sami sebou, úplne pravdiví, celkom priehľadní.
V skutočnom živote nikto nevedie monológy. V ňom si každý necháva svoje myšlienky sám pre seba, v ňom sa nedá čítať z tváre, v ňom každý vlečie mŕtvu váhu svojich tajomstiev. Nikto nestojí osamote v izbe a nehovorí nahlas o svojich túžbach a obavách...
(str. 168)
Konečne som našla niečo, čo naozaj stálo za môj čas. Už som strácala vieru, že naďabím na príbeh, ktorý bude vyhovovať mojim vysokým štandardom. Tým, ktoré mi pokazia radosť z každého nového úlovku. Túto novinku som si vychutnala od začiatku do konca a som nesmierne rada, že Lindeni stále vydáva diamanty. Asi som si len zle vyberala. Je ťažké vytiahnuť si z tej kopy kníh tú pravú, preto vám poradím: Ak sa vám páčili diela ako Kvety pre Algernona, Chlapec, ktorý patril moru alebo Vášeň, tento počin je ďalší v poradí, na ktorý musíte upriamiť svoju pozornosť. Tyll je moja nová knižná láska. Je nádherný zvnútra aj zvonku.
V skutočnom živote nikto nevedie monológy. V ňom si každý necháva svoje myšlienky sám pre seba, v ňom sa nedá čítať z tváre, v ňom každý vlečie mŕtvu váhu svojich tajomstiev. Nikto nestojí osamote v izbe a nehovorí nahlas o svojich túžbach a obavách...
(str. 168)
Konečne som našla niečo, čo naozaj stálo za môj čas. Už som strácala vieru, že naďabím na príbeh, ktorý bude vyhovovať mojim vysokým štandardom. Tým, ktoré mi pokazia radosť z každého nového úlovku. Túto novinku som si vychutnala od začiatku do konca a som nesmierne rada, že Lindeni stále vydáva diamanty. Asi som si len zle vyberala. Je ťažké vytiahnuť si z tej kopy kníh tú pravú, preto vám poradím: Ak sa vám páčili diela ako Kvety pre Algernona, Chlapec, ktorý patril moru alebo Vášeň, tento počin je ďalší v poradí, na ktorý musíte upriamiť svoju pozornosť. Tyll je moja nová knižná láska. Je nádherný zvnútra aj zvonku.
Hodnotenie: 5/5
Mohlo by vás tiež zaujímať:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly