Henri obdivoval Napoleona. Dostal sa do jeho armády a zabíjal... Kurence. Nič iné, lebo bol milý mladý muž. Veril ale, že Napoleon robí veľké veci. Postupom času si začína uvedomovať, že bol zaslepený láskou k nemu. Ideály pohasli a stmavli. Osud ho zaveje do inej krajiny. Mätúcej, no čarovnej, v ktorej zistí, čo je to vášeň.V tom istom čase v Benátkach si Villanelle, dcéra gondoliera, po ktorom zdedila nohy s plávacími blanami, pokúša usporiadať život. Nie je to jednoduché, lebo chce mať niečo, čo nemôže vlastniť. Aby toho nebolo málo, niekto jej ukradol srdce a ona ho musí získať späť.
Zhodou náhod sa títo dvaja ľudia stretnú. Čo sa stane potom? Aký smer naberú ich životy? Bude to magické dobrodružstvo. Plné lásky a sklamania. Život má v sebe množstvo farieb. Takýto je aj nasledovný príbeh. Neviete, čo sa z neho môže vykľuť.
Oficiálna anotácia (ale aj tá moja) je napísaná veľmi šialene, aspoň z môjho pohľadu. No pravdivo popisuje situácie v deji. Zároveň je však kniha pravým opakom šialenstva. Toto nikdy nepochopím. Príbeh som nepovažovala za recesiu, preto ma to nelákalo. Nechcela som si to prečítať. Ani náhodou. Tušila som, že toto dielo nebude humorne ladené. Šialenstvo, ktoré je myslené smrteľne vážne, mi brnká na nervy. Dostala som však tip, že by sa mi mohlo páčiť. Niektorí to už čítali dávnejšie, lebo kniha je staršia (vyšla v origináli roku 1987) a dočkala sa aj českého prekladu. Po prečítaní som mala takéto myšlienky: Netuším, ako si budem teraz vyberať diela. Podľa čoho? Momentálne som na seba veľmi nahnevaná. Mala som v pláne ju ignorovať a napokon...
Chcela som vytvoriť samostatný svet, nemal to byť únik, ale zrkadlo, tajné zrkadlo, ktoré zostrí a znásobí možnosti skutočného sveta. Podržte ho a je tam vaša tvár, maskovaná časom a miestom, zmenená na druhú šancu?
Vášeň nie je historický román, je ním iba do tej miery, ako sú naše životy históriou.
Vášeň nie je romanca, je ňou iba do tej miery, ako sú životy nás všetkých poznačené mužmi a ženami, do ktorých sme sa zaľúbili...
Vášeň nie je historický román, je ním iba do tej miery, ako sú naše životy históriou.
Vášeň nie je romanca, je ňou iba do tej miery, ako sú životy nás všetkých poznačené mužmi a ženami, do ktorých sme sa zaľúbili...
Jeanette Wintersonová o Vášni
Spisovateľkin predslov a úvodné stránky boli tie okamihy, keď som si uvedomila, že som sa dostala do zajatia. Časť zo slov Jeanette vidíte prepísanú hore. Zaujala ma a musela som priznať, že možno je to na dobrej ceste. Viac som sa mýliť nemohla. Nebolo to len na dobrej ceste, príbeh si získal moje srdce a zaryl sa mi pod kožu. Po Algernonovi to bolo zas niečo magicky elektrizujúce, pravdivé, nádherné, smutné. Niečo, čo si žije svojím vlastným životom, aj keď dávno zatvoríte knihu. Vkráda sa vám do mysle, až napokon zistíte, že vám koniec vyrval srdce a vy sa iba bezradne prizeráte. Autorka vás prinúti hltať každé jej slovo, každú myšlienku, ktorú položí na papier, a potom vás nechá úplne zničených. No aj o tom je život. Musím sa spamätať.
Ako som už spomenula, kniha nie je vôbec hlúpa. Je geniálna. Hrá sa s históriou, s romantikou, všetko zázračne prepletá, no získa si vás najmä svojimi hlbokými myšlienkami. Nie je sladká, je kruto reálna. V niektorých častiach sa pohráva tiež so skutočným svetom, aby mohla v intervaloch prepustiť na slobodu krásnu fantáziu, ktorá na prvý pohľad situácie v deji zjemňuje, no nemali by ste tomu uveriť. Jeanette tuší, čo robí a čo sa ešte chystá vykonať. Všetko má vopred premyslené. Rozprávkový podtón zasiahne to správne miesto a potom sa dej rozvíri. Presne vie, čo nám chce povedať. Jej rukopis je majstrovský. Dokáže preniknúť do ľudskej duše a nechať nás napospas pocitom – vlastným, okolia, celej spoločnosti. Je to živel, ktorý sa nedá zastaviť a my ani nechceme, aby sa zastavil. Jej rozprávačský talent tiež nemožno zaprieť. Je to príbeh, ktorý vás opantá a nechá vás uvažovať. Vášeň je nasiaknutá, ba presiaknutá múdrymi myšlienkami, peknými úvahami o dobre a zle, ale to neprekáža. Nerobí sa to nasilu. Všetko sa objavuje v správnom čase. S citom. Je to nevtieravé. V konečnom dôsledku však jemne, no s určitou nástojčivosťou pôsobí na čitateľa. To sa mi páčilo. Bez nátlaku, ale rázne.
Ako som už spomenula, kniha nie je vôbec hlúpa. Je geniálna. Hrá sa s históriou, s romantikou, všetko zázračne prepletá, no získa si vás najmä svojimi hlbokými myšlienkami. Nie je sladká, je kruto reálna. V niektorých častiach sa pohráva tiež so skutočným svetom, aby mohla v intervaloch prepustiť na slobodu krásnu fantáziu, ktorá na prvý pohľad situácie v deji zjemňuje, no nemali by ste tomu uveriť. Jeanette tuší, čo robí a čo sa ešte chystá vykonať. Všetko má vopred premyslené. Rozprávkový podtón zasiahne to správne miesto a potom sa dej rozvíri. Presne vie, čo nám chce povedať. Jej rukopis je majstrovský. Dokáže preniknúť do ľudskej duše a nechať nás napospas pocitom – vlastným, okolia, celej spoločnosti. Je to živel, ktorý sa nedá zastaviť a my ani nechceme, aby sa zastavil. Jej rozprávačský talent tiež nemožno zaprieť. Je to príbeh, ktorý vás opantá a nechá vás uvažovať. Vášeň je nasiaknutá, ba presiaknutá múdrymi myšlienkami, peknými úvahami o dobre a zle, ale to neprekáža. Nerobí sa to nasilu. Všetko sa objavuje v správnom čase. S citom. Je to nevtieravé. V konečnom dôsledku však jemne, no s určitou nástojčivosťou pôsobí na čitateľa. To sa mi páčilo. Bez nátlaku, ale rázne.
Mosty sú miestom, kde sa ľudia stretávajú. Neutrálnym miestom. Neformálnym miestom. Na mostoch sa stretávajú nepriatelia a končia tam svoje hádky. Jeden prejde na druhú stranu, druhý sa nevráti. Pre milencov sú mosty možnosťou, metaforou ich nádejí. A obchodovanie s tajným tovarom? Kde inde, ak nie na moste v noci?
Sme národ filozofov, vieme, čo je chamtivosť a túžba, držíme za ruku diabla i Boha. Ani jedného nechceme pustiť. Tento živý most je pokušením pre všetkých, môžete tu stratiť svoju dušu alebo ju nájsť.
(str. 60)
Dejová línia zaváňa časmi minulými, lebo sa v nich aj odohráva a to som zbožňovala. Stretávame tu ženu a muža. Každý z protagonistov žije v odlišnom prostredí, každý má rozdielny pohľad na svet, no oboch ovládajú pocity, túžba... Raz je rozprávačom Henri, raz Villanelle. Vidíme tu krutosť, vypočítavosť, nevinnú lásku, nádherné priateľstvá, ale aj smútok, no úvahy postáv nám vždy povedia, že čítame Vášeň. Aj keď rozmýšľajú o nej, prichádzajú na viac záverov. Romantická časť je teda viditeľná, no nevyrušuje, a tak sa môžete úplne sústrediť na filozofickú stránku diela. Všetky aspekty sa dávkujú rozumne. Nič sa nepreháňa. Cítiť tam úžasnú rovnováhu. Autorka vie, kedy pridať do deja to a ono, aby bol čitateľ spokojný a aby si príbeh dokázal užiť naozaj každý. Aj postavy, ktoré sa v deji nachádzajú, sú rôznorodé a ich činy v určitých situáciách schvaľovať nebudete, no patria tam presne tak, ako my patríme do skutočného sveta. Myslím si, že toto je kniha pre všetkých. Môj osobný názor je ten, že každý človek si v nej niečo nájde a nakoniec bude rád, že si ju prečítal.
Teraz si myslím, že byť slobodný neznamená byť mocný alebo bohatý ani vážený či oslobodený od povinností, ale byť schopný milovať. Milovať niekoho tak veľmi, až na okamih zabudnete na seba, znamená byť slobodný.
...........................
My ľudia sme vlažní a naša túžba po slobode je túžba po láske. Keby sme mali odvahu ľúbiť, necenili by sme si vojnové činy.
(str. 152)
Rokmi som sa naučila, že výnimočné diela v čitateľovi zanechajú prázdnotu, dieru. Otrasú vami, vaším pohľadom na ľudí, na svet, na seba samého. Vášeň vo mne nechala kráter. Zaryla sa mi do srdca a bezcitne mi ho vytrhla a pošliapala. Museli by ste byť bezcitní, ak by vo vás tento počin nevyvolal žiadne pocity. Keď si iba pomyslím, že som sa mu skoro vyhla, tak som na seba nahnevaná. Veľmi pekne ďakujem za knižný tip, ktorý som dostala. Z knihy, ktorá sa mi podľa anotácie zdala šialená, sa stalo niečo iné – ďalší diamant, ktorý mi bude svietiť v poličke. Je vynikajúca, výnimočná, len potrebuje, aby jej dali ľudia šancu ukázať, čo sa na jej stránkach skrýva.
Sme národ filozofov, vieme, čo je chamtivosť a túžba, držíme za ruku diabla i Boha. Ani jedného nechceme pustiť. Tento živý most je pokušením pre všetkých, môžete tu stratiť svoju dušu alebo ju nájsť.
(str. 60)
Dejová línia zaváňa časmi minulými, lebo sa v nich aj odohráva a to som zbožňovala. Stretávame tu ženu a muža. Každý z protagonistov žije v odlišnom prostredí, každý má rozdielny pohľad na svet, no oboch ovládajú pocity, túžba... Raz je rozprávačom Henri, raz Villanelle. Vidíme tu krutosť, vypočítavosť, nevinnú lásku, nádherné priateľstvá, ale aj smútok, no úvahy postáv nám vždy povedia, že čítame Vášeň. Aj keď rozmýšľajú o nej, prichádzajú na viac záverov. Romantická časť je teda viditeľná, no nevyrušuje, a tak sa môžete úplne sústrediť na filozofickú stránku diela. Všetky aspekty sa dávkujú rozumne. Nič sa nepreháňa. Cítiť tam úžasnú rovnováhu. Autorka vie, kedy pridať do deja to a ono, aby bol čitateľ spokojný a aby si príbeh dokázal užiť naozaj každý. Aj postavy, ktoré sa v deji nachádzajú, sú rôznorodé a ich činy v určitých situáciách schvaľovať nebudete, no patria tam presne tak, ako my patríme do skutočného sveta. Myslím si, že toto je kniha pre všetkých. Môj osobný názor je ten, že každý človek si v nej niečo nájde a nakoniec bude rád, že si ju prečítal.
Teraz si myslím, že byť slobodný neznamená byť mocný alebo bohatý ani vážený či oslobodený od povinností, ale byť schopný milovať. Milovať niekoho tak veľmi, až na okamih zabudnete na seba, znamená byť slobodný.
...........................
My ľudia sme vlažní a naša túžba po slobode je túžba po láske. Keby sme mali odvahu ľúbiť, necenili by sme si vojnové činy.
(str. 152)
Rokmi som sa naučila, že výnimočné diela v čitateľovi zanechajú prázdnotu, dieru. Otrasú vami, vaším pohľadom na ľudí, na svet, na seba samého. Vášeň vo mne nechala kráter. Zaryla sa mi do srdca a bezcitne mi ho vytrhla a pošliapala. Museli by ste byť bezcitní, ak by vo vás tento počin nevyvolal žiadne pocity. Keď si iba pomyslím, že som sa mu skoro vyhla, tak som na seba nahnevaná. Veľmi pekne ďakujem za knižný tip, ktorý som dostala. Z knihy, ktorá sa mi podľa anotácie zdala šialená, sa stalo niečo iné – ďalší diamant, ktorý mi bude svietiť v poličke. Je vynikajúca, výnimočná, len potrebuje, aby jej dali ľudia šancu ukázať, čo sa na jej stránkach skrýva.
Hodnotenie: 5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly