Isaac Asimov - Nadácia

Nadčasová klasika ukazujúca nám, aké je ľahké manipulovať človekom, keď pociťuje strach a neistotu a ako sa zlé rozhodnutia a nepoctivé úmysly zastierajú vierou. Fakt, že ľudia vždy počúvnu autoritu, je zneužívaný. Môžeme tiež vidieť, ako sa určitý systém pravidiel využíva na zamaskovanie skutočných cieľov. Všetko sa pretvára nebadane, až napokon neviete, kedy sa to pokazilo.

Impérium je veľmi silné a v galaxii nie je nikto, kto by predpokladal jeho kolaps. Až na jedného človeka – zakladateľa vednej disciplíny, ktorá sa nazýva psychohistória. Pomocou nej predpovedá neblahé zmeny v systéme a rozhodne sa ich neprehliadať, skôr ako bude neskoro. A tak Hari Seldon vytvorí na odľahlom mieste útočisko pre najväčších géniov, ktoré nesie pomenovanie Nadácia. Má zachrániť vedomosti ľudstva a skrátiť roky chaosu – iba zmierniť, lebo odvrátiť sa úplne nedajú.

Veľmi som sa na knihu tešila. Klasiky, ktoré nám majú čo povedať aj v dnešnej dobe, milujem. Stará klasika, ktorá nepôsobí vôbec staro a získala si srdcia čitateľov, ako napríklad Kvety pre Algernona (vedeli ste, že ju musím spomenúť), si vždy získa aj moje srdce a Lindeni je moje top vydavateľstvo. Čo by sa mohlo pokaziť? Táto otázka je zákerná, lebo človek ju vysloví vtedy, keď si myslí, že sa nič nepokazí... Vtedy už máte istotu, že sa niečo nepekne zvrtne zlým smerom. Neočakávala som však, že to bude takéto. Som fanúšičkou sci-fi, no Nadácia je podľa mňa zle napísaná. Áno, teraz ma asi v myšlienkach všetci škrtíte, ale je to môj názor. Netuším, prečo sa mi príbeh nepáčil (klamstvo, viem presne, prečo sa mi nepozdával) a prečo som v ňom našla viac chýb ako dobrých vecí. Nejdem proti tým, ktorí si dielo vychutnali, chcem len napísať vlastný názor. Nechcem útočiť, iba vám vysvetliť, prečo to nie je moja šálka kávy. Budem sa snažiť byť mierna, ale niektoré skutočnosti sa nedajú vysvetliť bez istých prirovnaní. Vopred sa ospravedlňujem. Som sklamaná a zmätená. Čítala som inú knihu ako ostatní? Len tak by sa to dalo objasniť. Len tak by to bolo logické...

Nadácia je povinná pomáhať všetkým národom, ktoré od nej žiadajú vedeckú asistenciu. Vysoký idealizmus nadačnej vlády a ušľachtilé morálne ciele zakladateľa Hariho Seldona neumožňujú zvýhodňovať niektoré celky na úkor iných.
(str. 7)

Dielo sa číta veľmi ľahko. Nebojovala som s ním. Naozaj je napísané výborným jazykom, ktorý nenudí a čitateľ má dojem, že sa tam stále niečo odohráva. To je stopercentná pravda. Neuveríte, akým tempom to napredovalo. Až takým závratným, že autor divoko preskakoval udalosti a ja som rozmýšľala, či sa mi to náhodou nezdá. Čoraz viac som sa na knihu sústredila, no výsledok bol rovnaký: neprestajne som bola o čosi ukrátená. Najprv som si myslela, že mám chybnú knihu, ktorá nemá normálny počet strán. No nepotvrdilo sa to, kniha bola nepoškodená. Prečo ale neviem, čo sa tu deje? Spisovateľ prosto nedokázal premyslieť to, čo chcel napísať, tak to sekal, aby sa s tým nemusel trápiť. To je jediné vysvetlenie, ktoré momentálne dokážem poskytnúť. Dlho som nad tým rozmýšľala a dospela som iba k tomuto záveru. Počin má ambíciu byť prepracovaný, ale Asimovi nestačili sily. Dobre, to by sa dalo ešte, s prižmúrením oboch očí, akceptovať, no keď do deja prichádzajú nové postavy, ktoré sa tvária tak, akoby sme ich mali dávno poznať, tak to je už divné. Žiadne vysvetlenie, premávajú sa tam, akoby to nebolo nič nezvyčajné. A nám to nemá byť podozrivé? Akoby ste prišli na oslavu, ktorá sa má o päť minút skončiť. Snažíte sa zapojiť do prebiehajúcich rozhovorov, ale nikto nemá snahu zopakovať vám, čo už raz  povedal, takže predstierate, že všetkému rozumiete. Modlíte sa, aby si nikto nevšimol, že netušíte, o čom je reč. Nazdávate sa ale, že možno niečo pochytíte z kontextu viet, no to vás ešte viac zmätie. Presne takto som sa cítila pri čítaní Nadácie. Bola som mimo, no tvárila som sa, že to dáva zmysel, lebo ostatní čitatelia ju chápu. No v recenzii zahadzujem strach a prehlasujem, že som ju vážne nepochopila. Posolstvo možno áno, ale iné veci okolo toho nie.

Viem, že opisy sa vždy píšu najhoršie a autori ich nemajú v láske, no nemôžete iba tak povedať, že sa vám nepáčia a vôbec ich do knihy neumiestniť. Teda, teraz Asimovi krivdím, občas nás potešil. Na začiatku som si myslela, že to bude nádejné, no autora to veľmi rýchlo prestalo baviť a hádzal nám len omrvinky, ktoré nezvládali pokryť nároky takého zložitého žánra, akým sci-fi zaručene je. Potrebovala som viac, aby som si jeho svet, ktorý vytvoril pozoruhodne (avšak nevedel mi ho priblížiť), dokázala predstaviť. Najzaujímavejšie sa mi zdali výňatky z vymyslených článkov, ktoré mi čo-to objasnili a vďaka nim som bola aspoň trochu v obraze. Oboznamovali ma s tým, ako funguje spoločnosť v čase tohto románu. Síce to boli krátke články, ale povedali mi viac ako táto kniha. Smutná pravda.

„Násilie,“ odsekol mu Hardin, „je posledným útočiskom neschopných. Rozhodne však nemám v úmysle postaviť im slávobránu a oprášiť najlepší nábytok, aby si ním mohli poslúžiť.“
(str. 90)
 

Rozumela som tomu, čo nám Nadácia chcela povedať a behal mi mráz po chrbte. Je to aktuálne aj v dnešnej dobe. Stále to bude aktuálne, ak my, ľudia, nezmeníme prístup k životu a správanie, ktoré je v nás už veky zakorenené. Je to výborný príbeh, ktorý má čo ponúknuť, ale spracovanie je také lenivé, až mi z toho puká srdce. Spisovateľ neprejavoval snahu to čitateľovi uľahčiť. Jednoducho písal a niektoré veci nedal na papier – zostali iba v jeho hlave, takže text pôsobil veľmi chaoticky a ja som sa v tom strácala. Nepoznala som súvislosti, lebo nám skoro žiadne neposkytol. Skákal ako divý. Preskočil zopár desaťročí a neprekážalo to. Jemu to neprekážalo. Menil čas a postavy bez upozornenia. Boli z toho úseky, ktoré dohromady nedávali zmysel. Možno si myslel, že vieme všetko, čo potrebujeme, ale nikto nevie, ako premýšľal a to, čo sa jemu zdalo logické, sa nám nemusí, pretože nedisponujeme rovnakými myšlienkami, aké mal on. To on mal dotvoriť príbeh, ktorý vytvoril. Ja som tápala. Z diela mám zmiešané pocity, ale už teraz viem, že si pokračovanie neprečítam. Prvý diel mi skutočne stačil.

Hodnotenie: 2/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.