Amor Towles - Pravidla zdvořilosti

Katey a Eve sú nerozlučné kamarátky, ktoré sa snažia prežiť vo veľkomeste s malou sumou peňazí. Zhodou náhod narazia na bohatého bankára Tinkera, ktorý im ukáže úplne nový svet obalený v bohatstve. Pre dievčatá sú to magické chvíle. Ich výlety do „lepšej“ spoločnosti im zatemnia rozum, a tak sa z kamarátok stávajú rivalky. Ktorej sa podarí získať si jeho srdce a žiť v prepychu? Vtedy sa ukáže ich pravá tvár.
Zrazu začínajú rozmýšľať inak. Menia sa priority aj pohľad na život. Čo všetko môže spôsobiť jedno nevinné stretnutie? Aký reťazec udalostí sa tým odštartoval? Neverili by ste, čo sa prihodí. Jeden človek im prevrátil život hore nohami. Už nikdy nebudú žiť tak ako predtým. Otvorili veľmi lákavé dvere. No nie je to iba pozlátka?

Odvtedy, čo som si prečítala Džentlmena v Moskve, som si chcela prečítať aj ďalšie autorove knihy. Ešte chvíľku som čakala na náš preklad, a keď som zistila, že čakanie je momentálne zbytočné, kúpila som si Pravidla zdvořilosti v češtine. Tento jazyk mi problémy nerobí, no túto knihu som túžila mať v slovenčine. Ani neviem prečo. Prosto to bol len pocit. Ak by som ale vedela, čo viem po prečítaní, dlho by som veru nečakala a ani sa tak veľmi netešila. Príliš ma to sklamalo. Od začiatku sa mi to zdalo zvláštne, no potrebovala som vedieť viac, tak som pokračovala v čítaní.

Vrátil se sluha s mým kabátem. Poděkovala jsem a až přiliš pozdě si uvědomila, že jsem se mu stejně jako studentíci na začátku večera nepodívala do očí.
(str. 214)

Amor vie písať. To vieme všetci. Dokázal to aj tu. Nádherne opísal atmosféru tridsiatych rokov. Na chvíľu sme sa ocitli v inej dobe. Toto mu vytknúť nemôžem. Jeho rukopis bol badateľný. No o pár stránok boli už opisy nedostačujúce a začínali ma nudiť. Dynamika príbehu tiež nenasvedčovala tomu, že je to on. Označila by som to za fádne, aj keď mi to láme srdce. Neverila by som, že po jednej úžasnej knihe je ďalšia horšia. Viem, že táto je staršia ako Džentlmen (toto je jeho prvý literárny počin), ale slepo som verila, že spisovateľ sa už úžasný narodil. Mýlila som sa. Stále tomu neverím. Pravidla zdvořilosti majú pekné myšlienky, no musíte ich dolovať z hĺbky, aj keď sa vám možno zdá, že je všetko plytké. Je to taký paradox. Človek by si nemyslel, že príbeh má nejakú hĺbku, keďže pôsobí tak povrchne. Dej sa sústreďuje na smotánku a dve mladé ženy, ktoré sa chcú vymaniť zo svojich životov. Mieria vyššie. Sú ambiciózne a vedia, čo chcú. Má to však svoje úskalia, takže vtedy sa čitateľ dočká hodnotných myšlienok a závažných situácií. Ale tie sa znovu pochovajú pod povrchné rozhovory, ktoré postavy vedú. Na prvý pohľad sa ale zdajú podstatné. Až keď prečítate viac stránok, uvedomíte si, že sa stále točia okolo túžby niekam sa dostať.

Postavám bolo všetko ľahostajné. Áno, pochopila som, čo tým chcel autor naznačiť, ale nezáujem protagonistov sa preniesol aj na mňa. V príbehu sa riešili vzťahové problémy bohatých. Všetci si to dokáže predstaviť. Na scéne sa objavujú aj pravidlá zdvorilosti, ktoré by sa mali v spoločnosti dodržiavať a toto správanie ovplyvňuje situácie v deji. Pre mňa je to až príliš škrobené. Nevedela som, že sa bude kniha uberať týmto smerom. Chýbalo tomu srdce. Akoby som čítala o ctižiadostivých ženách, ktoré sú zamerané na peniaze, a o nič iné nešlo – ani im, ani spisovateľovi. Nádych dávnej doby bol však stále prítomný, tak som verila, že ma aspoň tento aspekt nadchne. Na chvíľku mi to stačilo. Najprv som si myslela, že to bude rovnako čarovné ako Veľký Gatsby, ale vôbec to také nebolo. Tu boli city tlmené, akoby ich Towles nechcel úplne rozvinúť. Kĺzali sa po povrchu a nezaryli sa mi pod kožu. To spôsobilo, že som si dielo nedokázala obľúbiť a nevryje sa mi ani do mysle.

Dovolte mi rychlé odbočení: Pokud se ve chvílích zjitřených emocí, ať už je spustil hněv, závist, ponížení nebo zášť, chystáte říct něco, co vám uleví, pak byste to pravděpodobně říkat neměli. To je jedna ze zásad, ktoré jsem se v životě naučila. A můžete si jí klidně nechat, protože mně je k ničemu.
(str. 270)

Bolo to jedno veľké sklamanie. Džentlmenovi nesiaha ani po päty. Tento príbeh je príliš plytký. Pociťovala som nechuť ho dočítať. A ani by som nemusela, keďže som si ho kúpila, no dúfala som, že sa to zmení a autor ma znova očarí. Zistila som však, že spisovateľom sa človek stáva, nerodí sa ním. Katastrofa. Iba v niektorých momentoch som zachytila Amorov podpis, ktorý mi prezrádzal, že je to vážne on. Ak ste si obľúbili Džentlmena, toto by pre vás nemuselo byť to pravé orechové. Radšej znížte svoje očakávania, aby ste neboli rovnako sklamaní ako ja. Ak sa vám to predsa len bude páčiť, aspoň z toho budete mať väčšiu radosť. Mňa by ale tento román dokázal odradiť. Towles by bol na mojom zozname Už nikdy!, lebo ma nudil. Nechápem to. Asi sa už na každú knihu budem pozerať individuálne a každému spisovateľovi dám aj druhú šancu. Po tomto fiasku s diamantom a brakom určite.

Hodnotenie: 2/5