Amor Towles - Džentlmen v Moskve

Jedna izbička. Jeden veľký životný príbeh. Človek s veľkým srdcom. Uväznený v hoteli Metropol.
Boľševici ho odsúdili na celoživotné domáce väzenie. Vraj je hrozbou pre novú spoločnosť, pretože je aristokrat.
Gróf si teda musí zbaliť veci a všetok svoj majetok umiestniť do maličkého priestoru, kde sa ledva pohne. Poníženie je zavŕšené.
Chcú zlomiť jeho ducha, no podarí sa im to? Tento človek si nájde veľa priateľov, ktorí ho v ťažkých situáciách podržia nad vodou. Z dlhej chvíle odhaľuje záhady hotela, ale aj ľudí, ktorí v ňom pracujú a žijú.

Ďakujem vydavateľstvu, že vydalo túto knihu, pretože som sa o ňu začala zaujímať až vtedy, keď som videla edičný plán. O jej existencii som vôbec netušila, ale zdalo sa mi, že stojí za prečítanie. Bola som zvedavá, ako veľmi pracuje autorova fantázia, pretože pred otvorením diela som zistila, že hlavná postava je čisto vymyslená. Je dobré, že som si to najprv overila, lebo hrdinovia diela sú takí uveriteľní, že by som si nad tým stále lámala hlavu. Nedalo by mi to pokoj a nedokázala by som sa úplne sústrediť, až kým by som sa nedopátrala k pravde.

Už som čítala knihy, ktoré sa odohrávali v jednom prostredí. Ak vás dokáže takýto dej zaujať, je to znak, že spisovateľ je naozaj umelec. Džentlmen v Moskve vás presvedčí o tom, že aj umenie sa dá ešte povýšiť na novú úroveň. Hotel, v ktorom bol väznený gróf, nie je ničím zvláštny. Dušu mu vdýchnu len zaujímavé osoby, ktoré sa tam pohybujú. Majú svoju minulosť, životy a stret s hlavným protagonistom vždy odhalí ich skutočnú tvár. Je to ako v skutočnosti; ľudia sú dobrí, ale aj zlí. Príbeh nám ukáže rôzne odtiene. Nájdete v ňom priateľstvo aj nepriateľstvo, lásku, smútok, hnev... Na všetko však dozerá láskavý rozprávač, bdejúci nad osudmi svojich hrdinov a ochotný kedykoľvek objasniť čitateľom súvislosti.

Neprestajne dávame zbohom svojim blízkym a nádejame sa, že sa nám čoskoro ozvú. Oveľa zriedkavejšie sa však lúčime s našimi najmilšími vecami, a keď už k tomu príde, je to mimoriadne trpká skúsenosť. Časom si totiž začneme ceniť veci viac než priateľov. Napriek výdavkom a nepohodliu ich prenášame z miesta na miesto, oprašujeme, leštíme a hrešíme deti, ak sa pri nich nepozorne hrajú. Vkladáme do nich spomienky, a tie im v našich očiach zvyšujú hodnotu. Myslíme na to, ako sme sa schovávali v skriniach, ktoré svietniky zdobili stôl na Štedrý večer, akou vreckovkou si utierala oči a tak ďalej, až napokon uveríme, že nám poskytnú útechu, keď stratíme svojich drahých.
Lenže veci takú moc nemajú.
(str. 23)

Dejová línia je nádherne smutná. Pohltia vás emócie. Ja som sa smiala cez slzy. Pozeráme sa na človeka zavretého v hoteli. Je to nezvyčajné a trošku pritiahnuté za vlasy, no ubezpečujem vás, že reálnosť je to posledné, čo budete analyzovať. Počas čítania Džentlmena zabudnete na okolitý svet. Budete v tom istom hoteli ako gróf, prežívať situácie spolu s ním. Smiať sa na jeho názoroch (stará škola je stará škola) a smútiť nad tým, čo všetko stratil a ľutovať ho, lebo sa dostal do tejto bezvýchodiskovej situácie.

Hlavný hrdina je ľudský, na nič sa nehrá, nevie len pochopiť, že už nemá takú moc, ako kedysi. Nie je nadutec. Je ten typ človeka, ktorého si musíte obľúbiť. Preto vás jeho príbeh môže tak veľmi zasiahnuť. Vyzerá to s ním všelijako a ja som so zatajeným dychom sledovala, ako plynú roky a on... Je to skľučujúce. Ako sa to uzavrie? Zaujímalo ma iba jediné; nájde šťastie? Odíde z tej malej izbičky? A ak áno, kam povedú jeho prvé kroky na slobode? Môj plač sa nedal zastaviť. Vypudila som z mysle, že niečo je výmysel autora. Myslím si, že každý čitateľ zabudne na to, že číta fikciu prepletenú s históriou (dosadenou a upravenou kvôli spisovateľskému zámeru). Je to tak geniálne napísané, že by som sa čudovala, ak by sa to niekomu nepozdávalo.

„Kam sa podeli?“ spýtala sa bez pozdravu.
„Prepáčte, ale kto?“
Predklonila sa, aby ho lepšie videla.
„Predsa vaše fúzy.“
Gróf nemal veľa skúseností s deťmi, no vedel, že by nemali len tak pricupkať k neznámemu človeku, vyrušiť ho pri jedle a vypytovať sa na jeho výzor. Vari už dnešnú mládež neučia nestarať sa do cudzích?
„Odleteli do južných krajín ako lastovičky,“ odvetil gróf.
Na ukážku kývol rukou, akoby mával krídlami – a zároveň dal dievčinke najavo, že sa môže vzdialiť.
Malá spokojne prikývla.
„Aj ja v lete odcestujem.“
Gróf sklonil hlavu – akože jej blahoželá.
„K Čiernemu moru,“ dodala.
Vzápätí si sadla na prázdnu stoličku.
„Chceš sa ku mne pridať?“ spýtal sa.
Namiesto odpovede sa pohodlne pomrvila a vyložila si lakte na stôl. Na krku mala zlatú retiazku s príveskom. Gróf sa s nádejou zahľadel na jej vychovávateľku, no tá sa celkom pohrúžila do knihy.
(str. 44)

Džentlmen v Moskve výborne vykresľuje charaktery ľudí. Rozprávačov láskavý prístup zaručuje, že sa stanete viac empatickými. Knihu budete čítať, až kým ju nedočítate (úplne zabudnete na čas) a potom sa nahneváte, že bola príliš krátka. To píšem z vlastnej skúsenosti. Niektoré postavy boli také zaujímavé, že by si zaslúžili svoj samostatný príbeh. Toto je hodnotný titul. Od prvej stránky som chcela vedieť, ako sa  skončí, no zároveň som nechcela koniec. Ak si túžite prečítať niečo, nad čím budete musieť premýšľať, niečo, čo zároveň ponúka posolstvá a krásne myšlienky, túto knihu by ste si mali hneď uchmatnúť.  

Hodnotenie: 5/5

Za poskytnutie e-knihy veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

  Knihu si môžete objednať napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.