Ken Follett - Krajina slobody

Román, ktorého dej je umiestnený do 18. storočia, mapuje spoločenské pomery v tejto dobe. V časoch, keď človek znamenal menej než málo a ľudia boli majetkom ďalších ľudí, sa jeden nebojácny muž ozval. Malo to však svoje následky. Nezostal nepotrestaný.
On ale sníva o inom živote. O tom, ako ujde zo Škótska a bude pracovať na vlastnej pôde. Takej, ktorú by mohol nazvať svojou.
Získava spojenca. Je ním aristokratka Lizzie Hallimová, ktorá sa nebojí nikoho a ničoho a je ochotná bojovať za svoju pravdu. Je iná ako väčšina žien. Je tvrdohlavá, zvedavá a nepáči sa jej, ako musia žiť niektorí ľudia. Život v neľudskej spoločnosti ju ubíja. Pokúša sa vzoprieť názorom ostatných. Takto by sa nemala správať mladá žena s postavením. Robí len to, čo uzná za vhodné. No niekedy sa dostáva do pasce svojich predstáv o fungovaní sveta.
Aj keď sa najprv zdá, že útekom sa Mackove problémy končia, nebude to také jednoduché. Dostáva sa do ďalších situácií, ktoré súvisia s obhajovaním práv a slobôd.

Čo to bolo? Netuším, no keď som mala pocit, že knihe chcem zakývať na rozlúčku už od strany osemnásť a nikdy sa k nej nevrátiť, bolo to veľmi kritické. Myslela som si, že si prečítam niečo hodnotné, pretože Tatran vie, ako priviesť na trh kvalitu. Posledný rok vydávali samé úžasné diela a ja sa teším, že im ide karta. Preto som nebola pri výbere obozretná. Anotácia mi dávala vedieť, že toto je ďalší srdcervúci príbeh, a také ja zbožňujem. Obsah na prebale pre mňa nebol hrozbou, no mal byť. Musím priznať, že náznaky romantiky tam boli, no nevenovala som tomu pozornosť. Romantika je všade. Rozhodujúce je ale, ako ju dokáže spisovateľ vsadiť do deja, aby sa nenarušila štruktúra a povaha jadra príbehu.

Lizzie si zložila hlavu na jeho hruď. „Samozrejme, že teraz si ho už nemôžem vziať.“
„Pretože...“
Zahľadela sa mu priamo do očí. „Pretože si vezmem vás, či nie?“
Nechcelo sa mu veriť, že to vyslovila. „Teda... isteže!“
„Nechceli ste sa ma vari opýtať presne na to?“
„Vlastne áno. Presne na to!“
„Tak vidíte. Všetko je jasné. A môžete ma opäť pobozkať.“
(str. 89)

Bolo úplne nepodstatné, že sa v deji odohrali hrozné situácie. Časom som sa stala rezistentnou, pretože keď už po tisíci raz dúfate, že sa príbeh zmení a nechá tú príšerne slizkú a sladkú zložku za sebou, romantika vstane z mŕtvych a je dominantnejšia ako kedykoľvek predtým - akoby chcela všetko zničiť buldozérom. Prvotnú myšlienku a potenciál zahrabala niekoľko metrov do zeme, kde si zatiaľ hnijú spolu s hodnotami celého príbehu. Občas zacítime ich prítomnosť, no romantika zoberie osviežovač vzduchu a úspešne zahladí všetky stopy. To ona rozhoduje, akým smerom sa bude dej uberať. Smutné. Čakala som, že historické udalosti sa vyzdvihnú a prinútia nás uvažovať, súcitiť, a všetko ostatné sa odsunie nabok. Bolo to úplne naopak. Som z toho sklamaná. Prečo sa takáto hodnotná téma tak trestuhodne premrhala? „Vďačiť“ môže naivným, neskutočne teatrálnym postávam a zápletke, ktorá je akoby vystrihnutá z románu pre ženy (pozrite si prvú ukážku). Postupne to nabralo iné rysy. Vtedy som mala už naozaj pocit, že čítam erotický román.

Prvotná idea bola načrtnutá dobre a bol by to počin, pri ktorom by som dokázala plakať, ak by však nebol tak hlúpo (a tiež sladko) napísaný. Ken Follett svojím spisovateľským štýlom (podľa mňa píše veľmi fádne, odhliadnuc od mojich skorších výčitiek) pokrivil všetky hodnoty, na ktorých chcel vybudovať príbeh, a prepúšťal ich do deja len minimálne. Ale aj tak si z toho môžeme niečo zobrať. V tom celom zmätku a nútení čitateľa pozerať sa iba na nepodstatné veci, sa dokážete vzoprieť a vydolovať niečo hodnotné. Treba na to pevné nervy a nevzdať to. Vidíme tu, ako hrozne sa zaobchádzalo s otrokmi, ako nemali žiadne práva... Bolo to skľučujúce, no na druhej strane zisťujeme, že aj jeden odvážny človek môže podnietiť vzburu a snívať o lepšom zajtrajšku. Mack musel konať a ľudia sa pridali. Lebo aj ostatní chceli lepší život, báli sa však ozvať prví. Síce sa doba a okolnosti menia, no toto ostáva rovnaké. Málo ľudí sa nebojí ukázať prstom na problém v spoločnosti.

„Sám zákon ešte o ničom nerozhoduje. Nemá vlastnú vôľu. Funguje ako zbraň alebo nástroj, pracuje pre tých, ktorí ho uchopia do rúk a využijú.“
(str. 136)

Dielo má aj tak viac mínusov ako plusov. Ďalším kameňom úrazu bolo to, že spisovateľ opakoval slová. To som si všimla už na začiatku. Priama reč býva vždy dynamická, no pri jeho „majstrovstve“, ktoré predviedol, skôr odpudzovala a útočila mi na nervy. Uvádzacie vety (ako opýtal sa, odpovedal, pomyslel si...) boli v texte použité hojne a niekedy zbytočne. Podľa mňa Ken píše s vypätím všetkých síl. Cítiť to. Násilne tam pchá niečo, čo tam nesedí. Jeho vysvetľovanie toho, ktorú vetu povedal kto, som „milovala“. Skutočne to napísal „výborne“. Áno, všetci spisovatelia takto píšu, inak by čitateľ nič nepochopil, ale pri iných autoroch si to človek vôbec neuvedomuje. Pri Follettovi je to extrémne rušivé. Stačilo by vám, ak by ste si prečítali len dvadsať strán a rozumeli by ste, čo tým naznačujem. Keď som si konečne začínala myslieť, že sa začína krotiť, znovu zaútočil so svojou zásobou obľúbených fráz. Možno to však vy budete vnímať inak. Radšej si knihu prelistujte v nejakom kníhkupectve.

Toto bolo moje prvé stretnutie so spisovateľom a už sa s ním nechcem stretnúť druhýkrát. Jeho štýl písania mi nebol pochuti a dielo som čítala bez najmenšieho záujmu. Z príbehu, ktorý mohol byť hodnotný, zostal iba prach a základy, ktoré nevydržali nápor romantiky. Takto sa to nemalo zvrhnúť, ale, bohužiaľ, stalo sa. Vyzeralo to tak, akoby ma Ken nedokázal upútať. Môj osobný názor znie, že je veľmi zlý autor, ktorý s veľkou námahou ukladá slová na papier. Jeho prejav je kostrbatý a neprestajne niečím vyrušujúci. Nachádzajú sa tam uvádzacie vety, pre ktoré nemám pochopenie. Všetko je silené. Zle sa mi na to pozeralo. Krajina slobody môže ale nadchnúť tých, ktorí autorovu tvorbu zbožňujú. Ja medzi nich nepatrím a ani nikdy patriť nebudem.

Hodnotenie: 1,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.