Triapolročný Malone stále prehlasuje, že jeho mama nie je jeho matkou. Školský psychológ Vasile tomu chce porozumieť a priblížiť sa chlapcovi. Začne pátrať na vlastnú päsť. No rýchlo zisťuje, že táto záhada je omnoho komplikovanejšia a zamotanejšia, ako by sa mohlo zdať. Je dieťa v nebezpečenstve?
Príbeh ma hneď zaujal. Mal rýchle tempo. Všetko bolo príšerne zamotané. Asi je to autorov štýl. V tejto knihe boli aj príbehy v príbehu. Príbehy, ktoré rozprávala plyšová hračka. Bavilo ma to. Napäto som pretáčala stránky a snažila som sa odhaliť pravdu, no márne. Autor pred nami všetko úspešne skrýval a až na konci nám udalosti objasnil sám. Podľa vlastných pravidiel. V čase určenom ním. V tomto diele ma bavilo skoro všetko. Okrem jednej osoby: hlavnej vyšetrovateľky, ktorá mi nebola sympatická. A tá mi pokazila dobrý zážitok z čítania. Jej myšlienky mi liezli na nervy. Keď sa pohľad obrátil na ňu, nebola som nadšená. A keďže mala v deji veľký priestor, bolo moje znechutenie ohromné.
Rozpletenie deja bolo náročné. Musím sa priznať, že som sa v tom strácala a bola nervózna. Chcela som odhaliť rozuzlenie sama, no stále tam prúdili nové informácie. Nemala som šancu. A na to spisovateľ stavil. Podľa mňa túžil čitateľa zmiasť, aby ho napokon mohol očariť. To zmätenie sa mu podarilo. To druhé až tak nie. Niežeby bol tento počin zlý, ale bol veľmi prekombinovaný. Nie podľa môjho gusta. Michelov nápad bol geniálny. Spracovanie tiež, no keď som sa dostávala do príbehu hlbšie, tak som mala pocit, že je to až komicky zamotané. Pritiahnuté za vlasy. Až do konca som sa tohto pocitu nedokázala zbaviť a mám z diela zmiešané pocity. To však nemení nič na tom, že autor mi opäť dokázal, že ma vie zaujať a vyhľadám jeho ďalšie knihy.
Hodnotenie: 3/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly