Haruki Murakami - Norské dřevo

O tomto spisovateľovi som čo-to počula v dobe, keď sa mi zdala japonská literatúra nezaujímavá. Ale pred rokom sa môj pohľad na ňu radikálne zmenil, tak som si povedala, že skúsim prísť na chuť aj tomuto autorovi, ktorého všetci ospevujú. Bola som si vedomá, že u mňa buď úplne pohorí, alebo ma očarí. Stalo sa to druhé a ja sa nemôžem dočkať, kedy si prečítam jeho ďalšiu tvorbu.

Neviem, či to bola iba náhoda, alebo tak píše stále, ale tento príbeh bol plný sexu. Haruki nemá problém opísať sexualitu postáv do najmenších intímnych detailov. Puritánom neodporúčam. Ošediveli by alebo by si vytrhali všetky vlasy. 

Najprv som si myslela, že Haruki chce iba zaujať, potom mi však došlo, že len túžil vykresliť zmätenosť hlavného hrdinu a obnažiť ho až na kosť, aby čitateľ porozumel jeho konaniu. Jeho činy sa totižto nie vždy dajú pochopiť, no spisovateľ sa aspoň snaží, aby sme ho neodsúdili predčasne. Aby sme cítili jeho neistotu, zmätenosť a osamelosť v pulzujúcom svete, ktorý mení ľudí na nepoznanie. Sú tam nádherné myšlienky o živote a smrti, ktoré podčiarkujú tragickosť diela. Ak nemáte náladu na smutné príbehy, tomuto sa radšej vyhnite. Nachádza sa tam aj svetielko nádeje a humor, no nič neskončí ideálne, pretože ani život nie je prechádzka ružovou záhradou.

Možno vám nebude sympatická ani jedna postava, ale v podstate vám to ani nebude prekážať, lebo Norské dřevo má iné prednosti. Postavy sú zaujímavé, aj keď nesympatické, no nútia vás pretáčať stránky. Japonsko má inú mentalitu a s tým musíte počítať. Príbeh nám otvára dvere do sveta, ktorý je síce lákavý, ale nám veľmi vzdialený. Ak dokážete akceptovať odlišné kultúry, toto je dielo pre vás. Norské dřevo sa vo veľkej miere venuje aj duševnému zdraviu v Japonsku. Je úprimné vo všetkých smeroch, ale nie každému môže táto otvorenosť vyhovovať. Niečo podobné som čítala v počine Mieko Kawakami, ale tu je to intenzívnejšie. Priam to čitateľa napáda a záleží len na ňom, či v tom bude vidieť problém.

Hodnotenie: 4/5