Konečne poznám svoju knihu roka! Je to táto útla knižka, ktorá aj pri malom rozsahu dokáže zamávať čitateľom. Rada provokuje, je príliš priamočiara, úprimná a kontroverznosťou nešetrí, no taký je tiež život - drsný, hnusný a humorný vo svojej tragickosti. Presne tieto slová opisujú aj rozprávačku Yunu, ktorá sa snaží hrať s kartami, ktoré jej život nadelil. Tak ako pri Kvetoch pre Algernona, aj tu sa stretávame s rozprávačom, ktorý sa usiluje písať, aj keď mu to nejde, rozpráva sa s nami a pomaly zaznamenáva pokroky. Milujem tieto dve knihy. Nakoniec som predsa len našla niečo, čo sa dokáže kvalitou vyrovnať mojej srdcovke.
Musím pochváliť vynikajúci preklad, lebo bez neho by kniha stratila svoje čaro. Chvalabohu, že sa to nestalo. Až na konci som zistila, koľko neúnavnej práce to prekladateľku stálo.
Yuna žije v rodine, v ktorej je skoro každý postihnutý a čelí tomu svojsky. Opisy rozprávačky sú také nekorektné, až je to tragikomické. Smiala som sa cez slzy. Je to plné nezahmlených myšlienok: niekedy detinských, inokedy príliš vyspelých, takže som bola zmätená, čo si mám o hlavnej hrdinke myslieť. No všetci boli hrdinami svojich zložitých životov, takže by som to na jednu hlavnú postavu asi nelimitovala.
...moja slovná zásoba sa zo dňa na deň rozširovala ale nikdy nebola dosť dobrá lebo v mojich ústach všetky slová zdebilneli.
(str.--)
Ak sa nad tým čitateľ hlbšie zamyslí, je to dielo plné citu, no nie takého, na aký by bol pripravený. Všetko je surové a nemieni to zmeniť svoju povahu. Je to iné, originálne, plné ťažkých situácií a boja so životom. Ukazuje nám, ako sa dá vymaniť z prostredia, ktoré je pre človeka toxické a aké sú rodinné vzťahy niekedy zvláštne. Rodinu si nevyberáš a ani rodina si nevyberie teba. Záleží ale na tebe, ako sa s tým vyrovnáš.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly