David Grann - Vrahovia mesiaca kvetov

Keď niečo nezapadá do našej predstavy o svete, treba sa toho zbaviť. Ideálne je, ak sa toho dokážeme zbaviť úplne, a keď to nejde, tak stačí, aby sme to aspoň nevideli a postupne zabudneme, že to existovalo. Takto podľa mňa rozmýšľali Američania, keď riešili otázku pôvodných obyvateľov. Netušili ale, že nehostinný kraj, kde sa presídlil indiánsky kmeň, prekypuje nevídaným bohatstvom. Bol to ako úder pod pás. Odveta za to, že neboli schopní tolerovať inú kultúru. Avšak najhoršie opäť skončili Indiáni...

Začiatok sa mi páčil. Autor nás zoznamoval s príbehmi bohatých Osagov: aké neprávosti museli zažívať a ako sa nevraživosť stupňovala, až vyústila do série vrážd. To, že zázrakom prišli k peniazom, im pokojný spánok neprinieslo. Stále boli považovaní za menejcenných, aj keď si mohli dovoliť žiť lepšie. Bohatstvo rasizmus len prehĺbilo a nikto nebol v bezpečí.

Potom sa však David začal sústrediť na samotných vyšetrovateľov a postupy pri vyšetrovaní. Uznávam, bolo to veľmi zaujímavé. Celý proces identifikácie vrahov v 20. storočí je pre dnešného človeka napínavý ako detektívka. Kde ale zostal indiánsky kmeň, ktorý si najviac vytrpel a zaslúžil by si väčšiu pozornosť? Anotácia klame. Táto kniha nie je o vražde Osagov a vzniku FBI, iba o vzniku FBI a vraždy s tým nejako súvisia. Je citeľne nevyvážená. Rozprávanie o pôvodných obyvateľoch tvorí, podľa mojich odhadov, len jednu tretinu diela, a to je žalostne málo. Možno autor nenašiel viac informácií, no ja som mala iné predstavy. Chcela som sa dozvedieť niečo o živote Indiánov, namiesto toho sa mi približovali životy kriminalistov. Na konci sa ešte vrátil k vraždám, ale vo forme zistení a domnienok.

Kniha je precízne zostavená. Je plná faktov, fotografií, historických súvislosti, no mne to nestačí. Chápem, že asi neexistuje viac informácií, ale mňa to sklamalo.

 

 

Hodnotenie: 3/5