Paša putuje východnou Ukrajinou, aby sa dostal ku svojmu synovcovi, ktorý je na internáte. Avšak už vopred tuší, že to nebude ľahké. Všetko je zničené. Ľudia radšej nevychádzajú von, ak nemusia. Je to pohľad na zaplakanie.
Hlavný hrdina nie je známy svojou odhodlanosťou a hrdinstvom, no niečo mu našepkáva, že to treba urobiť. Musí prejsť cez ruiny, mŕtvoly a vojakov, ktorí striehnu na každom kroku, aby sa napokon mohol pozrieť do očí svojmu synovcovi a nemal výčitky. Sledujeme, ako sa postupne mení jeho správanie vplyvom situácií, ktoré cestou zažíva.
Túto absyntovku som si chcela (ne)prečítať už odvtedy, čo vydavateľstvo ohlásilo jej vydanie. Raz som ju chcela, inokedy nie. Niekedy mám také obdobie, že sa knihám o vojne vyhýbam, no povedala som si, že si ju predsa len kúpim a rozhodnem sa, ako dlho ju budem mať v čítačke a či urobím recenziu. Hneď ako som si ale prečítala prvé stránky, nedalo sa nepokračovať.
Paša vidí, ako doprostred autobusu opatrne kladú nosidlá. Všimne si zlepené vlasy a cukrovú bielobu kosti, akoby niekto rozrezal melón a vytiahol sladké vnútro, všimne si aj ruku, kŕčovito zvierajúcu nosidlá s takou silou, akou sa dá držať len života.
Autobus sa snaží otočiť, ale zo všetkých strán ho obklopuje dav, všetci kričia a zavadzajú, zavadzajú a kričia, a kričia hlavne to, aby nikto nezavadzal.
(str. --)
Neviem, či môžem zaradiť do pozitív to, že zabudnete na dôležitý fakt: príbeh je o vojne. No ja ho tam zaradím. Autor písal tak svojsky, akoby vytváral apokalyptický počin s veľkou dávkou ľudskosti a brilantnou psychoanalýzou postáv, a mne to vyhovovalo. Serhij vie zaujať každého. Podľa mňa záleží iba na vás, ako to budete vnímať. Hrôzy vojny sú tu popísané bez prikrášlenia, a ak sa na to budete sústrediť, zasiahne vás to. Moja myseľ si ale permanentne myslela, že číta iný žáner. Dokonca som sa párkrát zasmiala, lebo nelogickosť všetkého navôkol, bola priam ozrutná.
Internát je výnimočný v tom, že čitateľa citovo „nevydiera“, no nechá v ňom svoju stopu. Ak sa vyhýbate reportážnej literatúre, lebo sa bojíte citov, táto novinka je pre vás vhodná. Nesnaží sa zverstvá maskovať, no zároveň sa pokúša opísať vojnu tak, aby človek nepociťoval, že je tlačený do súcitu. Prisahám, že vás nenechá chladnými, avšak vy sa rozhodnete, do akej miery jej dovolíte, aby vás pohltila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly