Virginia píše ako básnik. Nič nie je všedné. Všetko zrazu ožíva pred očami. Aj maličkosť, ktorú by si niekto nevšimol, dokázala opísať tak, akoby to bola najpodstatnejšia vec na svete. Vdýchla tomu život a prinútila nás pozrieť sa na to jej očami. Jej vnímanie okolia bolo netradičné. Videla som v tom nečakanú krásu a pátos, ktorý ma nerušil, no súčasne potrápil moje mozgové závity. Opisy sú nesmierne komplikované. O slovo sa hlási subjektívnosť. Vlastne, celá kniha je poskladaná iba z dojmov, pohybujeme sa vo vnútornej sfére (či už hovoríme o charakteristike postáv, alebo ich činoch). Niekedy som si musela prečítať text viackrát, aby som ho pochopila.
Koniec koncov, čo je to jedna noc? Kratučký čas, najmä keď temnota začína tak rýchlo rednúť, už aj zaspieva vtáčik či zakikiríka kohút, prvé chabé zelenkavé svetielko sa rozvíja sťa jarný lístoček v priehlbine vlny. Po noci však čoskoro nasleduje noc. Zima ich má množstvo v zásobe a rozdeľuje ich rovnomerne, spravodlivo, neúnavnými prstami.
(str. 142)
Aj keď bolo dielo zložité a čitateľ musí zachytiť každú drobnosť v tomto prúde nekončiacich sa myšlienok, myslím si, že je veľmi ľahko napísané. Keď už zistíte, v akej atmosfére sa pohybujete, je jednoduché začítať sa (alebo knihu navždy odložiť). Spisovateľka bola geniálna, ale nie každému bude vyhovovať jej štýl. Takú hĺbku myšlienok som ešte u nikoho nepostrehla. Všetko, čo napísala, som si dokázala živo predstaviť. Úplne vás to opantá. Budete sa nachádzať v inom svete. Vo svete, ktorý vytvorila ona. Síce nie je ideálny, nie je to utópia a na postavy čakajú nástrahy, no aj tak budete očarení. Iba ak sa naladíte na jej spôsob myslenia. Ak budete s touto klasikou bojovať už od začiatku, nemá zmysel pokračovať ďalej, pretože autorkine myšlienky sú s pribúdajúcimi stránkami komplikovanejšie. Na začiatku mi bolo všetko jasné, no ako príbeh postupoval a menil svoje kontúry, musela som sa naň čoraz viac sústrediť a čítať si niektoré vety viackrát.
Svet, ktorý poznala už takmer sedemdesiat rokov, ju nerozmaznával, nedoprial jej pohodlie. Hrbila sa pod bremenom únavy. Ako dlho ešte, pýtala sa, s povzdychmi a praskaním kĺbov, keď sa na kolenách načahovala pod posteľ a utierala dlážku, ako dlho to pretrvá? Predsa sa však vytackala na nohy, zdvihla sa, škuľavým zrakom, ktorý sa kĺzal a odvracal dokonca aj od jej vlastnej tváre a jej vlastných žiaľov, zízala do zrkadla, pred ktorým stála, bezmyšlienkovite sa usmiala a knísala sa ďalej, dvíhala rohože, ukladala porcelán, škúlila do zrkadiel, ako keby sa do jej pohrebného pochodu vplietal aj nepoučiteľný tón nádeje.
(str. 146)
Čerešničkou na torte je kvalitný slovenský preklad. Ten mi výrazne zjednodušil čítanie. Chválim prekladateľku a korektorku. Z diela sa vďaka nim nestala katastrofa, len veľmi náročný počin, ktorý sa dá so snahou prečítať. Bolo by príšerné, ak by čitateľ musel rozmýšľať nad neobyčajnými poryvmi spisovateľkinej mysle a zároveň strpieť nedokonalý preklad. To by bol pohreb pre túto klasiku. Som rada, že sa tak nestalo a ten, kto by si ju dokázal vychutnať, si ju aj vychutná. Ja som s výsledkom spokojná.
Bolo zážitkom čítať túto „novinku“. Neviem, či sa tento zážitok ešte niekedy (pri inom autorovi) zopakuje. Doteraz sa spamätávam z inakosti, ktorou disponovala Woolfová. Každá odlišnosť si však pýta svoju daň. Po prečítaní K majáku sa nečudujem, prečo skončila tak tragicky. Rozmýšľala inak ako väčšina ľudí, takže jej knihy naozaj nie sú pre každého. Nie, tu nejde o inteligenciu, no o iné nazeranie na svet. Ak nepochopíte jej myšlienky, nepochopíte celú podstatu knihy, ale aj to je v poriadku. Všetci rozmýšľame iným spôsobom a to je fascinujúce.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly