Billy Summers je nájomný zabijak. Vo svojom odbore je jednotkou. Svoju prácu robí svedomito a nikdy nezanechá žiadne stopy. Má morálny kódex – zabíja iba zlých ľudí. Preto sa domnieva, že má svedomie. Že je možno o trochu lepší ako ostatní. No nezastane vrah len vrahom, nehľadiac na okolnosti?
Teraz nastáva okamih, keď sa so všetkým chce rozlúčiť a vychutnať si pokojný dôchodok bez zbraní. Črtá sa mu však ešte jedna objednávka. Po veľkom rozhodovaní ju príjme, no to nemal robiť. Všetko sa priveľmi skomplikuje a vytúžený oddych sa stratí v nedohľadne. Aj pre vraha s niekoľkoročnými skúsenosťami je toto nová situácia. Čo sa môže, tak to sa aj pokazí a Billy musí využiť svoje skúsenosti, aby sa z toho pokúsil vyhrabať. Nebude to ľahké. Do cesty sa mu pripletie viac komplikácií...
Zovšadiaľ na mňa vyskakoval Billy Summers. Najviac z instagramu. Kinga milujem, a keďže táto kniha nebola súčasťou série, povedala som si, že si ju kúpim. Čo by sa mohlo pokaziť? Veď King je môj majster slova, kráľ hororu, top spisovateľ. No, pokaziť sa môže všetko. Úplne všetko. Aj to, že King už nebol King. Možno sa pod to podpísal jeho vek? Netušila som, ale veľmi ma to trápilo. Recenziami som bola už vopred upozornená, že nemám čakať žiadny horor, skôr triler. To by mi neprekážalo. Veď Stephen vie úžasne písať aj to, aj to, tak ma to nevyľakalo. Uvidím, čo si na nás prichystal. Začala som čítať s radosťou...
...berie objednávky iba na zlých ľudí. Vďaka tomu ešte v noci spáva. Je nad slnko jasnejšie, že sa živí prácou pre tých zlých, isteže, ale Billy v tom nevidí morálnu dilemu. Nemá ani najmenší problém s tým, keď zlí ľudia platia za elimináciu iných zlých ľudí. V zásade vidí sám seba ako smetiara so strelnou zbraňou.
(str. 12)
...a hneď som pocítila sklamanie. Dej pozostával z toho, ako hlavný hrdina čaká, kedy môže urobiť svoju prácu, a potom uteká. Takto by som opísala asi 350 strán. Bola to čistá nuda. Nedokázala som tam nájsť Kinga. Písal, písal, no ja som to nepokladala za potrebné. Zbytočné strany. Asi sa nudil aj on. Prečítala som si to a usúdila som, že by sa nestalo nič hrozné, ak by to trochu skrátil. Až príliš sa rozpísal a nemalo to podľa mňa zmysel. Brzdilo to napredovanie deja až tak veľmi, že som sa nazdávala, že už nič túto knihu nezachráni. Chvalabohu, že som sa mýlila. Posledných 150 strán sa príbeh neuveriteľne rozbehol a znova to bol typický King, ktorého všetci milujeme.
Neviem, či za to môže jeho pokročilý vek alebo naozaj chcel skúsiť niečo nové, ale bol menej šialený ako zvyčajne a dalo by sa povedať, že bol romantický? – samozrejme, svojím štýlom. Ja som len vyvaľovala oči. Toto by som o Stephenovi v živote nepovedala. Prekážalo mi to. Skoro mi vybuchol mozog. Chcela som svojho šialeného génia naspäť. Doteraz verím, že toto bol nejaký experiment a ďalšou knihou sa vracia k tomu, čo máme všetci radi – hororová atmosféra, nechutnosti, krv a kniha plná psychopatov. V tomto diele boli všetky postavy normálne a tým pádom veľmi nevýrazné. Na príbeh rýchlo zabudnem. Ničím ma neočaril. Ledva som sa dočkala nejakej akcie. Väčšinou sa autor sústredil na vnútorný svet hlavnej postavy a výrazne sme sa v deji nikam neposúvali. Bolo to utrpenie.
Mohol by obviniť osud, lenže on v osud neverí. Mohol by si povedať, že všetko sa deje z nejakého dôvodu, ale to sú rečičky pre ľudí, ktorí nedokážu čeliť prostej, neprikrášlenej pravde. Bola to náhoda a od nej sa odvíjalo všetko ostatné.
(str. 293)
Ak si chcete prečítať túto knihu, zabudnite na všetko, čo o tomto autorovi doteraz viete, pretože toto nie je typický majster slova. Ani náhodou. Písal ťahavo a čitateľ čaká, kedy sa to, preboha, skončí. Tých 400 strán bolo čisté peklo, no napokon to koniec spasil. Ten bol vážne brilantný. Vyhovovalo mi, ako sa to všetko uzavrelo, no uvedomujem si, že niektorí z vás môžu nadávať. Ja si práve takto predstavujem Kinga a aspoň si u mňa napravil renomé. Keby išla celá kniha takýmto tempom, nemala by som vôbec žiadne námietky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly