Sarah Goodwin - Napospas

Opustený ostrov, osem ľudí, kamery, ktoré zaznamenávajú každý pohyb. Nie je úniku. Všetko uvidia diváci, ktorí striehnu na senzácie. A veru, tých bude neúrekom. Osoby sú vybrané tak, aby skôr či neskôr došlo k hádkam. Typická reality šou.
Maddy je žena, ktorá nezapadla do žiadneho kolektívu, no myslí si, že táto skúsenosť by to mohla zmeniť. Verí, že konečne nájde partiu, kde ju budú tolerovať takú, aká je. Žiaľ, viac naivná ani nemohla byť. Tento sociálny experiment sa pre ňu neskončí dobre. Od začiatku je vyčleňovaná. Zdá sa, že ostatní ju priam nenávidia. No bude horšie. Niečo sa nepekne zvrtne a vtedy prichádza na scénu boj o holý život.
Počítala s tým televízia? Ako sa môžu zachrániť? Príde im niekto na pomoc? Alebo je to len ťah na zvýšenie sledovanosti? Sú vydaní napospas osudu...

Túto knihu som si chcela prečítať už dávno pred vydaním. Anotácia sa mi zdala zaujímavá, aj keď okukaná, no Goodreads recenzie ju ospevovali, akoby bola najoriginálnejšia kniha posledného desaťročia. A keďže som veľmi zvedavý tvor, povedala som si, že si ju musím bezpodmienečne prečítať. Keď sa mi teda naskytla príležitosť, tak som si ju bez zaváhania kúpila. Teraz spätne uvažujem, že som mohla aspoň trochu zaváhať a počkať, čo na ňu povedia ďalší knižní recenzenti. Za rýchlosť sa niekedy platí. Chcela som byť medzi prvými, ktorí na ňu napíšu svoj názor, no nepredpokladala som, že ten názor bude negatívny. V tomto mám neskutočnú smolu. Knihy, ktoré si kúpim, sa mi väčšinou nepáčia a to je smutné. Čitateľ si nejde kupovať knihu s cieľom, aby sa mu nepáčila. Vždy verí, že si vyberie správne. Ja verím vždy, ale márne...

Sadla som si na tvrdú zem a nastavila som tvár slnku. Pre toto som sem prišla, získať pocit slobody a rovnováhu. Nebolo mojím cieľom zlostiť sa, nútiť ľudí, aby ma počúvali, aby oceňovali to, čím som sa snažila prispieť. Potrebovala som uniknúť zo samoty, ale zatiaľ som väčšinou unikala z tábora práve do samoty.
(str. 128)

Nechcem vám tu teraz tvrdiť, že dielo bolo brak (ak ma poznáte roky, viete, že práve to som chcela napísať), no nejdem klamať a presviedčať vás, že toto je kniha roka. Mne sa nepáčila. Bola nudná, bez štipky originality. Hlavná postava mi vôbec nesadla. Všetci protagonisti boli idioti. Viem pochopiť, keď má nejaký príbeh nesympatické postavy. Keď to plní svoju funkciu, tak nemám námietky. No tu som dôvod nevidela. Všetci boli hlupáci bez príčiny. Žiadne sondy do hĺbky duše, iba bezduché konverzácie a ufňukané analýzy rozprávačky, ktorá mala vlastných démonov, no zároveň sa s ňou nedalo súcitiť. Spisovateľka ju vytvorila až tak neznesiteľne, že ak by som preskočila aj štyri strany, stále by fňukala nad jednou situáciou. Rozpitvávala svoje životné krivdy, udalosti na ostrove, svoje vlastné myšlienkové pochody tak detailne, že mne skoro preskočilo. Nečudujem sa tým ľuďom, ktorí s ňou museli byť mesiace na opustenom ostrove. Aj keď ani tí neboli bez chyby... Myslela som si, že ja som kráľovnou analýz, no som rada, že existuje ešte väčší extrém. Aj keď len knižný.

Rozmýšľam, čo by sa vám mohlo páčiť. V diele je celkom detailne popísané, ako prežiť na opustenom ostrove, takže ak plánujete výlet do týchto končín, Napospas si nezabudnite zbaliť so sebou. Zíde sa vám. Mne sa chvíľu pozdávalo stupňovanie napätia v podobe striedania prostredia. Raz je Maddy na ostrove, potom sa to prelína so situáciami, keď je doma, a my pomaly zisťujeme, čo sa stalo. Tieto vsuvky nahlodávali moju zvedavosť a tešila som sa na veľké finále. Predsa len som mala nádej, že autorka na nás niečo chystá. Pomaličky sa to blížilo. Nejaký veľkolepý koniec. Taký som potrebovala, keď som sa konečne prehrýzla až na koniec. Zažila som však ďalšie sklamanie. Čakala som na... nič. Bolo to nudné ako celý príbeh. Podľa môjho názoru to bola kniha, ktorá nemala iskru. Bola veľmi zvláštna. Ničím ma neočarila. Snažím sa zo všetkých síl, aby táto recenzia nevyznela tak negatívne ako doteraz, ale nedokážem nájsť skoro žiadne pozitívum. Ako som už spomenula, určite to nie je žiadna sonda do duše narušených jedincov. Oni sú poriadne narušení, ale tým to začína a tiež končí. Podľa mňa tam žiadne posolstvo hľadať netreba. Nevedela som pochopiť konanie postáv, pretože Sarah si s tým veľkú námahu nedala. Prosto boli divní a tým to pre ňu skončilo. Radšej dlho analyzovala Maddy. Áno, Maddy bola rozprávačkou, no cez jej spomínanie by sme sa mohli dozvedieť viac o živote ostatných. Bohužiaľ, táto možnosť sa nevyužila, takže dokopy neviem nič. To ma hnevá.

Dookola iba šíre more, žiadne obrysy pevniny. Niekde v diaľke žijú milióny ľudí, pracujú, nakupujú, pozerajú televíziu, nemajú ani potuchy o tom, že sme tu na ostrove, hladní, na smrť vyľakaní, ponechaní napospas.
(str. 188)

Žiadna akcia, napätie sa pomaly vytrácalo tiež. Dielo vo mne nezanechalo nič. Z emócií vo mne zostal iba hnev, že som sa nechala nalákať zahraničnými recenziami a napokon ma to sklamalo neopísateľným spôsobom. Nemôžem napísať ani to, že túto novinku odporúčam tým, ktorí všetko rozpitvávajú do detailov, pretože práve ja som takýmto človekom, no ani mne úvahy hlavnej hrdinky neboli pochuti a pri čítaní som trpela. Skutočne netuším, komu by som Napospas odporučila. Všetko bolo príliš plytké. Nič nehovoriace. Mŕtve. Bez pocitov. A nakoniec to nezanechalo skoro žiadne pocity vo mne. Mrzí ma to. Čítala som inú knihu ako ostatní? Nepochopila som ju správne? Stále nad tým rozmýšľam a kladiem si tieto otázky.

Hodnotenie: 1/5