V knihe sa stretávame s pohľadmi piatich tínedžerov, no v deji sa ich vyskytuje viac. Ak ste oboznámení s autorkinou tvorbou, niektorých z nich už dávno poznáte a budete sa tešiť, že sa môžete dozvedieť, ako ich život pokračuje ďalej.
Andrea je slušné dievča z kresťanskej rodiny, ktoré neurobilo nikdy nič zle. Snaží sa pomáhať svojim rodičom a zdá sa, že nikto nemôže narušiť jej imidž dokonalej dcéry. Všetko sa zmení, keď stretne Thomasa. Jeho rebelská krv jej imponuje. Preskákal si toho v živote veľa a poznačilo ho to. No premárni znovu ďalšiu šancu na lásku alebo si zhodí masku nedostupnosti? Thomas je v tomto nevyspytateľný.
Nora sa zaľúbila do Frederika, no nevie o jeho hroznej minulosti. Nevie, čo ho máta a nechce pustiť z pazúrov bezmocnosti. Aj ona sama bojuje s vnútornými démonmi. Má takýto vzťah šancu na úspech?
Sofia je väzňom túžob vlastnej matky, ktorá v živote nezískala to, čo chcela, a teraz sa to snaží prežívať cez dcéru. Sofia je zúfalá, že musí vždy splniť jej očakávania a požiadavky. Musí vystupovať ako dokonalá modelka, ktorá má perfektný život. Výbušný Maroš by to mohol všetko zmeniť...
Boris je v bezútešnej situácií, pretože si ešte nenašiel miesto na zemi. Je to komplikované, keďže jeho predstavy sa nezhodujú s predstavami okolia. Nevie, čo má robiť.
Osud všetkých postáv sa vzájomne prepletie a na pozadí typických problémov mladých ľudí sa začínajú črtať omnoho zlovestnejšie. Také, ktoré by ani dospelý človek zažiť nechcel.
Už dlhšie som vedela, že má táto kniha vyjsť, pretože autorka je moja veľmi dobrá kamarátka a dalo by sa povedať, že sme v každodennom kontakte. Som rada, že takého človeka môžem nazývať kamarátkou, pretože ona je jedna z mála ľudí, ktorí sa ešte zaujímajú o druhého človeka. Cítiť to aj z jej kníh. Naozaj môžem potvrdiť, že do svojich diel dáva kus seba. Je to nefalšované. Úprimné. Preto som bola veľmi nedočkavá, kedy vyjde táto novinka. Prirovnala by som to k mučeniu: o niečom viem už dávno, no nemôžem sa toho dotknúť. Dokonca som mala informáciu, že sa tam objavia postavy z predchádzajúcich príbehov, ktoré som zbožňovala. Nakoniec som nevydržala na klasickú a musela som si okamžite prečítať e-knihu, lebo som od zvedavosti išla vybuchnúť. Bude sa mi to páčiť? Ten, kto ma sleduje už roky, vie, že young adult nie je v mojom hľadáčiku. A aj samotná Kika ma pozná natoľko, že si je vedomá toho, že som úprimná a dokážem skritizovať aj jej knihy. Tentoraz však nemusí mať obavy, pretože dokázala ku knihe prilepiť aj toho, kto sa knihám pre mladých dospelých vyhýba, a aj keď si nejakú prečíta, skonči to katastrofálne.
Kristína nie je typická spisovateľka. To budem vždy tvrdiť. Je surová, reálna, nečakajte od nej klišé, iba normálny život. Aj postavy v knihách majú nárok na klasický život ako my. Žiadne jednorožce, ružové okuliare, cukrová vata, princ na bielom koni, trpaslíci, šťastný koniec. Nie. Možno sa to niekomu nebude páčiť, no ja osobne milujem jej štýl písania. Neodletela do vesmíru, nevymýšľa si nejaké divné scenáre, len aby potešila čitateľa. Neodpojila sa od reality a to obdivujem. Viem, realita je stále krutejšia a krutejšia a niekto potrebuje pri knihách vypnúť, no ak ste náročnými čitateľmi za každých okolnosti, vyhľadajte jej tvorbu a neoľutujete to. Síce rada píše young adult, no jej knihy nie sú iba pre mladšie ročníky. Keď to píšem ja, tak to niečo znamená. Jej knihy si dokážem vychutnať a nepozerať sa na vek. Ani na ten svoj. Radšej o ňom pomlčím. Nechcem dostať infarkt z toho, aká som už stará.
Áno, o vážnych témach píše mnoho autorov, no niekedy to vyznieva silene, priam kŕčovito, a tak to nakoniec nemá ten správny účinok. Úmysel mohol byť dobrý, ale zvyčajne to pokazí prevedenie, napríklad že sa postavy správajú čudne, sú teatrálne, a aj keď majú nejaké psychické problémy, nedokáže to v čitateľovi zarezonovať. Pri Kike tento problém nemám. Každý jej hrdina by mohol byť reálny, takže vôbec nebudete uvažovať o tom, či budete s nejakým súcitiť. Prosto sa to stane a vy tušíte, prečo to tak napísala. Chcela sa čo najviac priblížiť skutočnému bytiu a to sa jej podarilo s precíznosťou. Znova svojim postavám pripravila krušné časy popretkávané humorom. Mala som pocit, že na ne zoslala všetky neprávosti sveta a umiestnila tam aj takých ľudí, ktorí boli od začiatku nesympatickí. Niektorých som nemala vôbec rada, no to mi nezabránilo v čítaní. Niekedy nedokážeme odhadnúť, čo človek prežíva a prečo sa správa tak, ako sa správa. Až kým nepoznáte jeho celý príbeh. To nám tým spisovateľka túžila povedať, a preto pomaly odhaľovala minulosť protagonistov. Ja som so zatajeným dychom sledovala vývoj situácie. A keďže je až päť pohľadov, každý pohľad mal niečo do seba a ani jeden ma nenudil. Keď skončila jedna kapitola, bola som nervózna, lebo som chcela zistiť viac, ale okamžite som sa dokázala naladiť na ďalšiu osobu. Tak to pokračovalo do konca tejto úžasnej novinky.
Nemám pocit, že by som sa mala pristaviť, mohla by som to ukončiť svojím pozdravom, ale napriek tomu to urobím. „Ahoj, Dominik.“
„Ahoj.“
„Nepredstavíš mi to dievčatko?“ pýta sa ten starý pán.
„Dedo, to je moja spolužiačka Andrea. Andrea, to je môj dedo.“ On si pamätá moje meno? Ešte pred niekoľkými týždňami by ma to potešilo, no teraz to so mnou nič nerobí.
„Chceš cigaretu, Andrejka?“ vykašle zo seba jeho dedo.
„Ja?“ prekvapene zvolám.
„No nepýtal som sa Andrey Folvračnej, ktorá je už dvadsať rokov po smrti, a, mimochodom, leží tamto, ale teba.“
„Aha, nie, ďakujem. Ja nefajčím.“
Pootočí hlavou a kryje si ústa, aby nebolo počuť, čo hovorí. „Domčo, ona chodí s tebou do klubu suchárov?“
„Nie, sme spolu v matematickom krúžku,“ odpovie Dominik. Je evidentné, že nepochopil sarkazmus svojho deda.
„To je to isté, nie?“ tentoraz adresuje otázku mne.
„Prepáčte, musím ísť.“
Za chrbtom počujem otázku: „Čia je?“
„Neviem, komu patrí,“ odpovedá Dominik.
(str. 258)
Či už milujete literatúru pre mladých dospelých, alebo nie, tomuto dielu by ste mali dať určite šancu. Prekypuje nefalšovanými emóciami a ukazuje život taký, aký je a nie taký, aký by sme si asi všetci priali. Záver ma úplne odvial do diaľav. Toto som nepredpokladala, aj keď Kiku poznám roky a viem, že dokáže prekvapiť. No aj týmto potvrdila, že to je stále typická Kristína, a to znamená, že je netypická a výnimočná. Dlho som hľadala na našom knižnom trhu nejakého spisovateľa, ktorý by sa jej dokázal aspoň trochu vyrovnať, no vo svojich hlavných žánroch je unikátom. Dúfam, že som si nepohnevala ostatných slovenských autorov, lebo v tom mám za tie roky neskutočnú prax. Každý spisovateľ si predsa nájde svojho čitateľa a to by malo byť podstatné, však? Po knihách Kristíny Ježovičovej siahajte vtedy, keď nevyhľadávate relax a ste radi, ak sa v príbehoch vyskytujú aj ťažké témy, napríklad týranie, anorexia, rakovina...
A teraz by som rada pripojila slová autorky zo záveru knihy. Celkovo ma doslov veľmi rozcítil, no dám tu iba úryvok. Pozor! Ak si prečítate tieto posledné vety, budete si chcieť prečítať celú knihu. No dobre, ale potom nevravte, že som vás nevarovala.
Mám vás rada, čítajte knihy a nekašlite na seba ani na druhých.
A ak aj niekomu zlomíte srdce, alebo ho niekto zlomí vám, neznamená to koniec vašej knihy, ktorú denne píšete. Otočte list, alebo otvorte rovno nový zväzok. Život sa neskončil.
Doslov Kristíny
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly