sobota 20. novembra 2021

Ičiró Kišimi a Fumitake Koga - Odvaha byť neobľúbený

https://cdn.knihcentrum.cz/99361044_odvaha-byt-neoblubeny.jpgTáto kniha nám približuje teóriu Alfreda Adlera, jedného z troch velikánov psychológie devätnásteho storočia. Nebojte sa, ak ste o ňom ešte nepočuli. Jeho učenie je spracované formou dialógu medzi filozofom, ktorý roky študoval adlerovsku psychológiu, a mladým človekom, ktorý nevie nájsť šťastie a svoje miesto na zemi. Z toho vyplýva fakt, že nemusíte byť filozofom, aby ste si mohli dielo prečítať a porozumieť mu. Všetko je zrozumiteľne napísané. Pôsobí to naozaj ako rozhovor.
Ak po tejto novinke siahnete, znamená to, že chcete niečo zmeniť alebo sa dozvedieť, prečo máte zlý život. Odvaha byť neobľúbený vám dá odpovede na tieto otázky, dokonca vás prinúti zamyslieť sa nad sebou takým spôsobom, akým ste to neurobili nikdy predtým. Niektoré tvrdenia sú také jednoduché a zrejmé, že ani ja nedokážem pochopiť, prečo som dané skutočnosti nevidela skôr.


Tento typ literatúry patril pred rokmi na môj čitateľský jedálny lístok.. Dni motivačných kníh u mňa pominuli, lebo mi to vôbec nepomáhalo, práve naopak. Bola som ešte viac na dne a tie diela mi vraveli, že mám byť šťastná. Postupne som si začala uvedomovať, že takýto postoj je nezmyselný a radšej som sa vrátila do starých koľají a netlačila som sa nasilu do niečoho, čo ma pripravilo o všetky sily. Prečo som vlastne chcela túto novinku? Aj ja som sa pýtala a poznám odpoveď. Niečím ma, samozrejme, zaujala. Áno, bol to ten názov. Odvaha byť neobľúbený je kniha, ktorú som si musela prečítať, lebo som tušila, že je zameraná na mňa. A bola to pravda.

Ach, ale osamelosť nespôsobuje samota. Osamelosť vzniká, keď máš okolo seba ľudí, spoločnosť a komunitu a napriek tomu hlboko v sebe cítiš, že si od nich odlúčený. Na to, aby si mohol pociťovať osamelosť, potrebuješ druhých ľudí. To znamená, že človek sa stáva jednotlivcom len v spoločenskom kontexte.
(str. 70)

Knihu som prečítala na jeden nádych, no rozmýšľam nad ňou celé hodiny. Permanentne sa k nej vraciam. Nemohla som ani zaspať. Len som rozmýšľala a rozmýšľala. Netušila som, že sa ma až tak dotkne, ale stalo sa. Niektoré názory prijať nemôžem. Iné akceptujem bez mihnutia oka. Stopercentne sa so všetkými nestotožňujem, no to som aj očakávala. Každý človek je iný a podľa mňa sa nedá nejaké učenie aplikovať na každého z nás, aj keď tieto knihy tvrdia, že práve to sa musí stať. Nezmysel. Poučená všetkými motivačnými citátmi a výstrelkami v živote to radikálne odmietam. Na druhú stranu sa mi asi polovica myšlienok v Odvahe páčila. Ako je to možné?

Našla som sa v častiach, keď sa mal čitateľ pozrieť do vlastného vnútra a zamyslieť sa. Išiel mi vybuchnúť mozog a zároveň som si uvedomovala, že presne toto sa mi v živote deje. Odvaha byť neobľúbený je výnimočná v tom, že neponúka jedno univerzálne riešenie typu: „Usmievaj sa ako slniečko na hnoji, buď šťastný a zmení sa ti život. Mysli pozitívne a všetky problémy odídu.“ Nie! Toto dielo sa snaží nájsť problém, popísať ho a vyriešiť ho v medziach pozemského života. Žiaden vesmír, len interakcia s ďalšími ľuďmi a upratanie si vo vlastnej hlave. Na strane 221 nájdete túto peknú myšlienku.: Vôbec sa nemusíš prehnane snažiť o pozitívne myslenie či sebauistenie. Nás nezaujíma sebauistenie, ale sebaprijatie. Bola to nádherná zmena po všetkých dielach, ktoré vraveli opak a ktoré nútili človeka zmeniť sa, lebo inak nie je dokonalý. Síce aj táto novinka hovorí o zmene, no do ničoho nás netlačí. Mala som dojem, že nám iba pomáha a my máme ísť vlastným tempom. To oceňujem. Veľmi ma potešilo, že mladík pokladal filozofovi tie správne otázky a bol rovnako skeptický ako ja. Akoby jeho nesúhlas bol mojím nesúhlasom. Zvláštne. Cítila som sa pri čítaní divne. Akoby sa mi niekto hrabal v hlave. Ešte sa z toho spamätávam a mám pocit, že toto je moje dielo. Že bolo napísané pre mňa.

Byť neobľúbený je rozhodne bolestné. Ak by to bolo možné, človek by chcel žiť tak, aby ho mali všetci radi. Chce naplniť svoju túžbu po uznaní. No správať sa tak, aby ho všetci mali radi, je neskutočne neslobodný spôsob života a je aj nereálny. Ak chce človek uplatniť svoju slobodu, má to svoju cenu. Cena za slobodu vo vzťahoch s druhými ľuďmi je, že niektorí ľudia ťa nebudú mať radi.
(str. 158)

Dúfam, že neprezradím veľa, no mne sa zdali časti, v ktorých filozof a mladík rozoberali vplyv ďalších osôb na náš život, problematické. Ich rozhovor vtedy strácal logiku. Mala som pocit, že filozof vôbec nepozná ľudí. Napríklad tvrdenie, že každý sa môže zmeniť, bolo po pár stránkach negované tvrdením, že nikto sa nemení a vo vzťahoch s ľuďmi nás začnú hnevať iba tie črty povahy, ktoré človek dávno mal. Podľa mňa si to veľmi protirečilo. Možno tým bolo myslené iba to, že každý sa môže zmeniť, ale nikto sa nezmení. Neviem, ako si to mám vysvetliť. Môj názor je ten, že každý sa mení a niekedy si to ani neuvedomuje. Nedokážem prijať názor, ktorý som našla na stránkach. Niekedy sa aj ten najbližší človek stane osobou, ktorú už nespoznávate. To mi hovoria životné skúsenosti. To sa ale v knihe úplne popiera a mne to prekážalo. Popieral sa tiež vplyv minulosti na súčasný život. To ma skutočne nahnevalo. Áno, nemôžeme žiť v minulosti, ale minulosť nás formuje, či už chceme, alebo nie. Možno sa to niekomu bude pozdávať, to nevylučujem, ale mňa to iritovalo. Nedávalo mi to žiadny zmysel. Takýchto názorov bolo viac, no ja som vybrala radšej iba tieto. Nejdem vám tu všetko písať.

Polovica myšlienok je naozaj fackou na prebudenie. Je to také jednoduché, že neviem pochopiť, že som to nevidela. Nevidela som, že ja som paňou svojho života. Druhá polovica názorov ma však dokázala len rozčúliť, aj keď som si prečítala všetky argumenty. Rozmýšľala som aj nad tým, že môj nesúhlas možno súvisí s mojím vekom a o pár rokov sa budem na knihu pozerať inými očami. Uvidím. Určite si ju nechávam a neposuniem ju ďalej, lebo som si istá, že ju ešte budem potrebovať. Každý, kto je nespokojný so svojím životom a má aspoň štipku sebareflexie, toto dielo určite ocení. Možno aj vy budete mať pocit, že Odvaha byť neobľúbený je napísaná pre vás. Mala som dojem, že v niektorých okamihoch ma až veľmi dobre poznala. Áno, znie to zvláštne, no lepšie to nedokážem vysvetliť tomu, kto tento počin nečítal.


Hodnotenie: Nejdem hodnotiť bodmi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Knihu si môžete objednať aj priamo v Tatrane.
No môžete si ju stále kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly