Ako vznikla hra Hamlet a aká tragédia jej predchádzala? William Shakespeare písal tento príbeh v najväčšom žiali – stratil jediného syna. Potreboval sa s tým vyrovnať po svojom.
Kniha sleduje rodinu Shakespeara: od Williamovho detstva, cez to, ako sa stretol so svojou manželkou, až po moment, keď sa celá rodina snažila ako-tak spamätať z veľkej straty, ktorá ju poznačila navždy. Autorka opísala rodinné väzby do detailov, aby sme lepšie pochopili situácie, no sama zároveň priznáva, že niektoré okamihy v deji sú jej vlastné domnienky. Niekedy sa nemala o čo oprieť, tak si príbeh musela dotvoriť podľa seba. Čitateľa však môže po tomto zistení prekvapiť, ako dáva všetko dokonalý zmysel. Vynikajúca práca! Táto historická fikcia sa famózne opiera o piliere histórie, ale na druhej strane šikovne zapĺňa medzery fantáziou, ktorá bez nátlaku zapadá do prázdnych miest po neznámej udalosti.
O Shakespearovi som vedela mnohé veci, počnúc od faktov a končiac konšpiračnými teóriami. Jeho život mi teda nebol neznámy, práve naopak. Keď som sa dozvedela o tejto knihe, okamžite som ju musela mať. Bola som zvedavá, ako sa dokáže jeho osud a smrť jeho syna prevteliť do beletrie. Výsledkom som bola napokon nadšená. No začalo to bojom. Nedokázala som sa dostať do deja. Najprv mi štýl písania Maggie nevyhovoval. Hneď v úvode sa mi zdal veľmi pompézny. Viem, že chcela vystihnúť dobu, o ktorej hovorila, ale ja som mala ťažkosti zmieriť sa s tým a čítanie si vychutnať. Niečo mi bránilo v tom, aby som sa úplne dostala do príbehu. Siahodlhé opisy tomu vôbec nepomáhali a ja som netušila, čo budem robiť ďalej. Situácie sa mi zdali príliš rozťahané, zbytočne rozpísané, no nakoniec som zistila, že aj ten najmenší detail na niečo slúžil a nebol tam iba ako autorkin rozmar. Teraz sa na to pozerám inými očami. Dalo by sa to však napísať inak?
Hamnet cíti v izbe prítomnosť Smrti, vznáša sa v tieňoch tam pri dverách, hlavu má odvrátenú, ale aj tak všetko vidí, v jednom kuse striehne. Čaká, má času a času.
(str. 142)
Sama neviem, či by sa príbeh mohol poňať inak. Asi by to vo veľkom rozsahu ovplyvnilo kvalitu diela, ktorá je momentálne úžasná a ohromila ma. Nepredstavovala som si, že sa táto rodinná tragédia vykreslí až takto obšírne. No prinieslo to so sebou aj svoju daň. V určitých momentoch to môže čitateľ považovať za stagnáciu deja, ktorá mu nebude veľmi príjemná. Na začiatku som mala pocit, že som rýchlo strácala pozornosť a záujem. Mohlo to pre knihu znamenať pohromu a to som nemohla dopustiť. Veď Shakespeara mám rada, teda nedovolím, aby som si nevychutnala fikciu o jeho živote. Potrebovala som pochopiť myšlienky spisovateľky a spôsob jej uvažovania, aby sme boli na jednej lodi a aby som s Hamnetom už nebojovala. Trvalo dlho, kým sa mi to podarilo. Keď som to zvládla, začala som si uvedomovať, že moja nechuť predsa len pramenila z nepochopenia štýlu, akým bolo dielo napísané. Potom mi už všetko dávalo zmysel. Dokonca som si zvykla aj na autorkin prejav a stránky ubiehali jedna radosť. Konečne som pochopila, že sa iba usilovala vytvoriť tú správnu atmosféru. Obraz starého ponurého Anglicka vystihla bravúrne. Akoby mi postavy z minulosti ožívali pred očami. Až vtedy som uvidela hĺbku tohto počinu. Bola som na seba nahnevaná, že som tomu skoro nedala šancu. Prečo som sa od začiatku nepozerala lepšie? Kniha ma na prvých stránkach odradila. Bolo ťažké nájsť si k nej cestu, no teraz neľutujem. Keď vytrváte, odmení vás svojou hodnotou.
Postavy sú naozaj uveriteľné. Prečo som to poznamenala, keď vychádzajú z reálnych osôb? Nezabúdajme, že je to stále iba historická fikcia, takže všetko sa aj tak prispôsobuje zámerom spisovateľa. Aj mňa niektoré odchýlky od skutočnosti prekvapili, no tento žáner ponúka veľa priestoru na sebarealizáciu. Predstavivosti sa medze nekladú. Pozmeníte toto či tamto a nikto vám za to hlavu neodsekne. Práve preto som na uveriteľnosť musela upozorniť. Príbeh mal hlavu a pätu, nič ma nerozčuľovalo, Maggie mala každý krok bravúrne premyslený. Dokonca by som odprisahala, že celé dielo je čistá pravda. Nenachádzalo sa v ňom nič, čo by ma rušilo alebo bolo vrcholne nelogické. Jednotlivé časti dejovej línie sa umne pospájali do celku. Vytvorilo to neobyčajný obraz jednej obyčajnej rodiny. Niekedy som zabúdala, že je reč o príbuzných Shakespeara, lebo v texte sa jeho meno nikdy nespomenulo. Vždy bol len manžel, muž, syn, otec... Ale potrebujeme skutočne vedieť jeho meno, keď v každej fáze príbehu vieme, že čítame práve o ňom? Myslím si, že jeho osoba sa dá ľahko poznať. Je to pozoruhodná hra so slovíčkami a v konečnom dôsledku poukazuje aj na to, koľko sociálnych rol sa za jedným krstným menom môže ukrývať. Občas na to zabúdame. Nie je to nič výnimočné, no keď sa to umiestni do takéhoto počinu, človek okamžite spozornie. Sme tým obklopení každý deň, takže sa to pre nás stalo samozrejmosťou, no takýto impulz nám naštartuje myslenie a povedie nás úplne iným smerom, ako sme sa nazdávali. Je zvláštne si náhle uvedomiť niečo, čo už poznáme, no berieme to ako súčasť nás, takže sa nad tým ani nezamýšľame. Netušila som, že to budem pri čítaní analyzovať do takých detailov, ale mám pocit, že to bol dôvod, prečo nebol William spomenutý menom. Je nesmrteľným spisovateľom, ale čím ešte bol, to nikto nevidí. Nepripisuje sa tomu dôležitosť. To je smutné, lebo všetky funkcie, ktoré človek zastáva v spoločnosti, ho formujú a zanechávajú nezmazateľnú stopu.
Pri bráne ju muž vezme za ruku. Obráti sa k nemu a hľadí naňho, akoby ho ešte nikdy nevidela, taký čudný, zúbožený a starý sa jej zdá. Má to na svedomí dlhé odlúčenie, žiaľ, tie slzy? kladie si otázku pri pohľade naňho. Kto je ten človek vedľa nej, ktorý si nárokuje jej ruku, drží si ju pri sebe? V tvári, v lícnych kostiach, v obočí mu vidí mŕtveho syna, ale inak nič. Iba život, iba krv, dôkaz pumpujúceho, pružného srdca, oko lesknúce sa slzami, líca zrumenené žiaľom.
(str. 193)
Tento počin ma neoslovil od prvej stránky, no postupom času som sa s ním skamarátila a čítanie som si vychutnala. Kvalita ma milo prekvapila, aj keď som najprv musela bojovať so štýlom písania, ktorý mi nevyhovoval. Všetko sa však utriaslo a ja si momentálne nedokážem predstaviť iný spôsob, akým by bol Hamnet vyrozprávaný. Nakoniec som dostala to, čo som očakávala, ba ešte omnoho viac. Postavy mi prirástli k srdcu, živo som si vedela predstaviť situácie v deji (to iba vďaka tomu, že Maggie išla do detailov). To, čo mi na diele prekážalo, ho zároveň aj tvorilo. Nedá sa to oddeliť. Buď budete rešpektovať spisovateľkine ťahavé opisy, alebo sa vám kniha nebude páčiť. Inej cesty, bohužiaľ, niet. Ja som tiež musela prijať tieto podmienky a vôbec neľutujem. Hamnet má viac pozitív ako negatív. V rukách sa mi ocitol nádherný príbeh. Občas som mala slzy na krajíčku. Uvedomovala som si, že chlapcov osud je dávno spečatený. To asi čitateľa zabíja najviac. Zlý pocit ale vyvážil láskavý prístup autorky a aj to, ako nás oboznamovala s nevyhnutným.
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly