Alice Feeneyová - Niekedy klamem

Amber je v kóme. Vôbec netuší, čo sa stalo. Prečo je v nemocnici? Prečo nedokáže pohnúť telom? Ako je to možné, keď vníma dianie okolo seba? Počuje každý rozhovor...
Snaží sa rozpamätať, ako sa do takého stavu dostala. Alebo to nie je jej vina? Niekto jej „pomohol“? Môže byť v nebezpečenstve? Zapína všetky sily, aby dokázala ako-tak rozmýšľať. Nebude to jednoduché. Udalosti sa jej zdajú zahmlené a nejasné. Potrebuje odpovede. Nevie, kto by jej mohol ublížiť a prečo. Rozhovory ľudí v jej izbe nedávajú zmysel. Oni si myslia, že nič nevníma, no ona rozumie viac, ako by chceli. Pomaly sa jej vracia pamäť a nevyzerá to pekne. Niečo nie je v poriadku. Amber to cíti až v kostiach. Musí sa prebrať! Je zúfalá. Nemá nad svojím telom kontrolu. Je ako handrová bábika, no mozog pracuje na plné obrátky a prichádza na to, čo by najradšej nevedela. Niekedy klame, ale to aj ostatní.

Už na začiatku je nám povedané, že hlavná hrdinka niekedy klame. Párkrát je to ešte v texte zopakované, aby sme nezabudli. Ja som to považovala za varovanie. V deji sa nachádzajú tri časové línie: staré denníky, to, čo sa dialo pred nehodou, a myšlienky v kóme. Neverila som ničomu a nikomu. Počítala som s tým, že celý príbeh je iba lož a úplnú pravdu sa dozviem až na konci. Takto som rozmýšľala. Čakala som na veľkolepé finále. Kniha bola napísaná úžasne. Dynamicky, pútavo. Udržiavala ma v stálom napätí. Netušila som, čo je výmysel a čo realita. V príbehu bolo toľko malých detailov, ktoré sa mi zdali podstatné, že som sa musela maximálne sústrediť. Mala som pocit, že mi nič nemôže uniknúť. Chcela som sa dostať až k rozuzleniu, pretože atmosféra bola taká zvláštna, že sa mohlo stať naozaj hocičo. Pozorne som sledovala každú zmenu v deji a analyzovala ju. Na všetko som bola pripravená, no na jeden fakt vôbec nie.

Predstavím si samu seba uväznenú v mojej klinickej cele, čas pomaly kvapká po štyroch stenách a tvorí kaluže kalu, ktorý sa časom zdvihne a utopí ma. Dovtedy budem živoriť v nekonečnom priestore, kde sa ilúzia prelína s realitou. To je všetko, čo teraz robím, existujem a čakám – ani neviem na čo. Resetovali ma na základné nastavenia, existujem, ale nekonám. Za neviditeľnými stenami plynie život, zatiaľ čo ja som nehybná, tichá, uväznená.
(str. 21)

Čakala som, že dielo ma napokon oberie o reč, že ho budem zbožňovať. Zostala som však veľmi nemilo prekvapená. Príbeh mi nedával zmysel. Nakoniec bol taký zložitý, až strácal logiku. Autorka nám dala viac otázok ako odpovedí a aj tie odpovede, ktoré sme dostali, neboli dostačujúce a pokrivkávali. Áno, každý autor sa teraz oháňa tým, že neuzavretý koniec je ideálny pre inteligentných čitateľov, no mám neblahý pocit, že toto je len výhovorka. Niekedy nedokončenú prácu milujem, lebo každý čitateľ si knihu môže prispôsobiť podľa seba. Toto je ale iný prípad: chaos! Spisovateľka sa určite nevedela vyznať vo vlastnom zmätku, a preto zvolila tento krok. Všetci sa tvária, že tomu rozumejú? Asi. Pomohla si aj tak, že už na začiatku nám objasnila situáciu: netreba veriť hlavnej postave, klame. Tým si otvorila cestu k tomu, aby dokázala napísať aj tú najväčšiu hlúposť a tváriť sa pri tom inteligentne, lebo všetko je do detailov premyslené. Nebojte sa. Pochopí to iba inteligent. Ak ste to nepochopili, máte smolu. Väčšina čitateľov sa teda ani neprizná, že niečo nie je v poriadku. Radšej idú s prúdom a potajomky si lámu hlavu nad koncom. Ja by som koniec tiež chápala, keby Alice nenechávala malé detaily, ktoré pozmeňovali dej, a potom ich na celej čiare neignorovala. Ako si to dovolila?! Zabudla na ne! Neboli pre ňu podstatné, aj keď pre príbeh boli! Takú iracionálnu knihu som už dávno nečítala. Najhoršie je to, že som ňou bola najprv unesená, až kým mi nedošlo, čo autorka stvára a že to prakticky nemá logické základy. Niekedy klamem sa dokáže prezliecť za dych berúci triler, no zamrzí vás, keď o ňom začnete viac premýšľať.

Musím však potvrdiť, že niektoré situácie aj mne vyrazili dych a musela som ich spracovať. Zvraty sa tam nachádzajú vo zvýšenej koncentrácii a dovoľujú človeku žasnúť. Škoda, že všetko je iba pozlátka. Keby to bolo napísané ešte aj sofistikovane a dokázalo sa to oprieť o logiku, nemala by som sa na čo sťažovať. Bolo by to geniálne, ale, bohužiaľ, realita je iná. Nerozumiem tomu, čo som čítala. Keď prižmúrim nie jedno oko, no oči obidve, dá sa to trochu akceptovať. Viem, čo tým spisovateľka mienila. Avšak pozerať sa na skutočný výsledok, to je hotová tragédia a čisté zúfalstvo. Len tak sa to dá opísať. Očakávala som, že dielo bude brilantné. Určitým spôsobom bolo, no záver to pochoval. Alice vysvetľovanie nešlo. Chcela to čo najrýchlejšie uzavrieť a ponúknuť vydavateľstvám. V tom zhone zabudla na detaily, ktoré do deja vložila. Pre mňa boli podstatné, neviem si pomôcť. Všetko, čo tak s námahou budovala, zničila na pár stránkach. Túto knihu by si mali prečítať začínajúci autori ako odstrašujúci príklad. Píšem to preto, lebo Niekedy klamem je autorkina prvotina a možno sama netušila, na čo si má dať v príbehu pozor.

Všetci sme len duchovia ľudí, ktorými sme vo svojich ilúziách boli, a falošné repliky tých, ktorými sme sa chceli stať.
(str. 208)

Celú recenziu som napísala tak, akoby sa dielo nedalo čítať, ale to nie je pravda. Je napísané vynikajúcim štýlom. Ak sa rozhodnete prijať fakt, že nie všetko je logicky odôvodnené, nebudete rozčúlení. Ja som ale očakávala niečo iné. Niečo s dávkou racionálnosti. Nedočkala som sa. Asi boli moje požiadavky opäť vysoké. Snažím sa tolerovať príbehy, ktoré nie sú podľa môjho gusta, no nedá sa to. Nikdy si ich neviem vychutnať úplne, aj s ich chybami. Mrzí ma to. Podstatné je však to, že spisovateľka dala knihe dobré základy, len sa jej to nepodarilo rozvinúť do nejakej zmysluplnej roviny. Je škoda, že jeden výborný debut môže napokon potopiť rozuzlenie. Keď som sa k nemu dostala, stratila som záujem a nadšenie. Doteraz nad tým rozmýšľam. Ako sa to mohlo až takto pokaziť? Išlo to neskutočne rýchlo dolu vodou, ale stále som verila, že to je iba príprava pred veľkolepým záverom. Nestalo sa.

Hodnotenie: 2,5/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.

 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.