Táto recenzia určitým spôsobom odkrýva časť deja, no inak som ju napísať nedokázala. Musela som vás upozorniť na jeden fakt, ktorý je veľmi podstatný v rozhodovaní, či si knihu prečítate, alebo nie. Ďakujem za pochopenie.
V Bohom zabudnutej dedinke sa udeje niečo nevídané. Príde tam cudzinec. No na prvý pohľad sa môže zdať, že neprišiel klasickým spôsobom. Vyplavilo ho totižto more. Zachránili ho dobrí ľudia. No ako sa tam dostal? Tam prakticky nikto nezavíta. Všetci sú zvedaví, aké tajomstvo skrýva neznámy muž a čo robil v mori. Vie to však iba on. Od začiatku sa stáva záhadou, ktorá nedá dedinčanom spávať. Prečo prišiel práve k nim? Aké má plány? Dej sa pomaly odvíja, autor ukazuje svoje zámery a to vás prekvapí. Kvalitu tohto počinu dokážeme oceniť až v tejto neľahkej fáze života.
Čitateľa mrazí, keď si uvedomí, že šesť rokov stará kniha je neskutočne aktuálna v dobe, v ktorej sa nachádzame. No dobre, šesť rokov nie až tak veľa, ale tu ide o princíp. Niečo, čo sa napísalo pred rokmi, sa v nejakej forme stalo realitou. To je šialené! Pri čítaní sa mi pretáčali kolieska v hlave a tuhla mi krv žilách. Vo vzdialenejšej minulosti by som dielo považovala za hodnotný príbeh. Teraz ho tiež vnímam ako hodnotný, ale aj ukazujúci varovný prst.
Je jedna vec, ktorú musíte vedieť, kým si kúpite knihu: mám tušenie, že vydavateľstvo vedelo, prečo ju musí vydať práve teraz. Síce ju mohlo zaradiť do edičného plánu skôr, no lepšie neskoro ako nikdy. A prečo je vlastne dôležitá v čase pandémie? Dodáva totižto ľuďom nádej v tejto neľahkej dobe. Desí a hreje na duši zároveň. Pochopíte to, ak si ju prečítate do úplného konca. Rozpráva o apokalypse, o zrútení spoločnosti. Jedna iskra v systéme a zhorí celý. Tak to cítime aj my. No dá sa tešiť na lepšie zajtrajšky? Prídu? Toto dielo vám vleje do žíl nový optimizmus. Som si vedomá toho, že podobnej literatúry sa už napísalo veľké množstvo, ale tento konkrétny príbeh je niečím výnimočný. Nechce nám ukazovať len to, akí sú ľudia zlí, ale sústreďuje sa hlavne na to, ako sa dá všetko vyriešiť, keď sa zomkneme a začneme si navzájom pomáhať. Nezabudnite na veľrybu nám láskavo pripomína, že treba byť dobrosrdečnejší. S egoizmom sa človek ďaleko nedostane.
Nazdávame sa, že naša spoločnosť je odolná. Myslíme si, že znesie čokoľvek, čo jej život prinesie, ale dopúšťame sa jednej veľkej chyby. Komplexnosti. V nej je naša slabosť.
(str. 150)
Hneď od prvej stránky som tušila, že toto je moja kniha. Nevedela som však, ako sa veci vyvinú a čo bude nasledovať. Po rozprávkovom úvode som mala v mysli iný priebeh udalostí, aký bol v skutočnosti použitý, a to mi trošku pokazilo náladu. Bola som mierne sklamaná, lebo som si myslela, že dej bude skôr tajomný a čarovný, nie reálny, ako sa napokon vykreslil. Toto bola ale iba moja chyba, pretože som mala iné predstavy, ktoré sa s autorovými vôbec nezhodovali. No máličko to zabrzdilo moje nadšenie. Nevedela som si pomôcť, odrazilo sa to tiež na hodnotení. Musím sa vám priznať, najprv som bola v šoku, že čítam takýto typ literatúry v čase pandémie, pretože som sa tomu chcela za každú cenu vyhnúť. Nerada čítam sci-fi, dystópie, keď viem, že je svet na kolenách. Nepovažujem to za oddych. Ale nejakým spôsobom si ku mne toto dielo našlo cestu a ja som to musela akceptovať. Pár desiatok strán som čítala so strachom v očiach. Prognózy o zrútení spoločnosti boli také skutočné, až som niekedy ani nedýchala. Cielene by som si to určite nevybrala. No kniha si ma vybrala v správny čas. Pomaličky sa už spamätávam z toho, čo sa okolo nás deje. No ak vy stále nie ste zmierení s aktuálnou situáciou vo svete, nemali by ste sa do nej púšťať. Viem, písala som, že dodá ľuďom nádej, ale najprv sa musia prehrýzť katastrofálnymi scenármi. Nie každý to zvládne. Keď som zadala do vyhľadávača anglický názov Not Forgetting the Whale, zrazu sa mi pri tom objavilo slovo coronavirus, takže nie som jediná, ktorá v tom našla podobnosť.
V diele panuje typicky vidiecka atmosféra: každý pozná každého a všetci o sebe vedia všetko. Spisovateľ do deja umiestnil mnoho postáv, no napísal ich zapamätateľne. Máme teda pocit, že každý jeden človek je nám blízky a tým pádom sa kniha číta veľmi dobre. Situácie si vieme živo predstaviť, a preto zostane táto prímorská dedina dlho v našich mysliach. Zdalo sa mi, že postavy sú rovnako podstatné, ale asi by som sa mýlila, ak by som to tvrdila. Joe je hlavný protagonista. Muž, ktorého zachránili z brehu. Od neho sa odvíja dianie navôkol. Je mu dopriaty väčší priestor. Môžeme sa oboznámiť s jeho spomienkami, ktoré sa prikradnú do textu tak nebadane, že niekedy trvá, kým sa čitateľ zorientuje, kde je. V minulosti, v prítomnosti alebo niekde inde? Počas čítania som si na to zvykla, no prvý skok rozprávača v čase vás môže zmiasť. No práve tento fakt ma donútil rozmýšľať nad tým, ako by to vyriešili, keby natočili podľa knihy film. Všetky tie skoky... Bolo by to bravúrne, to nepochybujem. Nie, nemyslím to ironicky. Prisahám! Ak by sa držali knižnej predlohy, nemali by čo pokaziť. Je úžasne napísaná. Hneď vás očarí. Áno, napíšem to: Potrebujem aj film! Niekto by sa toho mal ujať, aby sa príbeh dostal aj k ľuďom, ktorí nečítajú. No moment... Prečo by si ho nemohli prečítať? Čo im v tom bráni? Táto kniha za to naozaj stojí.
Ak je toto smrť, tak umrieť je ako vypnúť svetlá vo veľkom dome: najskôr v najvzdialenejších komorách, potom v jedálni a potom v kuchyni a potom na chodbe a potom v obývačke a potom, keď už je dom takmer ponorený v tme, môžete sa posledný raz poobzerať, možno aj rozlúčiť, presvedčiť sa, či je všetko v poriadku, a stlačiť vypínač v chodbe. Bodka. Smrť, uvedomil si Joe, je vlastne len tma.
(str. 281)
Dielo je plné čistej pravdy o spoločnosti, o nás a hlavne o dnešnej situácii vo svete. Kde skončíme, keď budeme sebeckí a naďalej nebudeme brať ohľad na druhých ľudí? Ako to môže dopadnúť? Príbeh nám otvára oči a snaží sa nás nasmerovať na správnu cestu. Toto nie je rozprávka. Je to reálne viac, ako by sme si chceli priznať. To ma šokovalo. Nepredpokladala som, že sa to bude uberať práve týmto smerom. Netušila som, že čitateľ skončí tam, kde možno nechcel byť. Ako som už spomenula, knihu by som si určite nevybrala, keby som vedela, že bude až taká prorocká. Pri čítaní ma mrazilo, no v určitých momentoch mi bola dodaná aj nádej. Sami sa musíte rozhodnúť, či po tejto novinke siahnete. Myslím si, že som vám v náznakoch objasnila, čo od nej môžete očakávať. Sami musíte zhodnotiť, či ste pripravení na takúto literatúru. Pre mňa ten čas nastal. Cítila som, že aj keď som mala zimomriavky a tuhla mi krv v žilách, čítanie mi nerobilo vážnejšie problémy. Vychutnala som si to. V texte sú nádherné myšlienky, skryté či menej skryté posolstvá a aktuálna pravda o nás, v tomto okamihu života. Čo viac si priať?
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly