Od začiatku je zrejmé, že Aria nebude mať ľahký život. No stretne tiež dobrých ľudí, ktorí jej otvoria dvere do úplne iného sveta a ovplyvnia cestu, po ktorej sa vydá. Nie vždy sa však veci začnú uberať dobrým smerom a dievčina pocíti stratu, žiaľ, bezmocnosť, ale aj hnev. Situácii nepomáha ani to, že hlavná postava rieši svoje osobné problémy na pozadí veľkých politických zmien. Všade vládne strach a nedá sa pred ním ujsť. Vo vzduchu cítiť hrozbu. Ako sa Ariin príbeh nakoniec skončí?
Nad touto knihou som veľmi premýšľala. Netušila som, či sa mi bude páčiť. Predsa len opisuje vzdialený svet... No knihy sú tu na to, aby spájali ľudí a vzdelávali, takže som tomu napokon dala šancu. Vedela som, že nie všetko pochopím, ale budem sa snažiť. Keď som príbeh otvorila, rozprestrel sa mi pred očami čarovný svet, no aj svet plný tradícií a strachu. Okamžite som pocítila úzkosť. Ak máte depresiu, tá sa ešte viac prehĺbi, a ak ju nemáte, tak vás navštívi. Tušila som, že čítanie si vypýta svoju daň, takže som dielo prečítala čo najrýchlejšie, ako sa dalo. Ovplyvňovalo to môj psychický stav. Nechcela som v smutnej nálade stráviť ďalšie dni. Bolo to ubíjajúce. Toľko bolesti v jednom rozprávaní som dávno nevidela. Priam to na mňa kričalo a nedalo sa to ignorovať. Negatívne pocity sa hlásili o slovo a nechceli zostať nepovšimnuté. Už od prvej stránky som tušila, že ma to zničí. Ocitla som sa v cudzej krajine, ktorá mala vlastné pravidlá a zákony. Mohla som iba hádať, kam dej povedie. Všetko bolo také bolestivé, až som nemohla dýchať. To ale neznamená, že príbeh nebol svojím spôsobom dobrý. V určitých momentoch bol nádherný a magický.
(str. 208)
Napísala som v určitých momentoch, pretože je veľmi ťažké vcítiť sa do celej knihy. Najprv som si myslela, že je to spôsobené odlišnou mentalitou – musím sa priznať, že niektoré situácie nikdy nepochopím, aj keď som sa veľmi snažila porozumieť, išlo to mimo mňa. Nakoniec som zistila, že príbeh si ku mne nenašiel cestu. Spôsobil to jeden podstatný fakt: strácala som sa v čase. Aj keď bolo na začiatku každého väčšieho celku napísané časové ohraničenie, nepomáhalo to. Skoky medzi rokmi boli neskutočné a to, že sa z dievčaťa razom stala dospelá žena bolo pre autorku logické. No len pre ňu. Ja som nedokázala pochopiť, kde sa v deji nachádzam a miatlo ma to. Kde sa podeli kľúčové roky Ariinho života? Tieto skoky používala skoro stále. V rozprávaní vynechávala dôležité skutočnosti a potom s nimi čitateľa oboznámila ako s jasným faktom. Kde sa to však zobralo? Akoby vyškrtla zopár strán. Nepáčilo sa mi to. Orientácia v deji bola zložitá. Spisovateľka nám veľmi nepomáhala. Nevysvetlila nám ani základné pojmy, ktoré by nám uľahčili pochopenie tohto diela. Možnože sa pokúšala napísať niečo dynamické, ale to sa jej úplne nepodarilo. Niekedy sa dej vliekol a nudil ma. Nebolo to permanentne, no aj také momenty sa vyskytli. Vždy, keď som mala pocit, že to vzdám, tak sa do knihy prepašoval prvok, ktorý ma zaujal, napríklad myšlienka, ktorá ma donútila zamyslieť sa nad celým príbehom. Aria je z určitého uhla pohľadu veľmi hodnotné dielo, ktoré hovorí o veľkom žiali, bolesti a odhodlaní. Na druhej strane je zvláštne. Nevedela som tomu prísť na chuť.
Teraz budem písať o tom, čo sa mi páčilo. Nie je toho veľa, no aj tak sa tam predsa len niečo našlo. Oceňujem, ako bola vymyslená kostra príbehu. Na konci sa všetky osudy postáv prepojili. Bolo ich mnoho, ale spisovateľka to vymyslela úžasne. Nezabudla na nič. Otázkou zostáva, či to dopadlo dobre. Nechcem veľa prezrádzať, no niekedy šťastný koniec nehľadajte – nie je tam. To ale nemení môj názor, že Nazanine za to patrí pochvala. Životy postáv sa vzájomne ovplyvňovali a ony o tom nemali potuchy. Geniálne. Druhým pozitívom boli pekné myšlienky. Niekedy som naozaj našla skvost, ako napríklad tieto ukážky v recenzii. Vždy bolo nad čím rozmýšľať, aj keď negatíva prevažovali pozitíva. Stále sa dalo zastaviť a radovať sa z krásnych myšlienok. Človek sa môže radovať aspoň z niečoho, keďže je kniha sama osebe ponurá a depresívna. V niektorých zábleskoch som tiež videla snahu o zvrátenie osudu postáv. To mi vlialo nádej do žíl - a hneď mi ju aj zobralo, pretože život je krutý a tento počin odrážal skutočný život. Takto som to vnímala ja. Možno sa to niekomu nebude zdať autentické – to musíte posúdiť sami -, no ja som uverila každému slovu. Behal mi mráz po chrbte.
Pochopí, že kto hovorí, ako nič neľutuje, ten klame, lebo život v skutočnosti pozostáva zo samých výčitiek a na konci cesty sa neraz pristihnete, že by ste boli radšej, keby všetko za vaším chrbtom zmizlo. Môžete sa o polnoci modliť k bohom a všelijakým iným bytostiam, ale nič nezmeníte. Výčitky sú oheň duše, uvedomí si Aria jedného dňa.
(str. 256)
Kniha si nevie vybrať tempo: buď je všetko veľmi spomalené, alebo zrýchlené. Nazanine išla do krajností. Raz ma nudila detailným opisom osôb a ich činov, takže dej vôbec nenapredoval, alebo robila obrie skoky, za ktorými zostávali veľké logické diery. Ani jeden z jej spôsobov mi nevyhovoval. Nedá sa teda povedať, že čítanie bolo bezproblémové. Vždy ma niečo rušilo. Táto novinka nie je pre každého. Bohužiaľ, ani pre mňa nie. Prišla som na to okamžite. Neprirástla mi k srdcu. To ma mrzí. Tušila som to už od prvej strany. Moje obavy sa iba potvrdili. Aj keď ma príbeh veľmi lákal, v konečnom dôsledku mi neponúkol takú hodnotu, akú by som si priala. Nejako sme si k sebe nenašli cestu. Netvrdím, že je to vina autorky, možno je to mnou, ale uvedomujem si, že Aria bola úplne odlišná od toho, čo som očakávala. Mohol to byť problém? Asi. Nevyhovoval mi štýl, akým bolo dielo napísané. Bolo to pre mňa príliš vzdialené. Spisovateľka nás hodila do situácií, ktoré pre ňu mohli byť zrejmé, no čitateľ sa v nich nepekne stráca. Ak si stále chcete knihu prečítať, mali by ste si niečo naštudovať o histórii krajiny, do ktorej je umiestnený dej. Ja som to zistila neskoro. Myslela som si, že autorka nás so všetkým oboznámi. Nestalo sa to.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly