Iona Greyová - Žiarivá hodinka

Selina žije v zlatej klietke, z ktorej sa túži vymaniť. Porušuje všetky pravidlá, len aby na chvíľu ucítila chuť slobody. Je nerozvážna a mladá. Myslí si, že bujaré večierky jej pomôžu zabudnúť na to, že pochádza z váženej rodiny. Jej nezodpovedné správanie je neprípustné. Urobila už veľa prešľapov, ktoré sa netolerujú, no tento bude najzásadnejší.
Osud zasiahol a privial jej do cesty mladého umelca Lawrenca, ktorý jej dokáže, že vrúcny cit existuje. Rúti sa do vôd, ktoré nikdy nepoznala. Je to nebezpečné, no nádherné zároveň. Vie, že by to nemala robiť. Pohybuje sa na tenkom ľade, no srdce víťazí nad racionálnym myslením. Sú šťastní, tak dlho, ako sa dá. Ale ich láska postupne prechádza ťažkou skúškou a je otázne, či to zvládne. Je reálne, aby sa dva rozdielne svety spojili v jeden?

Kniha mi graficky pripomínala Veľkého Gatsbyho. Ornamenty na obálke ma zaujali, pretože boli tomuto dielu veľmi podobné. Ani anotácia sa príliš nevzďaľovala rokom, v ktorých sa Gatsby odohrával. Mala som tušenie, že Žiarivá hodinka by mohla mať rovnakú atmosféru. Chcela som tomu veriť. Táto kniha ma od začiatku bavila a bola som zvedavá, ako sa to vyvinie ďalej. Hneď som zistila, že je to komplikovanejšie, ako sa zdalo. Že čitateľ odhalí nejedno tajomstvo. To ma poháňalo vpred. Vedela som, že musím pokračovať, aj keď som postupom času nachádzala chyby, ktoré sa nedali ospravedlniť. Niečo ma nútilo stále pretáčať stránky. Dej sa uberal smerom, ktorý bol predvídateľný, ale na druhej strane aj veľmi prekvapivý.

Musíme si stále pripomínať, že v skutočnosti nie sme nikdy oddelení od tých, ktorých tak milujeme. Možno ich nevidíme, nemôžeme sa s nimi rozprávať ani ich objať, ale stále ich nosíme vo svojich srdciach.
(str. 75)

Na udalosti sa niekedy pozeráme očami dieťaťa. To je absolútne v poriadku. V poriadku však nie je to, že keď sa pohľady zmenia, autorka nezmení svoj štýl písania a zostáva v detskom prejave. Aspoň mne sa to tak javilo. Nevedela som sa zbaviť pocitu, že myšlienky dospelých sú trošku mimo normálneho myslenia. Ďalšia vec, ktorá mi prekážala, bola tá, že som vôbec nepostrehla jeden fakt: Nič nenaznačovalo tomu, že sa kniha odohráva medzi dvomi svetovými vojnami. Občasná zmienka o vojne a vojnových hrdinoch nepomohla. Stále som si musela pripomínať, že dej je umiestnený v časoch minulých, lebo sa mi permanentne stávalo, že som si predstavovala postavy ako ľudí dnešnej spoločnosti a musela som sa zamýšľať, prečo to robím. Prišla som na to, že tam nepanuje tá správna atmosféra, takže čitateľ môže mať problémy zžiť sa s dobou, o ktorej je reč. Je to veľmi mätúce a nepochopiteľné. Medzivojnové obdobie bolo iba nepotrebnou kulisou, ktorú autorka zahodila, no občas ju skrkvanú vrátila naspäť do príbehu. Práve kvôli rokom, v ktorých sa kniha mala odohrávať, som si ju túžila prečítať, ale v konečnom dôsledku som to tam nenašla. Nedá sa to ignorovať.

Dielo je romantické, no to mi neliezlo na nervy. Samu ma to prekvapilo. Asi je to tým, že už po prečítaní anotácie som vedela, že je to ľúbostný román, takže som sa na to dokázala pripraviť. Spisovateľka písala tak zaujímavo, že som sa nemohla sťažovať. Ako som spomenula, kniha v sebe skrývala veľa tajomstiev. Jedny boli zjavné a dali sa rýchlo rozlúštiť, druhé vám môžu zamotať hlavu a nebudete si istí, kam to všetko speje. Dobre sa to čítalo. Doteraz neviem presne popísať, čo ma pri tejto novinke držalo, ale čítala sa veľmi ľahko. Nič ma viditeľne nespomaľovalo. Dokonca ani veci, ktoré som kritizovala vyššie. Iona poznala aj ten najmenší detail svojho počinu, takže na konci zapadli všetky časti na svoje miesto. Premyslela to úžasne. Takto vyzerá kvalitná práca. Bola som nadšená, že sa mi dielo páčilo a že mi ani výhrady, ktoré som voči nemu mala, nebránili v tom, aby som si ho vychutnala. Je to zvláštne. Akoby som teraz hodnotila dva príbehy. Uvedomujem si to, ale nedokážem sa týchto zmiešaných pocitov zbaviť. Žiarivá hodinka bola výborná, no zároveň mala chyby, ktoré sa k nej nehodili.

Riadila sa heslom, že treba žiť pre danú chvíľu. A teraz to bolo dôležitejšie než kedykoľvek inokedy. Nechcela odpočítavať dni alebo sa zaoberať skutočnosťou, že na konci tohto neuveriteľného času ich čaká odlúčenie, ktoré bolo také isté, ako že za ospalým parkom Blackwoodu leží skutočný svet. Snažila sa zabudnúť, že ich raj je naivnosťou a ich šťastie je len vypožičané.
(str. 215)

Ak máte radi romantiku a záhady, toto je čítanie pre vás. Spisovateľka zakomponovala lásku do príbehu veľmi citlivo a uvážene, takže ma neotravovala. Nerozmýšľajte dlho. Verím, že sa vám to bude páčiť a nebudete ľutovať čas, ktorý ste pri knihe strávili. Ak vás láka to, že je dej zasadený do dôb minulých, nemali by ste sa na tento fakt upínať. Možno by ste pociťovali sklamanie ako ja, lebo Iona tomu nepripisovala veľkú váhu. To je smutné, no nedá sa s tým nič robiť. Dielo je napísané takto. Neznamená to však, že sa tam nenájdu veci, ktoré budete zbožňovať. Aj ja som si tam niečo našla. Vo všeobecnosti bola kniha dobre spracovaná a určite si nájde tých správnych čitateľov.

Hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.