utorok 1. septembra 2020

Anna Burns - Mliekar

MliekarDej sa odohráva počas The Troubles, etnicko-nacionalistického konfliktu v Severnom Írsku. Na udalosti sa pozeráme očami jednej mladej dievčiny, nazývanej iba ako stredná sestra. Aby toho nebolo málo, zapáči sa Mliekarovi – významnému paramilitantovi, a vtedy upadne do nemilosti, aj keď nevie, čo sa okolo nej deje. Celý vývoj udalostí je veľmi nebezpečný. Sledujú ju. Ak urobí nesprávny krok, môže na to doplatiť. A s ňou všetci, ktorých má rada. Vytŕčať z davu sa v tej dobe trestalo. Zrazu sa zo šedej myšky stala zaujímavá osoba, a to aj v očiach ľudí, ktorých pozornosť nechcete nikdy upútať.
Situácie sa v náznakoch zhoršujú a čitateľ so zatajeným dychom čaká, čo sa stane. Napätie rastie do neúnosných rozmerov, no my to nevieme nijako ovplyvniť. Spisovateľka nás necháva v permanentnom strese a zdá sa, že si to užíva. V živote som sa nestretla s takýmto štýlom písania. Vitaj, originalita! Tak dlho som ťa hľadala. Toto bol „nervák“ od začiatku do konca (myslené najlepším možným spôsobom).


Žiadna hlavná postava nemá meno. Všetci sú pomenovaní neosobne, bez štipky nápaditosti, prosto tak, ako to je. Švagor je švagor, asi frajer je asifrajer, a takto by som mohla pokračovať ďalej. No postupom času som zistila, že to plní svoju funkciu. Myslíte si, že pre to nebudete vedieť súcitiť s postavami a že to bude prvá výčitka, ktorú budete mať? Ja som rozmýšľala rovnako. Kto, preboha, nepomenuje svoje postavy? Zdalo sa mi to ako veľké fiasko, no aj tak som prelúskala aspoň prvú kapitolu na Albatrosmedii a tým si ma kniha okamžite získala. Bolo mi úplne jedno, či čítam dielo s menami alebo bez. Musela som zistiť viac, musela som sa dozvedieť, aký príbeh to je. Lákalo ma to, nemohla som si pomôcť. Mliekara som si túžila prečítať. Naučilo ma to, že ukážky kníh majú aj odvrátenú stránku. Ak sa vám niečo páči, nedokážete vydržať na ten moment, keď budete v rukách držať celé dielo. Toto sa stalo mne. Táto novinka ma očarila a ja som striehla na kuriéra ako sup.

Netuším, čí mliekar to bol. Nám mlieko nenosil. Myslím, že ani iným. Nikto si uňho mlieko neobjednával. Nikdy so sebou mlieko nemal. Nikdy ho nerozvážal. Nemal ani len mliekarské auto.
(str. 10)

Keď ku mne kniha prišla, rýchlo som pochopila, o čo vlastne v deji ide. Dostávala som sa do obrazu. Naháňalo mi to hrôzu. Vidíme posadnutosť muža v strednom veku dievčaťom, ktoré len dovŕšilo plnoletosť. V niečom mi to pripomínalo Lolitu, no keďže hlavná hrdinka nepodnikla žiadne, ani domnelé kroky, aby v mužovi živila nádej, a bola staršia, také znepokojujúce ako Lolita to napokon nebolo. Bola som rada, pretože Lolitu mi stačilo prečítať jedenkrát a mala som dosť. Spojitosť tam je, ale nenachádza sa tam ten aspekt, ktorý som v Nabokovovom počine odsudzovala. Mliekar sa na hlavnú hrdinku nepozrel, ani sa jej nedotkol, ale cítila som to ticho pred búrkou. Dielo si našlo vlastný originálny spôsob znepokojenia, ktorý by som vôbec nečakala. Tým pádom, že sa tam nič nedialo, no iba sa načrtlo, čo by sa diať mohlo (alebo niekedy ani to), to bolo omnoho hrôzostrašnejšie. Taký paradox. Atmosféra, ktorú Anna vytvorila, bola desivá v tom najlepšom zmysle slova. Čitateľ čaká na okamih, keď sa to zvrtne. Bola som ako na ihlách. Hrýzla som si nechty, strany mi ubiehali, akoby čas neexistoval, mala som oči ako angorský králik, ale musela som pokračovať. Spisovateľka nás nechávala v neustálom strese a neistote, lebo sme nevedeli, čo bude nasledovať. Každý zvrat ma veľmi prekvapil. Netušila som, ako naň reagovať. Práve takýto príbeh som potrebovala. Bol geniálny, vyrazil mi dych a nechal ma úplne bez slov.

Anna sa veľmi nezaoberá vysvetľovaním času a miesta, niekedy nerozoberá ani historické súvislosti. Skoro nič nepomenovala, no práve preto to má nakoniec taký drvivý efekt. Aj keď je dielo skúpe na mená, zasiahne rovno srdce, lebo človek si uvedomuje, že táto kniha nie je iba o konflikte v Severnom Írsku, no idea diela by sa mohla tiež uplatniť na všetky štátne zriadenia, ktoré utláčajú ľudí a tí žijú v strachu. Dokonca nám ukazuje, že človek je ochotný považovať za normálne aj nenormálne veci, ak normálnosť nepozná a zvykol si na tyraniu. Povolená je aj mizogýnia a sexuálne obťažovanie, ak sa na tom zhodne väčšina. Mať opačný pohľad na udalosti je však neprípustné. Kreslí to hrôzostrašný obraz o tom, ako funguje vymývanie mozgov a podvoľovanie sa nezmyselných pravidlám, keď štát drží svojich občanov v hrsti. Napokon to vzdajú a nekladú žiadne otázky. Jednoducho to tak je a oni to berú ako nezmeniteľný fakt. Už sa nebúria, neprotestujú, toto je ich realita, aj keď to môže byť tá najšialenejšia realita, o ktorej by ste počuli. Nezáleží na tom, lebo si nevedia predstaviť iný život. Behá z toho mráz po chrbte, ako jedinec alebo celá komunita príjme svoj osud a na nič sa už nepýta (česť výnimkám). Stratí živelný odpor, prirodzenú zvedavosť a robí iba to, čo sa povie. Potom má človek názory ako väčšina, lebo nemať rovnaký názor je nebezpečné. Počas čítania som našla ďalšiu spojitosť: Orwellov román 1984, ktorý milujem. Viem, že tých asociácií je na jedno dielo veľa, no verte mi, keď tvrdím, že je zatiaľ najoriginálnejšie, s akým som sa stretla. Mne sa už v poslednej dobe zdalo všetko povedomé, ale tento príbeh to zmenil. Áno, počas čítania som nachádzala spojitosti s klasikami literatúry, no výsledné spracovanie a štýl písania tomu dali nezameniteľný nádych jedinečnosti a sviežeho vánku.

Takže ho zmlátili. Ale nie preto, že by ich naštvala jeho zbraň či to, že má kuklu, aj keď ho každý pozná; ani preto, že zastrašoval ženu, ich duševne spriaznenú sestru, teda mňa. Nie. Dostal bitku za to, že je chlap a neohlásene vstúpil na dámske záchody. Bolo to od neho neúctivé a neohľaduplné k ženskej krehkosti a citlivosti. Zachoval sa nezdvorilo, nedžentlmensky, negalantne, nečestne. Skrátka celkom nevychovane. Musel rátať s tým, že keď vojde do miestnosti, kde sa dámy rúžujú, upravujú si vlasy, hovoria si tajnosti a vymieňajú si vložky, neostane to bez následkov. A tu ich mal, následky v priamom prenose. A po týchto následkoch mali prísť ďalšie, pretože dámy  čoskoro o celej situácii poinformujú svojich chlapov.
(str. 304)

Hlavnej hrdinke sa obráti život hore nohami, keď ju začne prenasledovať nebezpečný muž a celé jej okolie si myslí, že tuší, čo sa deje. No nevie nič a mladé dievča zažíva vlny nechutného ohovárania, klebiet a intríg. Do akým hlbín sa môže prepadnúť ľudská duša, keď jej je ukrivdené? Ako sa pod týmto tlakom zmení charakter človeka? Je bolestivé pozerať sa na to, ako sa lož stane pre všetkých jednoznačnou pravdou a nikto sa nesnaží tomu viac porozumieť. Cítila som skľúčenosť, keď som videla, akým smerom sa dej uberá. Spisovateľka prilievala olej do ohňa, a tak to nabralo obludné rozmery. Ako som už raz spomenula, dokázala nás nepríjemne stresovať, ale vďaka tomu som túto knihu hltala. Nenávidela som, ako sa s nami Anna zahráva, na druhej strane som ale milovala túto zákernosť, pretože sa od toho nedalo odtrhnúť. Stala som sa od toho závislá. A nielen od napätia, ale aj od humoru, ktorý tu zvládla prepašovať, a fungoval geniálne. Potvrdením mojich slov je druhá ukážka. Síce boli situácie v deji ťažké, no tak dobre som sa už dávno nezasmiala. Boli veľmi odľahčené. Toto spojenie, v takejto zaujímavej forme, som ešte nikde nevidela. Najprv si musíte prečítať príbeh, aby ste rozumeli, čo tým myslím. Naozaj je to veľký unikát.

Páni, to bolo parádne! Brilantné. Som veľmi rada, že sa mi dielo dostalo do rúk. Čítanie som si vychutnala. Kniha je vtipná a zároveň veľmi reálna a ťažká. No dokopy to spolu ladí vynikajúco. Schéma písania, ktorá tu bola použitá, sa nevidí často - asi vôbec. Cítila som, že je netypická. Tešilo ma to. Neviem vám to lepšie vysvetliť. Bolo to nekonvenčné. Originalita bola v Mliekarovi zastúpená hojne a dej ma stále niečím prekvapil. Bola som v strehu, nevedela som odhadnúť zámery autorky. Nedalo sa to. Príbeh mala dokonale premyslený. Všetko zapadlo na svoje miesto, aj keď to čitateľa vyviedlo z rovnováhy. To som nečakala. O takejto kvalite sa mi ani nesnívalo. Môže sa stať, že vám sa dielo nemusí páčiť, pretože je skutočne zvláštne, no je tú zvláštnosť zbožňujem. Ak si však nie ste istí, pozrite si ukážku. Podľa toho zistíte, či sa vám páči alebo od toho dáte ruky preč. 

Hodnotenie: 5*/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.

2 komentáre:

  1. Nádherne napísaná recenzia. Knihu som si kúpila krátko po tom, ako vyšla. Vôbec som nevedela o čom to je, kupovala som ju hlavne kvôli nálepke "Nominácia na Women's Prize for Fiction 2019". Až potom mi bolo povedané, že je to celkom dobré vyobrazenie konfliktu Severného Írska. Tak som rada, že si prečítam aj niečo z tohto prostredia, pretože o tom veľa neviem.
    Máš veľmi príjemný štýl písania. Páčilo sa mi ako uvažuješ o prepojení medzi Lolitou a románom 1984. Teraz sa na knihu teším o to viac.
    A rozhodne to nie je poslednýkrát, čo som zavítala na tvoj blog. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veľmi pekne ďakujem za takýto milý komentár. Urobil mi veľkú radosť. :) Dúfam, že sa ti bude kniha páčiť tak ako mne.

      Odstrániť

Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly