Rachel Caineová - Jazero Stillhouse

„Chodievate niekedy do garáže, pani Royalová?“ Táto otázka stačila na to, aby sa život jednej ženy otriasol v základoch.
Gina ani len netušila, čoho je jej manžel schopný. Mala pokojný život, nádherné deti. Myslela si, že má šťastie a že to nič nemôže pokaziť.  Netušila, s akým netvorom sa zaplietla. Bol to dokonalý herec. Navonok dobrý človek, vnútri zviera.
Až keď sa stala dopravná nehoda, policajti uvideli pravú tvár tohto vzorného chlapa. Gina, momentálne prezývaná Gwen, sa snaží začať odznova a ochrániť svoju rodinu. Teda to, čo z nej zostalo. No ľudia nezabúdajú a terčom ich nenávisti sa stávajú aj deti, ktoré nemôžu za to, že majú otca vraha. Nezastavia sa pred ničím.
Gwen sa pokúša nájsť domov, ďaleko od toho pekla, aby si už konečne mohli vydýchnuť, ale vždy je jednou nohou von z dverí. Stále má poruke plány úniku. Síce je monštrum vo väzení, no jeho vplyv nikdy nepominie. Vie to. Teraz, keď sa usadili na krásnom mieste obklopenom prírodou, by sa malo všetko zmeniť. Ale je to iba ilúzia. V jazere sa po čase nájde mŕtvola ženy. Tento štýl zabíjania si veľmi dobre pamätá. Nikde nie je v bezpečí.
 

Nová knižná séria na trhu? Na to som si musela posvietiť. Vopred sa priznávam, že anotácia mi bola povedomá, takže som tušila, že veľa originality to nepojedlo. No čo už. Stále som však bola zvedavá. Obsahy diel sú obsahy a dej ma môže milo prekvapiť. Keď som začala čítať, ešte ma neopúšťal pocit, že príbeh poznám. Neopustil ma ani na poslednej stránke a ja doteraz premýšľam prečo. Je to zvláštne. Z toho teda vyplýva, že to bolo nudné, keď sa mi to zdalo známe? Vôbec nie. Autorka píše bez najmenších problémov, prirodzene, zaujímavo, strany ubiehajú. Naozaj ma to pohltilo. Bolo to dobre napísané. Získalo si to moju pozornosť. Chcela som čítať ďalej, no uvedomovala som si chyby. Nečakajte, že vám padne sánka od prekvapenia, lebo kniha je podľa mňa príliš jednoduchá, no fanúšikovia trilerov ju nevyhodia von oknom. Neurobili by to. Niečo v sebe má. Niečo, čo vás núti pokračovať.

Gina Royalová leží mŕtva v minulosti – tá žena bola niekto iný, nie ja. Vlastne ju už teraz ledva spoznávam, celkom sa mi odcudzilo to slabé stvorenie, ktoré sa večne podrobovalo, predstieralo, uhládzalo a hasilo každý náznak problémov.
Tá žena, ktorá sa stala spolupáchateľkou. Hoci nevedomky.
(str. 20)

Hodnotila by som ju ako psychologický triler, pretože hlavná postava sa väčšinou zamýšľa nad svojím životom a vracia sa v spomienkach do naoko perfektného manželstva. Obracia ho zo všetkých strán. Uvažuje nad tým, čo sa jej v posledných rokoch stalo a ako to ovplyvnilo deti. Ako sa dokáže psychopat tváriť úplne normálne? Ako dokáže predstierať lásku a city všeobecne? Behá z toho mráz po chrbte. Tento aspekt diela by sa zvládol bravúrne, keby autorka nerecyklovala rovnaké myšlienky, iba s inými slovami. Všetko podstatné nám navyše povie už na začiatku a potom sa k tomu neprestajne vracia a pripomína nám to. Nie sme zábudliví. Nemusí sa až tak veľmi snažiť. Možno chcela v čitateľovi vyvolať väčší strach, ale má to opačný účinok: aj to úžasné, čo bolo v knihe, nakoniec v mojich očiach stratilo hodnotu. Hnevalo ma to. Postupom času som sa začala topiť v názoroch hlavnej hrdinky a ubíjalo ma to. To akčné, čo tam bolo, vždy prekričal podrobný plán úniku, ktorý bol naozaj detailný – už som ho aj ja vedela naspamäť. To, čo sa deje mimo vnútorného sveta Gwen, je pre spisovateľku nepodstatné. Chápem, že niekedy je psychika prvoradá. Mysteriózny triler by sa mohol napísať takýmto štýlom a nikto by nemal námietky. No nie je ním. Aj keď sa to všade tvrdí, je od tohto pomenovania na míle vzdialený. Rachel by nám takto podrobne prezrádzala myšlienky postáv z jediného dôvodu: kvôli veľkolepému finále a vnútorný svet by zohrával v príbehu veľkú rolu. Veľkolepé finále sa tu nekonalo. Bol len koniec, ktorý mi v určitých úsekoch nedával zmysel, no mykla som plecom a dočítala som to.

Vedela som, že to má viac dier ako ementál, no dokázala som si to nevšímať, keď som si to všímať nechcela. S pokojom Angličana som prišla až na poslednú stránku. Radšej som ignorovala všetko, čo ma iritovalo, a úspešne. Hnevať som sa začala vtedy, keď som bola prinútená poriadne porozmýšľať. O čom bol vlastne príbeh? V tom momente som uvidela kopu nedostatkov a situácií, ktoré boli šialené, a doteraz neviem, ako to mám hodnotiť. Na jednej strane vám knihu vrelo odporúčam, na druhej strane príšerne zúrim. Štýl písania zastavil všetky pochybnosti, ale tie sa vrátili, keď ma už nemohlo nič ovplyvniť. Áno, zdalo sa mi, že to bolo úžasné, ale náhle tá bublina praskla a ukázala sa mi realita, so všetkými nedokonalosťami, ktoré som predtým videla, no rozhodla som sa ich prehliadať.

Všetko, čo robil, je v mojich očiach poškvrnené. Každý úsmev bol len mechanický. Každý smiech falošný. Každý verejný prejav náklonnosti bol presne tým – gestom určeným pre verejnosť.
A po celý ten čas pod jeho povrchom striehol netvor.
(str. 127)

Skutočne vám Jazero Stillhouse odporúčam, no nemajte vysoké očakávania. Ja som si knihu veľmi rada prečítala, ale tiež som vedela, že to nie je moja šálka kávy. Je však tak dobre napísaná, že mi trvalo dlhšie, kým som prišla na to, čo som netúžila vidieť. No ono to tam je. Tie chyby krásy tam mali svoje miesto, ale spisovateľka to dokázala perfektne zakamuflovať svojím rozprávačským talentom. Až keď som to hodnotila spätne, uvedomila som si, že niečo som sa rozhodla zámerne neriešiť a neanalyzovať, aby mi to nepokazilo pozitívne pocity z diela. V konečnom dôsledku sa mi to aj podarilo. Preto mám teraz veľmi zmiešané pocity. Táto novinka sa mi páči a nepáči zároveň. Je to dilema. Stále rozmýšľam, či si prečítam druhú časť. Neviem sa rozhodnúť a to ma zožiera. 

Hodnotenie: Nejdem hodnotiť bodmi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Aktuell.

 Knihu si kúpite napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.