Christy Lefteri - Včelár z Aleppa

Nádherná fikcia, ktorá má korene v pravde.

Včelár Nuri miluje svoje rodné mesto Aleppo, včely, no hlavne svojich najbližších. Rodinnú pohodu naruší nepredstaviteľné zlo, ktoré sa vkradne do jeho pokojného života, a plánuje mu zobrať všetku nádej a radosť. Krv cítiť aj na uliciach. Pach strachu sa vryl každému pod kožu. Buď ujdeš, alebo ťa zabijú. Všetci to už pochopili, ale Nuri a jeho manželka zostávajú, až kým sa nestane niečo, čo ich prinúti neodkladne odísť a zanechať za sebou to, čo roky budovali. No čo je horšie? Byť mŕtvy fyzicky alebo emocionálne? Byť iba schránkou bez duše, so živým telom? Dokáže sa človek ešte z niečoho úprimne tešiť?

Nevedela som, že si túto knihu chcem (a hlavne musím) prečítať. Vybrala som si ju s veľkými obavami, pretože som netušila, čo ma na jej stránkach čaká. Bála som sa, že ma ovládnu emócie a budem zničená. Neverila som, že príbeh nie je príliš ťažký. No napokon som zistila, že je nádherný. Smutný? Áno. Depresívny? Nie. Väčšinou sa dej sústredí na lásku, odpustenie a nádej. Bolesť tam má tiež svoje miesto, ale je vždy ochotná ustúpiť a dať priestor pozitívnym pocitom. Včelár z Aleppa rozpráva o túžbe nájsť bezpečnejší domov, aj keď sa to zdá neuskutočniteľné.

Som rád, že je slepá. Viem, ako to znie! Keby som jej mohol dať kľúč, ktorým by si otvorila dvere do iného sveta, chcel by som, aby znova uvidela. Lenže musel by to byť celkom iný svet ako tento tu. Miesto, kde práve vychádza slnko, dotýka sa múrov obklopujúcich starodávne mesto, a za tými múrmi sa to slnko dotýka domčekov, čo sa podobajú na cely, a domov a bytov a hotelov a úzkych uličiek a trhu pod holým nebom, kde sa s prvým svetlom zaligocú tisícky zavesených náhrdelníkov, a ešte ďalej sa dotkne púšte, zlato na zlate a červeň na červeni.
(str. 11)

Dielo je písané z Nuriho pohľadu. Sledujeme, aké rozporuplné pocity ním lomcujú a ako je uväznený medzi tým, čo musí urobiť a tým, čo by chcel. Je správne nasledovať srdce alebo rozum? Rozhodnutia sú veľmi ťažké a hlavný hrdina ich spätne prehodnocuje. Tuší, kde spravil chyby a mučí ho to. Až do takej miery, že stráca pevnú pôdu pod nohami. Pokračuje však ďalej, prekonáva prekážky, aby dosiahol vytúžený cieľ. Jeho slepá manželka ho potrebuje a nedokáže si sama poradiť. Cesta do neznámej krajiny za slobodou je náročná, ale majú jeden druhého. Dúfajú, že všetko, čo museli obetovať, bude mať napokon zmysel a ich snaha nevyjde nazmar. To, čo ale stále vlastnia, je príliš krehké a vzácne, aby si to nechali vziať. Obaja svojim spôsobom veria v lepšie zajtrajšky. Sú spolu aj v tých najhorších momentoch, no občas sú duchom neprítomní. So smútkom sa vyrovnávajú rozdielne. Nie vždy situácie zvládajú, čo je pochopiteľné, lebo sú iba ľudia, ktorí sa snažia prežiť. Čitateľ teda môže nahliadnuť do ich ubolenej mysle. Stratili skoro všetko, ale neboja sa bojovať o svoj kúsok šťastia. Vedia, že keď dýchajú, tak sú nažive a zatiaľ nie nič stratené.

V knihe je umiestnených viacero bočných príbehov týkajúcich sa ľudí, ktorí boli v kontakte s hlavnými protagonistami. Pozeráme sa na ďalšie zlo v inej forme, na chamtivosť, zradu, zúfalstvo, túžbu žiť, na priateľstvá v neľahkých časoch. Človek sa zamyslí nad tým, čo je podstatné a ako len jediné nádherné gesto solidarity dokáže vyčariť úsmev na tvári a dojať. Zasiahlo ma to. Boli tam negatívne udalosti, ako som už spomenula, ale ja si pamätám viac tie milé a krásne činy, pri čítaní ktorých si poviete, že ľudstvo nie je až také stratené, ako by sa mohlo zdať. Pre mňa boli tie časti tými najsilnejšími a oči sa mi naplnili slzami. Dej bol z môjho pohľadu vyvážený: dobro a zlo, beznádej a viera. Všetko malo svoje miesto. Kniha odrážala skutočnosť. Svet nie je iba čierny alebo biely, oplýva rôznymi farbami. Taký bol aj tento príbeh. Bol autentický. Spisovateľke som verila každú jednu vetu, každý opis. Ožívalo mi to pred očami.

Kde sú včely, tam sú kvety, a kde sú kvety, tam je nový život a nádej.
(str. 27)

Ak máte srdce na správnom mieste, mali by ste si Včelára z Aleppa prečítať. Možno sa budete na veci pozerať úplne inak. Možno uvidíte to, čo ste nikdy nevideli, alebo zistíte to, nad čím ste nikdy neuvažovali. Autorka výborne vykresľuje ľudské povahy a nebojí sa ukázať pravú tvár osôb, ktoré sa nemajú kam vrátiť, nemajú domov a svoju minulosť nechali ďaleko za sebou, no tá sa neprestajne hlási o slovo. Bolestivo sa im pripomína v každej sekunde strastiplnej cesty za slobodou. Stratili časť svojej duše, o ktorú už prišli navždy, a oni to vedia. Spôsobuje to hlboké jazvy na srdci a zmätok, ktorý netíchne. Táto skutočnosť nenechá ani jedno oko suché. Kniha si vás získa. Neuvedomíte si ako, ale stane sa to rýchlo. Zrazu vás má vo svojej moci a vy nedokážete prestať čítať. Musíte poznať koniec. Dúfate v to najlepšie. Hlavné postavy sú až priveľmi reálne.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran.

 Knihu si môžete kúpiť napríklad v Martinuse alebo v Knihcentre.