Martina a Jacques sú manželmi už toľko rokov, že by si na seba mohli zvyknúť. No vydržať s mrzutým manželom je čoraz náročnejšie. Jacquesova zložitá povaha vsadila klin aj medzi ich dospelé deti a nevesty. Vzťahy nie sú dobré, ale hlava rodiny to nechce vidieť a nástojčivo si presadzuje svoje názory, ktoré každého urážajú. Všetci sa dôsledkom toho hádajú a rodinná atmosféra je napätá.Do tejto, nie práve ideálnej, situácie prichádza nová nevesta. Manželka prosí svojho večne namosúreného partnera, aby sa krotil. Načo nádejnú nevestu zbytočne strašiť? Ale nátura sa nedá tak ľahko zmeniť. Bude to boj. Na jednej, no aj na druhej strane. Nový človek prináša do rodiny nové problémy a my sledujeme, ako sa vzťahy čoraz viac rúcajú.
Počas svojho života som prečítala knihy asi od troch francúzskych spisovateľov. Musso je na vrchole môjho rebríčka – odporúčam vám ho z celého srdca. Ostatní autori boli v mojich očiach pomerne problematickí. Každý národ má svoje špecifické správanie, ktoré sa prejavuje aj v umení. Teraz som si tým istá. Iba Guillaume Musso dokáže utlmiť svoju francúzsku stránku a tváriť sa, že je Američan. Niekoho to môže nahnevať, no ja to milujem. Určite nemám rada typicky francúzske diela. Áno, konečne som to zistila. Až doteraz som si to veľmi neuvedomovala, ale tento príbeh predstavoval posledný klinec do rakvy nezáujmu o túto literatúru.
Vraví sa, že rozvod jedného páru z troch majú na svedomí svokrovci.
No koľko svokrovcov sa rozháda pre svoju nevestu?
Bolo to nudné, rezervované, nikam to neviedlo, humor bol suchý, situácie ťažkopádne. Zdalo sa mi, že autorka si robí žarty. Toto nemohla myslieť vážne! Opisovala rodinné vzťahy bez štipky záujmu, no ja som mala pocit, že si myslí, že mi servíruje úžasný a napínavý príbeh. Mala som z toho taký dojem. Ja som však náročná. Veľmi náročná. O chvíľu sa na to pozriem inými očami, pretože by nebolo pekné, ak by som knihu iba tak odpísala, čo som už aj tak urobila. Mne sa javila veľmi jednoduchá a zle napísaná. Môj názor je takýto: chýbalo tomu srdce. Všetko sa písalo objektívne. Nedokázala som zachytiť žiadnu emóciu, iba jej falzifikát. Pre mňa je pravosť pocitov to najdôležitejšie a asi z toho pramení moje odsúdenie a nepochopenie tohto počinu. Ale ja som ja a vy ste vy. Existuje nádej, že ju budete zbožňovať. Ak milujete francúzskych spisovateľov v ich najčistejšej podobe, nemali by ste nad dielom lámať palicu. Viem, že sa hovorí, že Francúzi sú srdeční, ale ja v ich tvorbe vidím aj odvrátenú stránku ich osobnosti. Možno je to môj subjektívny pohľad na vec, no cítim tam niečo, čo ma neustále prekvapuje. Nezvyčajný chlad, ktorý viem definovať len ako odstup. Uvedomujem si, že to nedáva zmysel, no takto to vnímam. Uvažujem, že s francúzskymi autormi (okrem Mussa) nadobro skončím, ale bojím sa, že mi unikne nejaký skvost.
Ak vás zaujala anotácia, ešte nie je nič stratené. Možno sa vám naozaj bude páčiť, akým štýlom je príbeh napísaný. Možno budete mať opačný názor a nebudete chápať, aké „hlúposti“ som teraz napísala. Kniha sa drží svojej témy a nejde iným smerom. To by mohli oceniť tí, ktorí si dielo kúpia preto, lebo chcú čítať o problémoch jednej rodiny a hľadať podobnosť so svojou. Ak by som pila kávu, čítanie Našich milovaných neviest si predstavujem presne takto: nikam sa neponáhľať, odpíjať si pomaličky z kávy (alebo čaju), relaxovať a úplne vypnúť. Túto knihu nemusíte zhltnúť za deň, rozuzlenie na vás počká, nikam sa nevytratí. Táto novinka je pre ľudí, ktorí sú nútení odbiehať od čítania a venovať sa niečomu inému. Kapitoly sú zvyčajne krátke, takže sa netreba báť, že náhodou zostanú nedobrovoľne rozčítané.
No koľko svokrovcov sa rozháda pre svoju nevestu?
Bolo to nudné, rezervované, nikam to neviedlo, humor bol suchý, situácie ťažkopádne. Zdalo sa mi, že autorka si robí žarty. Toto nemohla myslieť vážne! Opisovala rodinné vzťahy bez štipky záujmu, no ja som mala pocit, že si myslí, že mi servíruje úžasný a napínavý príbeh. Mala som z toho taký dojem. Ja som však náročná. Veľmi náročná. O chvíľu sa na to pozriem inými očami, pretože by nebolo pekné, ak by som knihu iba tak odpísala, čo som už aj tak urobila. Mne sa javila veľmi jednoduchá a zle napísaná. Môj názor je takýto: chýbalo tomu srdce. Všetko sa písalo objektívne. Nedokázala som zachytiť žiadnu emóciu, iba jej falzifikát. Pre mňa je pravosť pocitov to najdôležitejšie a asi z toho pramení moje odsúdenie a nepochopenie tohto počinu. Ale ja som ja a vy ste vy. Existuje nádej, že ju budete zbožňovať. Ak milujete francúzskych spisovateľov v ich najčistejšej podobe, nemali by ste nad dielom lámať palicu. Viem, že sa hovorí, že Francúzi sú srdeční, ale ja v ich tvorbe vidím aj odvrátenú stránku ich osobnosti. Možno je to môj subjektívny pohľad na vec, no cítim tam niečo, čo ma neustále prekvapuje. Nezvyčajný chlad, ktorý viem definovať len ako odstup. Uvedomujem si, že to nedáva zmysel, no takto to vnímam. Uvažujem, že s francúzskymi autormi (okrem Mussa) nadobro skončím, ale bojím sa, že mi unikne nejaký skvost.
Ak vás zaujala anotácia, ešte nie je nič stratené. Možno sa vám naozaj bude páčiť, akým štýlom je príbeh napísaný. Možno budete mať opačný názor a nebudete chápať, aké „hlúposti“ som teraz napísala. Kniha sa drží svojej témy a nejde iným smerom. To by mohli oceniť tí, ktorí si dielo kúpia preto, lebo chcú čítať o problémoch jednej rodiny a hľadať podobnosť so svojou. Ak by som pila kávu, čítanie Našich milovaných neviest si predstavujem presne takto: nikam sa neponáhľať, odpíjať si pomaličky z kávy (alebo čaju), relaxovať a úplne vypnúť. Túto knihu nemusíte zhltnúť za deň, rozuzlenie na vás počká, nikam sa nevytratí. Táto novinka je pre ľudí, ktorí sú nútení odbiehať od čítania a venovať sa niečomu inému. Kapitoly sú zvyčajne krátke, takže sa netreba báť, že náhodou zostanú nedobrovoľne rozčítané.
Jeanne sa usmiala. Nepozerala sa Nicolasovi do očí, no chytila ho za ruku.
- A konečne sa na mňa pozri! Máš právo niekedy sa rozplakať, Jeanne. Ukázať svoje city nie je nič zlé. Prestaň sa robiť najsilnejšia, najdokonalejšia. Pozri sa na mňa! Ja sa ti tu už tri minúty vyplakávam, a ty zostávaš ako z kameňa.
Jeanne sa hodila Nicolasovi do náručia, položila si hlavu na jeho plece a jej slzy mu máčali krk. Silno sa k nemu pritisla, tak ako ešte nikdy k nikomu, akoby od toho závisel jej život.
(str. 202)
Dokážem si predstaviť, že kniha by sa mohla ľuďom páčiť (aj sa bude), ale ja sa do tejto skupiny nezaradím. Vôbec mi nelahodila, ale čítať sa predsa len dala. Netrpela som pri nej, ale tušila som, že som presne opačný čitateľ na rozdiel od osôb, ktorým je určená. Ja potrebujem diela, ktoré sú výzvou, rozbúreným morom... Hlavne menej romantické. Tento príbeh predstavuje pokojné vlny a tichý jemný vetrík. Je ľahký a nikomu neublíži. V niektorých okamihoch sa síce tak nejaví, (videla som tam zopár drám), no napokon sa vždy upokojí a môžete si ho zas pomaly vychutnávať podľa toho, ako to vám vyhovuje. Tento fakt určite oceníte.
- A konečne sa na mňa pozri! Máš právo niekedy sa rozplakať, Jeanne. Ukázať svoje city nie je nič zlé. Prestaň sa robiť najsilnejšia, najdokonalejšia. Pozri sa na mňa! Ja sa ti tu už tri minúty vyplakávam, a ty zostávaš ako z kameňa.
Jeanne sa hodila Nicolasovi do náručia, položila si hlavu na jeho plece a jej slzy mu máčali krk. Silno sa k nemu pritisla, tak ako ešte nikdy k nikomu, akoby od toho závisel jej život.
(str. 202)
Dokážem si predstaviť, že kniha by sa mohla ľuďom páčiť (aj sa bude), ale ja sa do tejto skupiny nezaradím. Vôbec mi nelahodila, ale čítať sa predsa len dala. Netrpela som pri nej, ale tušila som, že som presne opačný čitateľ na rozdiel od osôb, ktorým je určená. Ja potrebujem diela, ktoré sú výzvou, rozbúreným morom... Hlavne menej romantické. Tento príbeh predstavuje pokojné vlny a tichý jemný vetrík. Je ľahký a nikomu neublíži. V niektorých okamihoch sa síce tak nejaví, (videla som tam zopár drám), no napokon sa vždy upokojí a môžete si ho zas pomaly vychutnávať podľa toho, ako to vám vyhovuje. Tento fakt určite oceníte.
Hodnotenie: 2/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly