Sophie Kinsella - Dokonalé prekvapenie

Sú jedno telo a myseľ. Vedia sa rozprávať bez slov. Manželmi sú už desať rokov a nie je nič, čo by ich mohlo rozdeliť. To si mysleli dovtedy, kým neabsolvovali rutinné lekárske vyšetrenie a nebolo im oznámené, že spolu prežijú dlhý život. Obaja začínajú panikáriť. Aj keď sa majú radi, teraz netušia, ako to zvládnu. Ešte ďalších šesťdesiatosem rokov! Je to výzva. Vôbec nepredpokladali, že to číslo bude také vysoké.
Snažia sa to brať pozitívne a prísť na niečo, čo by ich vytrhlo zo stereotypu. Dohodnú sa, že si budú navzájom pripravovať milé prekvapenia. No nič nejde podľa plánu a z milých prekvapení vznikajú katastrofy veľkých rozmerov. Čitateľ sa môže pozerať na tragikomický priebeh udalostí. Tajomstvo rodiny sa odkrýva a navždy otrasie ich „neotrasiteľným“ vzťahom. Už sa to nedá vrátiť späť.

V týchto dňoch je človek napätý a chce „vypnúť“ pri dobrej, a hlavne humornej knihe. To je dôvod, prečo som sa rozhodla, že si tento príbeh prečítam. Možno by som nad tým za iných okolností ani neuvažovala. No svet sa mení, priority sa menia a my teraz potrebujeme humor ako soľ, aby sme túto neľahkú situáciu zvládli. Bola som šťastná, že Dokonalé prekvapenie spĺňalo moje požiadavky. Tešila som sa, že nebudem myslieť na pochmúrne veci. Nazdávala som sa, že to skončí takto: Buď sa zasmejem, pretože to bude vtipné, alebo sa budem dobre baviť, lebo to bude hlúpe a pritiahnuté za vlasy. Tak či onak, čakala som, že prídem na iné myšlienky.

„Rozdelíme si život na desaťročia. A každých desať rokov budeme robiť niečo iné, čo sa nám bude páčiť. Niečo dosiahneme, v čom sa budeme zdokonaľovať. Napríklad desať rokov sa budeme rozprávať len po taliansky.“
„Čože?“
„Budeme sa rozprávať len po taliansky,“ zopakujem už menej nadšene. „Prečo nie?“
„Lebo po taliansky nevieme ani ceknúť,“ vysvetľuje mi ako nejakej hlupani.
(str. 36)

Postavy boli vykreslené reálne. Čitateľ si ich dokáže predstaviť z opisov. Čo sa ale týka emocionálneho hľadiska, tak táto časť sa mi javila trochu utlmená. To sťažovalo chápanie ich činov. Nedokázala som si ich obľúbiť, pretože som ich poznala a zároveň nepoznala. Autorkino písanie je teda návykové aj lenivé. Kniha sa začína šialeným tempom a nepoľavuje. Stále sa v nej niečo deje a ja som ju nemohla prestať čítať. Dokázala som pri nej sedieť aj niekoľko hodín. Uvedomovala som si však, že to nie je žiadny diamant, no zároveň neurazí, čo je dobré. Zozačiatku to bolo napínavé a nepredvídateľné. Nevedela som, čo sa stane, no veľmi som si priala, aby sa to nezmenilo a aby ma to prekvapovalo až do konca. Asi je názov diela výstižný, pretože ma naozaj prekvapilo. Po nejakom čase sa to premenilo na príbeh, ktorý sa dal čítať, ale bol príliš očividný, aj keď takým nebol. Ťažko sa to vysvetľuje, no skúsim to. Boli tam zvraty, ktoré som určite neočakávala, ale súčasne mi boli dôverne známe, keď sa tam odohrali. Ako keď pozeráte film, ktorý ste videli pred rokmi, nič si z neho nepamätáte, neviete, ako bude pokračovať, no tušíte, že túto scénu ste už videli, keď sa na ňu pozeráte. Netušila som, prečo som nadobudla tento dojem.

Odhliadnuc od tohto zvláštneho pocitu som nenašla nič, čo by ma vyrušovalo do takej miery, aby som začala šomrať. Na niektorých situáciách som sa dokonca schuti zasmiala. Uvedomila som si, že pre mňa je toto dielo taká milá jednohubka a vracať sa k nemu nemienim. Bolo to dobré, rýchlo sa to čítalo, žiadne hluché miesta tam neboli, ale nenachádzali sa tam veci, ktoré hľadám. Nejaká hlboká myšlienka, niečo milé... Áno, jednu som tam našla, ale zas bola udupaná vzťahovými problémami, ktoré postavy riešili ustavične. Viem, je to moja chyba, že som hľadala niečo, čo tam nie je. Na prvý pohľad je jasné, že to tam nie je. Ale ja som verila, človek nikdy nevie... Verila som, že má v sebe skrytý potenciál. No to som sa mýlila. Iný človek by v tom možno našiel hĺbku, pretože kostra príbehu je spracovaná výborne. Dokážem si predstaviť, že ak by s tým spisovateľka narábala opatrnejšie, s citom, tak by to mohlo byť majstrovské dielo, ktoré by nám ponúkalo všetky pocity a boli by sme očarení. Teraz to tak, bohužiaľ, nie je. Dostanete len to, čo očakávate – romantiku a humor. Nič viac, nič menej. Možno to bude momentálne ľuďom vyhovovať, keď chceme všetci relaxovať a netrápiť sa zlými správami, no ja neznížim svoje očakávania. To sa asi nikdy nestane, aj keď som si povedala, že raz urobím výnimku.

„Musíme sa vždy zastať tých, ktorých máme radi, inak nestojíme za nič.“
(str. 210)

Dielo je veľmi dobre napísané. Dynamické a občas zaujímavé. Rozpráva však iba o tom, čo som už raz určite čítala. Nie je originálne, no vtipom srší. To je veľké plus, ktoré musím oceniť. Smiala som sa a na chvíľu zabudla, čo sa tu deje. Práve to som potrebovala, ale keď som to našla, chcela som viac. To by som nebola ja. Začalo mi prekážať, že náročnejším čitateľom nedokáže ponúknuť niečo hodnotné, aj keď sa tak v niektorých okamihoch tvárilo. Vždy na povrch prenikli iné veci, ktoré boli dominantnejšie, a mňa až tak veľmi nezaujímali. No ako som načrtla, teraz je to len moja vina, že som si knihu túžila prečítať. Ostatným čitateľom sa isto zapáči. Na oddych je ako stvorená.  

Hodnotenie: 3/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.