Pozná tvoje hriechy. Pozná ťa celý tvoj život. Čaká, kedy urobíš chybu a potom budeš patriť iba jej. Je trpezlivá, no rovnako nebezpečná.Melmoth je stará legenda, ktorou sa strašia malé deti, ale čo ak je predsa len skutočná? Čo potom? Všetci by si dvakrát rozmysleli, či chcú páchať zlo, a tí, ktorí sa ešte nestali hriešnikmi, by urobili všetko pre to, aby nimi ani nikdy neboli. To, čo vykonáš, sa ti vráti, no málokto na to myslí. Dôsledky činov sú stále prítomné. Ale keby to vedela aj Helen. Prenasleduje ju temné tajomstvo. Je pre Melmoth ako stvorená.
Zhodou náhod sa jej dostane do rúk dokument historických svedectiev o tomto stvorení. Aj keď sa bojí, nedokáže prestať čítať. Tieto pocity prežíva tiež čitateľ. Niečo ho na tejto knihe fascinuje, ale zároveň prežíva strach, ktorý sa mu zarýva hlboko pod nechty. Tuší, že v noci nezaspí, ale aj tak číta ďalej.
Nemám rada strašidelné príbehy, horory, pretože som veľký bojko. Áno, priznávam sa. Prečo som si však túto novinku vybrala? Čítala som Hada z Essexu a štýl autorky sa mi veľmi páčil. Hlavné bolo to, že na konci sa všetko racionálne vysvetlilo. No to bol Had. Toto je úplne niečo iné a na to som mohla myslieť. Mohla som vedieť, že Sarah nám chce vyraziť dych iným záverom. Nadprirodzeným koncom. Bála som sa ako malé dieťa. Keby som tušila, ako dielo skončí, nikdy by som ho nezačala čítať. Opisy spisovateľky spojené s čitateľovou fantáziou sú vražedná kombinácia.
Nič, vôbec nič vám to nehovorí, len jedno: tie hodiny, tie dlhé minúty toho krátkeho dňa, sú posledné, kým nevie nič o Melmoth, hrom je len hromom a tieň len tmavou škvrnou na stene. Keby ste jej to teraz mohli povedať (urobte krok vpred, chyťte ju za zápästie a zašepkajte to!), možno by sa zastavila, zbledla by a zmätene by sa vám pozrela do očí.
(str. 15)
Nie je nič zlé na samotnom príbehu, ktorý vytvorila autorka, no fakt, že sa na udalosti pozeráme aj z historického hľadiska, tomu dodáva temný odtieň a hodnovernosť. Opisy boli také reálne, až mi behal mráz po chrbte. Nechcela som sa dostať na záver, lebo som mala pocit, že budem vystrašená ešte viac. A tak sa aj stalo. Posledné stránky by mohli byť čerešničkou na torte pre fanúšikov hororov. Mne tuhla krv v žilách. Síce som sa nemala čoho báť, ale bála som sa. Ja som už raz taká. Spôsob, akým sa nám prihováral rozprávač, bol magický, no postupom času predstavoval problém, lebo nás chtiac-nechtiac vtiahol do deja, ktorý bol mysteriózny a vymykal sa racionálnemu mysleniu. Príbeh útočí na časť mysle, ktorá verí poverám – či už menej, alebo viac. Myslím si, že každý takú máme. Aj keď sme rozumne zmýšľajúci ľudia, niekedy sa môže stať, že sa stane niečo, čo sa nedá normálne vysvetliť, a preto sme náchylní aspoň čiastočne veriť nadprirodzeným veciam, aj keď odprisaháme, že to tak nie je.
Zažívala som strach. To už viete. Ale stále som sa na dielo dokázala pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Keď budete čítať Melmoth, zistíte, ako sa všetci bojíme. Najprv som si myslela, že iba niektorí ľudia sú vypočítaví. Nikdy sa nezamýšľajú nad dôsledkami svojich činov, domnievajú sa, že si všetky zlé veci zoberú so sebou až do hrobu, no keď pociťujú strach a hrôzu, priznali by sa aj k tomu, že v marci 1995 ukradli spolužiakovi desiatu. No celé ľudstvo je takto nastavené. O niektorých veciach sa zle hovorí a ľudia ľutujú rozhodnutia, ktoré urobili v minulosti, v mladosti. Nepoznám ani jediného človeka, ktorý by počas svojho života niečo neoľutoval. Toto nás robí ľudskými. Naše chyby a následné výčitky. Bolo by síce pekné, ak by sme sa nedopúšťali žiadnych chýb, no väčšina chýb pramení z toho, že máme emócie. Ak by sme ich nemali, neboli by sme ľudské stvorenia. Kniha má teda hlbší význam. V strachu nás prinúti premýšľať, no to si uvedomíme až neskôr, keď sa spamätáme z prvotného šoku.
(str. 15)
Nie je nič zlé na samotnom príbehu, ktorý vytvorila autorka, no fakt, že sa na udalosti pozeráme aj z historického hľadiska, tomu dodáva temný odtieň a hodnovernosť. Opisy boli také reálne, až mi behal mráz po chrbte. Nechcela som sa dostať na záver, lebo som mala pocit, že budem vystrašená ešte viac. A tak sa aj stalo. Posledné stránky by mohli byť čerešničkou na torte pre fanúšikov hororov. Mne tuhla krv v žilách. Síce som sa nemala čoho báť, ale bála som sa. Ja som už raz taká. Spôsob, akým sa nám prihováral rozprávač, bol magický, no postupom času predstavoval problém, lebo nás chtiac-nechtiac vtiahol do deja, ktorý bol mysteriózny a vymykal sa racionálnemu mysleniu. Príbeh útočí na časť mysle, ktorá verí poverám – či už menej, alebo viac. Myslím si, že každý takú máme. Aj keď sme rozumne zmýšľajúci ľudia, niekedy sa môže stať, že sa stane niečo, čo sa nedá normálne vysvetliť, a preto sme náchylní aspoň čiastočne veriť nadprirodzeným veciam, aj keď odprisaháme, že to tak nie je.
Zažívala som strach. To už viete. Ale stále som sa na dielo dokázala pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Keď budete čítať Melmoth, zistíte, ako sa všetci bojíme. Najprv som si myslela, že iba niektorí ľudia sú vypočítaví. Nikdy sa nezamýšľajú nad dôsledkami svojich činov, domnievajú sa, že si všetky zlé veci zoberú so sebou až do hrobu, no keď pociťujú strach a hrôzu, priznali by sa aj k tomu, že v marci 1995 ukradli spolužiakovi desiatu. No celé ľudstvo je takto nastavené. O niektorých veciach sa zle hovorí a ľudia ľutujú rozhodnutia, ktoré urobili v minulosti, v mladosti. Nepoznám ani jediného človeka, ktorý by počas svojho života niečo neoľutoval. Toto nás robí ľudskými. Naše chyby a následné výčitky. Bolo by síce pekné, ak by sme sa nedopúšťali žiadnych chýb, no väčšina chýb pramení z toho, že máme emócie. Ak by sme ich nemali, neboli by sme ľudské stvorenia. Kniha má teda hlbší význam. V strachu nás prinúti premýšľať, no to si uvedomíme až neskôr, keď sa spamätáme z prvotného šoku.
Keby ste stáli na tom námestí, z ktorého Helen práve odchádza, zbadali by ste postavu oblečenú v čiernom: pokojne čaká, sleduje, trpezlivo váži čas.
(str. 88)
Mysteriózny dej sa mieša s históriou a vytvára pulzujúcu bránu pre strach. Keď čítate túto knihu, ste ochotní uveriť všetkému, aj keď sa to bije s vaším racionálnym ja. Spisovateľkin štýl písania vytvára dojem temnej rozprávky, v ktorej sa udeje naozaj hocičo. Ale neuveríte, akú hrôzu môžete zažiť na konci. Bude vás to v noci mátať. Možno by ste to nemali čítať. A možno áno... Pridávam však menšie upozornenie: Ak milujete horory, toto by vás mohlo zaujať. Ak sa na druhej strane držíte na kilometre ďaleko od „duchárskych vecí“, radšej sa na toto dielo ani nepozerajte. Ja viem, že druhý raz ho už neotvorím, aj keď je dobre napísané, má hĺbku a čarovného rozprávača. No je pre mňa príliš temné.
(str. 88)
Mysteriózny dej sa mieša s históriou a vytvára pulzujúcu bránu pre strach. Keď čítate túto knihu, ste ochotní uveriť všetkému, aj keď sa to bije s vaším racionálnym ja. Spisovateľkin štýl písania vytvára dojem temnej rozprávky, v ktorej sa udeje naozaj hocičo. Ale neuveríte, akú hrôzu môžete zažiť na konci. Bude vás to v noci mátať. Možno by ste to nemali čítať. A možno áno... Pridávam však menšie upozornenie: Ak milujete horory, toto by vás mohlo zaujať. Ak sa na druhej strane držíte na kilometre ďaleko od „duchárskych vecí“, radšej sa na toto dielo ani nepozerajte. Ja viem, že druhý raz ho už neotvorím, aj keď je dobre napísané, má hĺbku a čarovného rozprávača. No je pre mňa príliš temné.
Hodnotenie: 4/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk
Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly