Alex Michaelides - Tichá pacientka

Prečo Alicia zabila lásku svojho života? Aký na to mala dôvod? Bola umelkyňou, ktorá svoje pocity prenášala na plátno. Takže odkiaľ sa vzala takáto brutalita? Milovaného manžela strelila päťkrát do hlavy. Odvtedy neprehovorila ani slovko, no všetci si myslia, že je skutočnou vrahyňou. Už pár rokov je zatvorená na psychiatrickom oddelení, ale žiadne pokroky nezaznamenala. Stále mlčí a nezdá sa, že by sa to malo niekedy zmeniť.
Psychoterapeut Theo sa veľmi zaujíma o jej prípad. Chce vedieť viac. Keď sa stane jeho pacientkou, nič mu nebráni, aby sa naplno prejavila zvedavosť, ktorú pociťuje od začiatku. Musí zistiť, čo sa naozaj stalo v ten večer, keď došlo k tragédii. Ale v niektorých veciach by sa určite rýpať nemal. Pre svoje vlastné dobro. Ak to predsa len urobí, dozvie sa niečo, čo mu navždy zmení život. Je na to pripravený? Stojí to za také riziko?

Neverila som, že ma ešte dokáže nejaký spisovateľ dobehnúť. No stalo sa to. Čiastočne. Striehla som na každý náznak, každú nezrovnalosť a myslela som si, že mám všetko podchytené. No nebolo tomu tak. Samozrejme, že nie. Alex si dával veľký pozor na ľudí, ktorí vidia všetko, a tak nepostupoval podľa zvyčajnej schémy. Úplne sa od nej odklonil. Celú záhadu nevyriešite. Ak beriem do úvahy to, že Tichá pacientka je knižným debutom, je to až nadpriemer. Očakávala som niečo oveľa slabšie, aj keď som tajne dúfala v pravý opak. A nakoniec som sa tešila, že to stálo za môj čas. Bola som rada.

Musím začať od začiatku a nechať udalosti hovoriť samy za seba. Nesmiem ich prifarbovať, prekrúcať a nesmiem ani klamať. Budem napredovať krok za krokom, pomaly a obozretne. Kde mám však začať? Mal by som sa predstaviť, ale možno nie hneď – koniec koncov nie som hrdinom tohto príbehu.
(str. 21)

Príbeh je rozdelený na dve časti: denník Alicie Berensonovej a rozprávanie jej psychoterapeuta Thea Fabera. Denník nám pomaly odkrýva, čo sa dialo pred vraždou a my zisťujeme, že nič nie je také jednoznačné. Na začiatku boli situácie veľmi záhadné, no ja som sa z toho dokázala vymotať a nedala som sa zmiasť rečičkami. Bola som na seba pyšná. Autor to ale so mnou nevzdával. Raz ma musí obrať o reč. To si zaumienil a dodržal to. Potom som sa ocitla v Theových častiach. Tešila som sa, keď vysvetľoval správanie osôb. Toto objasňovanie patrilo do príbehu, plynule nadväzovalo, nerušilo, najmä nespomaľovalo hlavnú dejovú líniu a ja som sa dozvedala o postavách a aj o ňom samom čoraz viac faktov. Bolo len otázkou času, kedy odhalím úplne všetko... Príšerne som sa precenila. Spisovateľ ma geniálne oklamal. Nedá sa to porovnať s knihou, ktorú poznáte. Táto je originálna a ešte nikdy ste podobnú nečítali.

Zvraty, ktoré boli použité, som nepredpokladala. V hlave som mala zopár scenárov ukončenia príbehu, no vôbec som netušila, že moje domnienky sa spoja do jedného celku a vybuchnú. Keď mi došlo, čo sa práve stalo, chvíľu som bola ticho a potom som sa začala smiať. Čiastočne som na rozuzlenie prišla. Autor mi doprial aspoň malé víťazstvo, ak sa to tak dá nazvať. Aj to sa ráta, však? 

Myslela som si, že dielo je úžasné. Také tiež bolo, no keď sa naň pozriem spätne, vidím zopár chýb. Alex to rozohral na všetky strany, takže pracoval na viacerých postavách a na ich tajomnom správaní. Možno sa do finálneho výsledku tak ponoril, že sa nestihol pozrieť aj nad hladinu. Nevidel, čo by čitateľovi mohlo chýbať. Zabudol na knižných hrdinov, ktorých sa vražda netýkala, a neobjasnil, prečo ich vykreslil tak, ako ich vykreslil. Narážky, ktoré mali prebudiť zvedavosť a pochybnosti, nechal bez vysvetlenia. Akoby nikdy neboli. To nedomyslel. Zostali tam logické diery, ktoré ničím nezaplnil. Tento aspekt mu ušiel a mne to pokazilo dojmy z celej knihy. Škoda, že mu na tom viac nezáležalo a nespracoval to lepšie. Prekĺzlo mu to cez prsty. Zostala som zaskočená. Toto sa stane vtedy, keď sa spisovateľ sústredí na koniec a iné veci stratia prioritu. Smutné, že si niektorí neuvedomujú, že síce človek vníma príbeh ako celok, no zároveň sa osobitne pozerá aj na jeho zložky. Možno to bolo spôsobené nepozornosťou. Neviem.

Zvláštne, ako rýchlo sa človek prispôsobí novému svojskému svetu na psychiatrickom oddelení. Čoraz viac si zvyká na šialenstvo – a nielen na šialenstvo druhých, ale aj na vlastné. Myslím, že všetci sme blázni, len každý iným spôsobom.
(str. 32)

Tichá pacientka je zmesou gréckej tragédie, krvavej detektívky a mrazivého trileru. Bolo to úžasné čítanie. Autorovi sa podarilo spojiť viac vecí dokopy, no s takou ľahkosťou, že si budete myslieť, aké je to neskutočne jednoduché. No to nie je pravda, a preto je táto novinka taká dobrá. Fanúšikovia trilerov si ju určite užijú. Ja som ju prečítala na jeden nádych. Potrebovala som vedieť, čo sa odohrá na konci. Dej bol brilantne premyslený. Problém však nastal vtedy, keď som zistila, že Alexovi predsa len niečo uniklo. Podľa mňa sa to nedá ospravedlniť. Možno mu ale vy odpustíte alebo si to ani nevšimnete a nebudete vedieť, o čom teraz píšem. Aj to sa môže stať.

Hodnotenie: 4/5

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatrosmedia.sk

Knihu si môžete kúpiť na tejto stránke.