Netočka žije v chudobe s matkou a nevlastným otcom, ktorý si rád vypije, no aj tak ho nadovšetko ľúbi. Dieťa si neuvedomuje, do akej záhuby smeruje rodina ovplyvnená márnomyseľnosťou a alkoholizmom. Netočkine pocity sú také čisté, až to bolí. Ako malé dievča nedokáže uvažovať jasne a všetko sa jej javí úplne inak, ako to v skutočnosti je. Avšak, svoj životný príbeh rozpovedá už ako staršia a rozumnejšia osoba. No nedopovie ho. Autor totižto knihu nedokončil.Dielo je plné pocitov, ktoré musí človek zachytiť a precítiť. Spisovateľov štýl písania je umenie, ktoré sa vám dostane pod kožu. Každý opis bol pre mňa zázrakom. Rozprávanie sa sústreďuje na kontrasty v ľudskej povahe a (ne)omylne ich analyzuje.
Niektoré knihy vás zaujmú anotáciou, no zároveň sa veľmi bojíte, či sa vám zapáčia, pretože, povedzme si pravdu, niekedy sú obsahy diel príliš prechválené, aby sa lepšie predávali. A aj z klasiky sa môže stať jedno veľké peklo. Viem, o čom píšem. Už asi osem mesiacov čítam Vojnu a mier a som len na štyridsiatej strane. Preto bol môj strach pri Netočke opodstatnený. Povedala som si však, že toto je iný autor a príbeh je krátky, keď sa na to pozerám svojimi očami. Ak by to malo byť peklo, tých „pár“ strán pretrpím.
Akoby všetko, čo ho v tajomných, neuvedomených mukách trýznilo celý život, všetko, čo sa mu dovtedy len marilo a mučilo ho iba v snoch, nehmatateľne, nezachytiteľne, všetko to, čo občas dávalo o sebe vedieť, no pred čím utekal, schovávajúc sa za lživý život, všetko, čo tušil, čoho sa bál – to všetko nečakane, naraz zažiarilo pred ním, odhalilo sa jeho očiam, ktoré sa dovtedy urputne bránili priznať svetlo za svetlo a tmu za tmu. No tú pravdu nezniesli jeho oči, čo prvý raz uvideli všetko, čo bolo, čo je, všetko, čo ho čaká.
(str. 99)
(str. 99)
S tými stranami som mala ale veľký problém. Aký? No predsa taký, že ich bolo málo. Od začiatku som vedela, že toto je niečo výnimočné. Niečo, čo dokáže ožiť pred očami čitateľa a úplne si ho podmaniť. Nepotrebuje mať ani veľkú fantáziu, aby si celý príbeh dokázal predstaviť. Autorova precízna práca nedávala priestor žiadnej nespokojnosti, pretože vybudoval všetko do detailov a prinútil nás, aby sme sa aj na banálnu situáciu pozerali odlišne, viac citovo, a aby sme hľadali aj iný význam než ten, ktorý je nám známy hneď na prvý pohľad. City sú komplikované a to nám chcel ukázať. S jeho rozprávačským talentom to bolo však zjednodušené a my máme všetko naservírované ako na podnose. Nemusíme robiť nič navyše. Analyzujeme ľudskú povahu, aj keď sme to nemali v pláne, lebo opisy správania postáv nás k tomu nabádajú, dokonca nám veľa vysvetľujú.
Síce je všetko nádherne popísané, no môže sa stať, že niekedy sa vám nepodarí pochopiť ruskú mentalitu. S tým musíte počítať. Niečo vám bude cudzie. Keď to ale budete brať ako súčasť ich nátury, nemuselo by vás to veľmi zaskočiť, no radšej som vás vopred varovala. To však neničí kvalitu. Stále sa tam nachádza viac situácií, ktoré pochopíte, a budete sa čudovať, prečo ste sa na ne nepozerali rovnako. Toto je pravda v umení. Spisovateľ bol umelec. Dokázal zachytiť život tak, ako to urobí len málokto. Prvá ukážka je toho jasným príkladom. Celá kniha je takto napísaná. Je vzletná, no tiež kruto reálna.
Čo spravím? A čo som sa vlastne dozvedela? Tisíce otázok, ešte hmlistých, nejasných, sa vyrojili predo mnou a už mi naliehavo a bolestne ťažili srdce. Bola som bezradná.
(str. 216)
Vôbec som netušila, že Netočku a jej príbeh si tak veľmi obľúbim. Na začiatku som si vravela, že je asi vyhovujúce, keď je dielo nedokončené. Aspoň budem mať menej strán, ktoré budem musieť z donútenia prečítať, ak sa mi nebude páčiť. Ani som nevedela, ako ma tento fakt na „konci“ zamrzí. Prosto je to stopnuté a už nič viac nepokračuje Je to smutné, no aj tak sa môžeme veľa dozvedieť o nás, ľuďoch. Spisovateľ bol génius. Všetko sa nám odvíja pred očami bez väčšej námahy a my máme pocit, že sme priamo v deji. Napísal to vynikajúco. Jeho prejav vás pohltí.
Síce je všetko nádherne popísané, no môže sa stať, že niekedy sa vám nepodarí pochopiť ruskú mentalitu. S tým musíte počítať. Niečo vám bude cudzie. Keď to ale budete brať ako súčasť ich nátury, nemuselo by vás to veľmi zaskočiť, no radšej som vás vopred varovala. To však neničí kvalitu. Stále sa tam nachádza viac situácií, ktoré pochopíte, a budete sa čudovať, prečo ste sa na ne nepozerali rovnako. Toto je pravda v umení. Spisovateľ bol umelec. Dokázal zachytiť život tak, ako to urobí len málokto. Prvá ukážka je toho jasným príkladom. Celá kniha je takto napísaná. Je vzletná, no tiež kruto reálna.
Čo spravím? A čo som sa vlastne dozvedela? Tisíce otázok, ešte hmlistých, nejasných, sa vyrojili predo mnou a už mi naliehavo a bolestne ťažili srdce. Bola som bezradná.
(str. 216)
Vôbec som netušila, že Netočku a jej príbeh si tak veľmi obľúbim. Na začiatku som si vravela, že je asi vyhovujúce, keď je dielo nedokončené. Aspoň budem mať menej strán, ktoré budem musieť z donútenia prečítať, ak sa mi nebude páčiť. Ani som nevedela, ako ma tento fakt na „konci“ zamrzí. Prosto je to stopnuté a už nič viac nepokračuje Je to smutné, no aj tak sa môžeme veľa dozvedieť o nás, ľuďoch. Spisovateľ bol génius. Všetko sa nám odvíja pred očami bez väčšej námahy a my máme pocit, že sme priamo v deji. Napísal to vynikajúco. Jeho prejav vás pohltí.
Hodnotenie: 5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto stránke.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Za každý komentár som veľmi vďačná. - autorka blogu Nathaly